Monthly Archives: máj 2016

dieťa

ODKAZ SUDCOM: ŽIADNE DIEŤA NECHCE, ABY SA HO RODIČ VZDAL

Kto nezažil, neuverí. Mnohí rodičia, z veľkej časti otcovia, po rozpade vzťahu zažívajú bolesť z toho, že ich vlastné deti ich odmietajú. Bez príčiny. Deti sa správajú arogantne, dokonca až útočne, vymýšľajú si, zavrhujú celú rodinu druhého rodiča, sú cynické a nenávistné. Pritom každé dieťa sa narodí plné lásky k obom rodičom. Z čoho potom pramení jeho nenávisť? Dr. Sue Cornbluth pre e-zine Deti nahlas povedala, že „žiadne dieťa nechce, aby sa ho rodič vzdal, hoci sa to niekedy tak javí“. Problémom je vzťahová porucha, ktorá u detí nastáva vinou manipulácie s dieťaťom. Duša dieťaťa je ako plastelína, aj ten najľahší dotyk v nej zanechá stopy. Hovoríme o syndróme zavrhnutého rodiča. Ako si s ním poradiť? Ako dieťa dostať späť? Ako vrátiť do jeho života harmóniu? O tom hovoríme s dr. Sue, klinickou psychologičkou z Temple University vo Philadelphii a svetovo uznávanou odborníčkou na problematiku emočného zneužívania detí.

O čom je bezdôvodná nenávisť dieťaťa voči rodičovi?

Hovoríme o tzv. syndróme zavrhnutého rodiča (SZR). Vyskytuje sa pri veľmi konfliktných rozvodoch.  Prvýkrát ho definoval americký psychiater Richard Gardner na začiatku osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Syndróm opisuje ako poruchu, v ktorej dieťa dlhodobo ponižuje a bezdôvodne uráža jedného rodiča. Spôsobuje to kombinácia rôznych faktorov, vrátane navádzania zo strany druhého rodiča (takmer výhradne ako súčasť sporu o zverenie dieťaťa do starostlivosti), a individuálnych pokusov dieťaťa o očiernenie daného rodičia. Gardner uviedol, že SZR nastane počas sporov o zverenie dieťaťa do starostlivosti, kedy sa jeden rodič vedome alebo podvedome snaží odcudziť dieťa od druhého rodiča. SZR sa stal celosvetovým fenoménom a ovplyvňuje všetky druhy rozpadnutých rodín.

Rodičia často používajú praktiky, smerujúce k odcudzeniu, pretože majú ťažkosti vyriešiť vlastný hnev na svojho expartnera. Deti zneužívajú ako zbrane v rozvodovom procese, aby ublížili bývalému partnerovi, predovšetkým tým, že mu bránia v kontakte s dieťaťom, alebo dieťa manipulujú proti druhému rodičovi. To nikdy nie je v poriadku! Ide o emočné týranie detí.

Primárne spôsoby ako rodičia manipulujú svoje deti (Baker, 2016):

  • Neoblomné ohováranie druhého rodiča, s cieľom znížiť jeho význam a hodnotu.
  • Vytváranie dojmu, že druhý rodič je nebezpečný a plánuje ublížiť dieťaťu, so zámerom vštepiť strach a odmietnutie rodiča.
  • Klamanie dieťaťa o pocitoch druhého rodiča voči dieťaťu, so zámerom spôsobiť bolesť, odpor, a psychickú vzdialenosť.
  • Odopieranie lásky v prípade, ak dieťa prejaví náklonnosť k zavrhnutému rodičovi, aby sa zvýšila potreba zavďačiť sa programujúcemu rodičovi.
  • Vymazanie druhého rodiča zo života a mysle dieťaťa prostredníctvom minimalizácie skutočného a symbolického kontaktu.

Dôsledky SZR na zavrhnutého rodiča: depresia, strach, zmätok, beznádej, úzkosť, hnev, posttraumatická stresová porucha.

dr. sue 1

 

Keď dieťa ochorie na SZR, je vôbec nejaká cesta späť? Dá sa syndróm vyliečiť?

Pomôže najmä vzdelanie. SZR treba dostať do povedomia ľudí; treba vzdelávať sudcov, advokátov a špecialistov v odbore duševného zdravia.  Je dôležité upriamiť pozornosť na fakt, že deti môžu byť vystavené takémuto druhu citového zneužívania. Vďaka dostatočnej osvete môže dôjsť k zmene.

Výskum potvrdil, že pomocou tradičnej terapie sa nedajú dosiahnuť želateľné výsledky. Účinkuje len súlad medzi pomocou odborníkov a ochotou rodičov spoznať stratégie a prostriedky, ktoré vedú k obnoveniu vzťahu so svojimi deťmi.

Dá sa vôbec predísť emočnému zneužívaniu detí?

Závisí to od vyspelosti rodičov. Najskôr treba vždy dobre zvážiť, či je súd tou najlepšou voľbou, ako vyriešiť konflikt záujmov a vzájomné spory. Ľahšie je osloviť odborníkov alebo mediátorov, a s ich pomocou hľadať východisko.

Ak je však súd posledná možnosť, vyhľadajte právnika, ktorý má skúsenosti s problematikou syndrómu zavrhnutého rodiča, pozná odborné pojmy a vie sa zorientovať v problematike. Overte si, akú má úspešnosť v takých prípadoch a staňte sa aktívnym účastníkom právneho procesu.

Ak však syndróm vznikne, je účinnejšia tradičná psychologická terapia alebo iná odborná pomoc?

Tradičná terapia sa nepreukázala ako najúčinnejšia metóda na riešenie SZR. Vyhľadajte pomoc odborníka, ktorý sa vyzná v tejto oblasti a aplikuje individuálny strategický plán, ktorý pomôže spoločne vychovávať a znovu nadobudnúť vzťah so svojím dieťaťom.

Ako sa má zavrhnutý rodič správať voči svojmu, v podstate chorému dieťaťu?

(1) Nikdy sa neprestávajte snažiť o kontakt!  Je dôležité byť v kontakte so svojim dieťaťom, a to aj v prípade, že sú vaše pokusy o kontakt neúspešné. Využite textové správy, e-maily alebo listy. Vaša snaha možno nebude docenená okamžite, ale je to dôkaz, že sa stále zaujímate.

(2) Ovládnite svoje emočné reakcie! Je veľmi ťažké ovládať sa, keď sa cítite napádaný bývalým partnerom. Najlepšie, čo môžete v tejto situácii urobiť, je však naučiť sa sebaovládaniu. V praxi to znamená, že sa nebudete podieľať na neustálych rozbrojoch so svojim bývalým partnerom.

Mnoho zavrhnutých rodičov stojí obrovské množstvo energie a času presviedčanie programujúceho rodiča, že to, čo robí je škodlivé a nespravodlivé voči deťom a im samotným. Pritom je to absolútna strata času. Väčšinou dosiahnu pravý opak – situácia sa len zhorší. Podobné správanie poskytuje totiž viac príležitostí na vytvorenie konfliktu.

(3) Neohovárajte bývalého partnera v prítomnosti dieťaťa!  Ohováranie pred dieťaťom z vás robí programujúceho rodiča. Ak sa vyhnete takýmto negatívnym rodičovským praktikám, zabránite strate rešpektu, náklonnosti alebo kontaktu s ním.

(4) Nikdy sa nevzdávajte! Je prirodzené, že v určitých chvíľach sa budete chcieť vzdať. Napríklad v stresových situáciách spôsobených bývalým partnerom, alebo v strachu z odmietnutia vlastným dieťaťom, čo býva veľmi bolestivé. Práve vtedy musíte byť najsilnejší!  Žiadne dieťa by nechcelo, aby sa ho rodič vzdal. Napriek tomu, že z jeho správania sa to nemusí tak javiť. Dieťa len napodobňuje správanie programujúceho rodiča.

Akú osvetu treba šíriť, aby mala význam?

Pevne verím v silu vzdelania. Justičné systémy na celom svete potrebujú o SZR osvetu, aby dokázali posúdiť jeho dopady na vývoj dieťaťa v rozvodových procesoch. Mala som to šťastie podieľať sa na vzdelávaní súdnictva v niekoľkých štátoch USA, a vidím zmeny k lepšiemu.

SZR nie je vymyslený syndróm. Nielenže existuje, ale reálne ubližuje. Mnoho milujúcich rodičov, je nespravodlivo oddelených od svojich detí kvôli nevyriešeným problémom dospelých. Ich problémy, žiaľ, nevyriešia ani súdy. Môžu nariadiť striedavú starostlivosť, no nenesú žiadnu ďalšiu zodpovednosť za vzťahy v rodine. Presne z týchto dôvodov by rodičia mali vyhladať pomoc profesionálov a odborníkov v oblasti SZR.

Je dôležité uvedomiť si, že deti nesmú byť zaťahované do rozvodu svojich rodičov. Deti majú právo byť deťmi, nesmú byť ako zbraň jedného rodiča proti druhému rodičovi!

 

Jozef Tinka, Katarína Štiglincová