O nás alebo naša vízia

Svet detí meníme k lepšiemu

Kde sa dvaja bijú, dieťa prehráva. Žiaľ, taká je pravda vo väčšine prípadov, kedy sa vzťah dvoch zamilovaných ľudí dostáva na bod mrazu a plody ich lásky bezmocne a bezradne zdieľajú všetok ten kal rodičovskej animozity a nenávisti. Deti sa dívajú so skleneným pohľadom a nechápu v akom svete sa to odrazu ocitli…

Človek si povie – nuž, niekto niečo pobabral, ale štát predsa deti ochráni a vráti im lásku rodičov. Štát má vraj dobré nástroje, aby urobil v dušiach rozpadnutej rodiny poriadok a pre bezmocné deti zachránil aspoň pocit domova. Keď už dospelí ľudia nevedia spolu komunikovať.

Horkýže! Štát sa v mnohých prípadoch správa skôr ako vlčica, ktorej dali strážiť košiar plný jahniatok. Ľudia, ktorí majú rozhodovať a upokojovať, rozbíjajú črepiny a produkujú polosiroty žijúcich rodičov. Nikoho, naozaj nikoho nezaujíma, čo drobci prežívajú, čo cítia, po čom túžia, mnohí ich dokonca učia nenávidieť.

Deväťdesiat percent sociálnych pracovníkov a sudcov nechce zneužívať moc. Keď ste však nepostihnuteľní, keď vás je komfortnejšie prispôsobiť sa, rýchlo sa zaradíte… Aj preto, podľa agentúry Focus, slovenským súdom nedôveruje 70 percent občanov.

Kde nie je kontrola, tam vládne svojvôľa.

Stále dúfame, že sa podarí nájsť jeden dôveryhodný prípad, ktorý zosobňoval peklo v inštitúciách, a postaviť systém pred súd. Keď dosiahneme súdne rozhodnutie a padne prvé odškodné, veci sa začnú meniť…

Rada pre práva dieťaťa vznikla na spoločenskú objednávku; ako dôsledok situácie na súdoch a v sociálnych inštitúciách. Kde z nepochopiteľných dôvodov často ignorujú zákony, deti trhajú z náručia jedného z rodičov, šikanujú a sadia zlobu v bezradných a bezmocných maličkých dušiach.

Chránime dobré rodinné vzťahy detí z rozdelených rodín

• Deti majú právo na oboch rodičov. Nikto cudzí nesmie rozhodovať o tom, koho má mať dieťa rado a koho nie.
• Deti si zaslúžia dôstojný život. Dôvodom na ich slzy majú byť len odreté kolená z bláznovstiev pri šantení a veselých hrách.
• Dieťa s rodičmi, či bez rodičov, musí byť objektom posvätnej úcty a lásky; každé dieťa sa musí cítiť bezpečne a komfortne.
• Každé dieťa musí v jednej ručičke cítiť teplo a nehu matkinej dlane a v druhej rúčke bezpečie a chlapskú nehu otcovej ruky.
• Usilujeme sa meniť svet okolo detí, aby sme zlepšili svet detí.