O nás alebo naša vízia

Zavedieme diktatúru lásky k deťom

Kde sa dvaja bijú, dieťa prehráva. Žiaľ, taká je pravda vo väčšine prípadov, kedy sa vzťah dvoch zamilovaných ľudí dostáva na bod mrazu a plody ich lásky bezmocne a bezradne zdieľajú všetok ten kal rodičovskej animozity a nenávisti. Dívajú sa sklenenými očkami a nechápu v akom to svete sa odrazu ocitli…

Človek si povie, nuž niekto niečo pobabral, ale je tu štát, ktorý deti ochráni a vráti im lásku rodičov. Je tu štát. Aj má dobré nástroje k tomu, aby urobil v dušiach rozpadnutej rodiny poriadok a aspoň pre bezmocné deti zachránil pocit domova, keď už dospelí ľudia nevedia spolu komunikovať.

Lenže – horkýže! Štát sa v 95 percentách prípadov správa ako vlčica, ktorej dali strážiť košiar plný jahniatok a ľudia, čo majú rozhodovať a upokojovať rozbíjajú črepiny a produkujú polosiroty žijúcich rodičov. Nikoho, naozaj nikoho nezaujíma, čo drobci prežívajú, čo cítia, po čom túžia, ale všetci ich nútia nenávidieť. Štát a rodičia sú ako Šalamún a tie dve matky, jedna pravá, druhá falošná, čo sa prišli súdiť o dieťa. Šalamún vtedy rozhodol, že dieťa dá rozťať na dve polovičky, aby každá matka dostala svoje. Pravá matka sa okamžite chcela dieťaťa vzdať so slovami – radšej sa ho vzdám ako by malo zomrieť…

No štát, v postavení Šalamúna, radšej detskú dušu roztne, než by dieťaťu dožičil oboch rodičov…

Poznám prípady, kedy sa rodičia dohodli na striedavej starostlivosti a napriek tomu ich sociálne pracovníčky i sudkyňa presviedčali, že to nie je dobré, že dieťa musí preč od otca.

Ida Želinská, nedávno ešte riaditeľka bratislavskej sociálky, dnes mediátorka, tvrdí, že “90 percent sociálnych pracovníkov nechce zneužívať moc, ale keď ste nepostihnuteľní, naučíte sa to za jediný rok.” A dodáva: “Stále dúfam, že sa podarí nájsť jedno dôveryhodné dieťa, ktoré prešlo peklom v inštitúciách, a postaviť systém pred súd. Keď sa nám to podarí a padne prvé odškodné, začne sa to meniť.”

Podľa agentúry Focus slovenským súdom nedôveruje 70 percent občanov.
Toto je teda štát, ktorý má chrániť práva detí.
Kde nie je kontrola, tam vládne svojvôľa.

Rada pre práva dieťaťa – Slovenská republika je prirodzeným výsledkom vývoja situácie na súdoch a v sociálnych inštitúciách, kde z nepochopiteľných dôvodov ignorujú zákony, deti trhajú z náručia jedného z rodičov, šikanujú a sadia zlobu v bezradných a bezmocných maličkých dušiach.

Chceme zaviesť diktatúru lásky k deťom.

Chceme, aby deti mali právo na oboch rodičov a aby nikto cudzí nerozhodoval o tom, koho má mať dieťa rado a koho nie.
Chceme, aby deti mali dôstojný život, aby dôvodom na ich slzy boli len odreté kolená z bláznovstiev pri šantení a veselých hrách.
Dieťa s rodičmi, či bez rodičov musí byť objektom posvätnej úcty a lásky; každé dieťa sa musí cítiť bezpečne a komfortne; každé dieťa musí v jednej ručičke cítiť teplo a nehu matkinej dlane a v druhej rúčke bezpečie a chlapskú nehu otcovej ruky.

Chceme preto zmeniť svet okolo detí, aby sme zlepšili svet detí.