25 okt NESKOČ DO PASCE – CHOĎ NA TO S LÁSKOU!
Ilustračné foto: Soňa Svetlíková
Život ma postavil pred novú situáciu – pred očami sa mi rozpadla rodina. Z čista-jasna som zostal otcom bez rodiny. Nemal som dovtedy ani potuchy o tom, čo je byť otcom bez dieťaťa. Hoci vnímam, čo sa deje okolo mňa, hoci som vedel, že rozpad rodiny spôsobuje ťažké situácie pre všetkých – rodičov i deti. No, neprecítil som, koľko to všetko prináša bolesti a nevedel som, čo ma čaká… Pri hľadaní východiska som si vzal na pomoc odkaz filozofa a politika Tomáša G. Masaryka:
„Láska ukazuje človeku ciel jeho života. Rozum ukazuje prostriedky, ako ho uskutočniť„.
….povoľ prosím päste, uvoľni zovretie, nerieš to hnevom a silou a premýšľaj. Si muž-hlava ľudstva….
Spočiatku som si vravel – vitaj v klube otcov bez rodiny! Sú nás tisíce… Rodina a všetko, čo som mal, je zrazu preč. Svet už nebude, ako predtým. Nikdy. Hrozná myšlienka. Stalo sa.
Všetci sú proti mne. Izolovali ma. Nemám informácie, neviem, čo robiť. Je prirodzené, že sa chcem ako hlava rodiny brániť. Mám to v krvi. Mám pud sebazáchovy.
Hlavou proti stene
Niekto chce, aby som prebudil práve ten pud sebazáchovy; ten starý odveký pud chrániť svoju podstatu – rodinu. Žiaľ, práve zmysel pre zachovanie rodiny použijú proti mne. Kto? Mašinéria. Poučená a vyškolená matka. Ovplyvnená matka. Už to nie je tá, ktorú som miloval a chcel s ňou žiť. Je jednoducho ovplyvnená, takí sme. Aj ja, je to ľudské.
Tú mašinériu som doteraz nepoznal! Ani som nemusel – kto by sa zaujímal o rodinné právo a súdnictvo, sociálku, keď nemusí. Je to ako svet pod zemou, neexistuje. Aspoň neexistoval pre mňa. Vraj zvláštne, že som si nič doposiaľ okolo seba nevšimol? Veď skús vysvetliť zdravému mladému človeku o problémoch v zdravotníctve. Nevysvetlíš – svet nemocnice ho nezaujíma, pokiaľ ju nepotrebuje a nezvíja sa v kŕčoch, napríklad. Je totiž také ľudské ignorovať svet okolo seba…
Neviditeľný systém
Pud sebazáchovy, dokonca hnevu a pomsty, spôsobuje náraz do neviditeľnej steny, ktorú spoločenský systém postavil. Zrazu som zlý, agresívny, nevhodný pre výchovu detí. Všade naokolo to znie ako hučanie sirény. Lenže ja nie som taký!
Každý človek vyzerá strašne, keď koná zatlačený do kúta. Ako ja teraz, keď nemám na výber, keď ma natlačila moja ex do súdneho procesu. I napriek odhováraniu.
Výber cesty je dôležitý
No zakrátko som si uvedomil, že cesta boja, pomsty a presadzovania sily, nie je správna. Ubližujeme si navzájom, a systém všetkých zošrotuje!
Na život pre pomstu, zlo a večný spor nie som stavaný. Nikto na to nie je stavaný. Stratili ste rodinu, ste oslabení, máte menej peňazí, podpory, v spoločnosti máte menejcenný štatút, ste ľahko manipulovateľní. Najradšej by ste sa niekedy nepriznali k svojej situácii. Možno vás ľahko ovládať jednoduchou vecou – postaviť vaše hnevy proti sebe. Robím veľa preto, aby som sa takejto ceste vyhol.
Idem na to láskou
Keď som začínal chodiť s matkou, cítili sme k sebe lásku. Keď sme splodili potomstvo, žili sme v láske. Keď sme sa starali o naše deti, napĺňalo nás to láskou. Cítil som lásku k matke, k rodine, k deťom. Sám som stvorený z lásky Je to moja podstata, tak isto ako u každého človeka. Je ťažké, priznať si tento fakt, najmä, keď ide o muža, ale podstata človeka nepustí. Život neoklameš. Preto je láska dôležitá. Je kľúčom k šťastiu a sebe samému.
…lebo čas beží
Ak som s matkou na nože, súdny spor vraj nebude jednorazová záležitosť. Môže, a zvykne sa naťahovať až do dospelosti detí. Áno, prekvapivá pravda, ktorú možno nikto nepovie. Najmä advokát to nepovie, veď chce zarobiť, je to jeho práca. Keďže mám malé deti, môže všetko trvať celých 20 rokov. To znamená, že stále budem pred súdom pre niečo iné. Budem z neho čím ďalej, tým viac dosekaný. A toto utrpenie si budem sám platiť, vlastnou čistou zdanenou mzdou. Ťažko zarobenými peniazmi budem financovať mašinériu a jej super – hrubú mzdu. Veľmi drahá záležitosť, podotýkam. A všetci budeme trpieť, lebo som s matkou a deťmi prepojený láskou, ktorej budeme – paradoxne – zasadzovať (obaja) jednu ranu za druhou. A deťom tak isto.
Vážim si sám seba
Pýtam sa sám seba – mám sklony k sadomasochizmu? Platiť iným draho, aby mi spôsobovali dlhoročné utrpenie? To rozhodne nie! Netreba si robiť život ťažším, ako je. Vážim si sám seba. Mám k sebe základnú úctu, a počúvam svoj vnútorný hlas. Tu uplatňujem reflex sebazáchovy.
Nechcem sa pre zaslepenosť z pomsty a vidiny spravodlivosti bezhlavo sporiť s matkou. Vraciam sa ku koreňom môjho potomstva – k láske k deťom. Ony sú moja budúcnosť, môj kredit, lebo to som ja sám – deti sú mojim pokračovaním. Vravím si, nezabudni – to my sme z lásky vytvorili našu rodinu. Vážme si to, čo máme, respektíve, čo sme práve čiastočne stratili, lebo mnohí okolo nás deti mať nemôžu. Žiadne. Tú bolesť a prázdnotu by som nikomu v živote neprial.
Snažím sa neklamať si a nestrácať čas
Láska je pre mňa dôležitá, nie boj a nenávisť. Ak by som myslel, že je to inak, klamal by som sám seba. Niekto mi raz povedal, že keď klamem sám seba, strácam zbytočne čas. Koniec – koncov, ak chcem v živote pokračovať ďalej, (čo i chcem :o)) budem sa musieť napokon vydať cestou lásky, lebo život človeka tak jednoducho funguje.
Vrátim sa a pôjdem životom ďalej – veď chcem napredovať. Snažím sa nezabúdať, že tento čas na život je môj čas na život, o ktorý sa spormi ukracujem. A keďže čas nie je cash ;o) – nedá sa niekde jednoducho ukradnúť, ten ubieha každému spravodlivo, a je to hádam najcennejšia komodita na svete. Nepodlieha inflácii a tiká každému rovnako. Najhoršie je, keď si to uvedomíte neskoro a neostane nám na ďalší život veľa času…Je to hádam najväčší problém, ktorý s nám môže stať.
Začal som komunikáciou
Začal som otvárať témy a komunikovať s matkou. Odložil som pýchu, hrdosť a chuť na pomstu. Veď, koniec – koncov, bol som prvý, kto ju oslovil, keď som sa chcel zoznámiť. Vtedy som to tak isto zobral do vlastných rúk. Zoberte teda život do vlastných rúk, ak ste tak neurobili. Nenechal som sa odradiť počiatočným neúspechom. Povedal som si, prinajhoršom iniciatívu odmietne. Nevadí, povedal som si, a neskôr skúsil znova. Ženy majú rady komunikovať, potrebujú to ešte viac, ako my. Povedal som si, aby radšej komunikovala som mnou, ako s niekým iným o riešení nášho stroskotaného vzťahu. Komunikovať iba s niekým, kto náš vzťah nepoznal? Ten niekto by ho mal teraz riešiť? To nejde!
Stávame sa s matkou opäť cudzími ľuďmi, preto je komunikácia dôležitá. Nič nie je horšie, ako keď ľavá ruka nevie, čo robí pravá, najmä pri výchove detí. Snažím sa nedovoliť, aby sa naše cesty úplne rozišli, lebo budeme tak či tak prinútení spolu komunikovať. Veď poznáte to staré známe – čo si neurobím sám, to nemám.
Jednotná výchova cez pravidelné rozhovory
Povedal som si: vzťah už máme za sebou. Nič už s tým zrejme neurobíme a musíme ísť ďalej. Keďže budem musieť s matkou svojich detí komunikovať, dohodli sme si pravidelné rozhovory s deťmi, každý večer. Vždy zavolá ten rodič, u ktorého deti práve sú. Dozvie sa, čo dieťa robilo, ako sa malo, porozpráva sa s ním, a preberie ďalšie kroky s ex-partnerom. Toto je možné vtedy, ak si obaja rodičia uvedomujú dôležitosť jednotnej výchovy. Potrebujeme sa navzájom pri výchove našich detí. Aspoň ja si to myslím.
Ponúkam alternatívu proti súdeniu sa
Vysvetlil som matke napríklad, že lepšie urobíme, keď sa dohodneme, nebudeme si robiť napriek a pôjdeme radšej každý z rodičov jeden krát za mesiac na víkend s deťmi niekde na chatu, na pobyt na Slovensku, či dokonca k moru! Áno, až toľko môžu stáť mesačné výdaje za advokáta! Prekvapivé? Ľudia, ktorí tým prešli vám to potvrdia.
Snažím sa hovoriť s matkou o jej predstave budúceho usporiadania života. Skúšame si spolu vykresliť, aké fungovanie po ukončení vzťahu by mohlo fungovať, aby sme boli obaja spokojní. Neblokujem sa preto hneď. Snažím sa byť otvorený, nechávam debate voľný priebeh, keď hneď nie je po mojom. Rokujem, obchodujem.
Snažím sa zo seba dostať to dobré
Lásku svojich detí potrebujeme a oni potrebujú našu lásku ešte viac. Sú našim zrkadlom. Budú za niekoľko rokov presne také, ako im ukazujeme dnes my. Chceli by ste, aby boli vaše deti plné nenávisti a pomsty? Alebo nevšímavé, necitlivé, intrigánske, alebo manipulátori? Od nás dostanú základy svojho charakteru a povahy do života. Veď im vieme dať oveľa viac, nerobme zo seba horších, akými v skutočnosti sme. Deti sú naša príležitosť dať im to dobré z nás. Život je ako bumerang, všetko sa nám neskôr vráti.
Chytil som sa príležitosti prebudovať časti starého na nové
Uvedomil som si, že po rozbitom vzťahu ostalo z neho kopec, nazvime to „tehál“, ktoré môžem použiť na stavbu iného vzťahu k ex-partnerovi. Premýšľam, ako využiť tie tehly – sú totiž moje a len moje, respektíve naše. A to je super! Má ich kopec každá rozbitá rodina, a to je, podľa mňa, skvelá príležitosť dohodnúť si nové pravidlá. Lepšie, ako doposiaľ, výhodnejšie pre mňa (veď si sám seba vážim), a rovnako aj pre ex-partnera. Nikdy nie je všetko nenávratne zničené – ide o to nájsť tie použiteľné tehly a správne ich použiť.
Všetko je dovolené, teda snažím sa byť viac kreatívny a nepremrhať príležitosť. Je jedinečná.
Zlepiť, čo sa ešte zlepiť dá
Pekné spojenie istého slovenského hudobníka ma inšpiruje premýšľať týmto smerom. Tie tehly zo starého rozbitého vzťahu sú veci, o ktoré sa opieram. Život sa skladá z maličkostí, a na tie som sa zameral. Snažím sa preto udržiavať zaužívané zvyklosti. Dopriať si výlet, na ktorý sme zvykli chodiť spoločne, spomeniem pri ňom i ex-partnera, keď som s deťmi. Oslava sviatkov, ktoré sme oslavovali, je tiež dôležitá. Robím teda veci, ktoré sme robili spolu. I to môže poslúžiť k odrazeniu sa smerom ďalej. Je dôležité dopriať priestor ex-partnerovi, aby mohol robiť s deťmi to isté. Rodič v tom môže nájsť potešenie, že vie zvládnuť niektoré veci rovnako dobre aj sám, a upevní si rodičovské sebavedomie. U mňa to tak funguje.
Pestovanie láskavého vzťahu
Medzi ex-partnerkou (hoci je teraz cudzím človekom) a mnou je stále väzba, a je dôležité ju udržiavať v dobrom stave. Tento vzťah sa vyvíja. Musím pracovať a snažiť sa denno-denne. Mení sa pod vplyvom okolností. Ten vzťah nie je istý, ako napríklad istota lásky, ktorú pociťujú deti k svojim rodičom. Karta sa obrátila, a teraz som to ja, kto musí byt garantom istoty tak, ako boli moji rodičia v minulosti garantmi pre mňa. Je to cesta k deťom a k rovnako k sebe samým. Smelo do toho, otec – rodič!
Otec bez rodiny
(meno autora blogu máme v redakcii. Rešpektovali sme želanie zachovať jeho anonymitu.)