smutne-nestastne-dieta_dreamstime (1)

Matka sa pokúsila odcudziť dieťaťu otca – súd jej zakázal akýkoľvek prístup k dieťaťu

Desaťročné dieťa, ktoré súd po dlhoročných ťahaniciach rodičov zveril otcovi, od otca ušlo k matke a zostalo pri nej. Dievča odmietalo otca vidieť, napriek tomu súd zakázal matke styk s dcérou.

Príbeh dieťaťa, ktoré sa stalo prostriedkom zbraňou v ľútom boji rodičov, sa začal už päť mesiacov po narodení. Pobyt dieťaťa u jedného z rodičov sa často menil, občas so súhlasom oboch, ale oveľa viac z donútenia, na základe súdnych rozhodnutí. Naposledy súd zveril dieťa otcovi s tým, že matka sa s ním mohla stretávať len pod dohľadom. Čas, ktorý dcéra s matkou mohli stráviť spoločne sa však postupne zvyšoval, až dosiahol úroveň 40%. Potom dcéra od otca ušla.

Súd po dôkladnom zisťovaní príčin takéhoto správania, skonštatoval, že dieťa si osvojilo nesprávne pocity a nepodložené postoje o otcovi, ktorými ju „kŕmila“ matka, a považovalo ich za svoje vlastné názory. Takým referenčným príkladom manipulácie je príbeh mačky. Podľa matky otec údajne zabil dcérinu mačku, pretože „nebol dobrý človek“. Vraj neplatil ani alimenty a musel ísť pred súd. Matka v prítomnosti dcéry sa sústavne sťažovala na nedostatky otca ako človeka i ako rodiča.

Vo svetle mnohých takýchto incidentov súd dospel k záveru, že akýkoľvek prístup matky k dcére spôsobuje nestabilitu dcérinho vzťahu k otcovi. To zahŕňalo napríklad aj príbeh, kedy údajne mal otec zabiť dcére mačku, pretože „nebol dobrý človek“, a preto otec odmietol zaplatiť matke alimenty a  išiel pred súd. Počas návštev dcéry, matka pravidelne trávila čas sťažovaním sa na nedostatky otca ako osoby, aj ako rodiča. V konečnom dôsledku to môže viesť k úplnému rozpadu rodinných a citových väzieb rodiča a dieťaťa, čo potvrdzuje aj útek dcéry. Súd konštatoval, že ani odborné poradenstvo pre matku nefungovalo, rôzni odborníci zistili, že materské schopnosti matky sú nedostatočné. K rovnakým názorom dospela aj Spoločnosť na pomoc deťom, ktorá prešetrovala sťažnosť na matku. Významný poznatok, ktorý zohral dôležitú rolu pri rozhodovaní súdu, bolo to, že matka, namiesto toho, aby podporovala vzťah dcéry s otcom, robila všetko pre to, aby dcéra nemala s otcom nijaký vzťah.

Takýto prístup matky je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, ohrozuje jeho budúce blaho, tzv. well – being, a osvedčuje zlé rodičovské schopnosti matky. Podľa súdu schopnosť osoby, ako rodiča, konať ako rodič, zahŕňa aj schopnosť podporovať vzťah dieťaťa s druhým rodičom. Preto súd automaticky zamietne zveriť dieťa tomu rodičovi, ktorý odmieta prístup druhého rodiča k dieťaťu a nepodporuje vývoj normálneho vzťahu druhého rodiča s dieťaťom. Dieťa musí mať stabilitu, sústavnú emocionálnu bezpečnosť, a v danom prípade súd zistil, že tieto potreby bude mať dieťa viac naplnené vtedy, ak sa oň bude starať otec. Preto matke zakázal akýkoľvek styk s dieťaťom.

Vo svetle tohto judikátu sa javí postoj štátu a odborníkov na Slovensku ako stredoveká inkvizícia. Ministerstvo rodiny a ministerstvo spravodlivosti, ústavné ochrankyne práv detí, sudcovia a detskí psychiatri popreli realitu, ktorá drví detské duše a vyhlásili, že syndróm zavrhnutého rodiča neexistuje, pretože nie je zavedený v žiadnych papieroch. A aby to zaklincovali – prijali vyhlášku, ktorá dáva deťom právo veta voči každému rozsudku. Ak dieťa povie, že s rodičom nechce byť, a nemusí mať k tomu nijaký rozumný dôvod, tak každý rozsudok je na dve veci na … a na nič. To, že manipulácia detí takýmito matriarchálnymi sektami je krutá realita, nikoho nezaujíma. A ani to, že na Slovensku ochorelo najmenej 153 000 detí rôznymi psychickými chorobami, práve v dôsledku podobných nezhôd medzi rodičmi.

Mgr. Henrieta Hubináková, PhDr. Jozef Tinka, PhD.

 

rusel O súdnom rozhodnutí informovala advokátska kancelária Alexandra Russela v Ontáriu, ktorá sa prípadu venovala a ktorá patrí medzi vplyvné advokátske firmy zamerané na rodinné právo.

Pridaj komentár