02 jún VÝSKUM: STRIEDAVÁ STAROSTLIVOSŤ DEŤOM PROSPIEVA
V roku 2006 vstúpil v Taliansku do platnosti zákon o striedavej výchove rodičov. Pôvodne bol tento zákon považovaný za veľký krok dopredu, no postupom času sa stretol s negatívnou odozvou. Striedavej starostlivosti mnohý vytýkajú najmä fakt, že dieťa má dva domovy a neustále presúvanie sa je pre dieťa nestabilné. Z dieťaťa sa tak stáva kočovník rotujúci medzi jedným a druhým rodičom. No napriek mnohým kritikám sa negatívne vplyvy nepotvrdili.
Vedci spätne analyzovali 24 dlhodobých štúdií zo 4 kontinentov, ktoré sa týkali 22 300 neplnoletých osôb. Výsledkom je, že prítomnosť otca pri výchove pozitívne vplýva na kognitívny vývoj dieťaťa, redukuje psychické problémy u mladých dievčat a taktiež znižuje výskyt kriminality u mladistvých či tzv. problémového správania.
Fakt, že neprítomnosť otca vo výchove dieťaťa negatívne vplýva na ich ďalšie správanie potvrdzujú i nasledovné zistenia:
- 72 % mladistvých vrahov tvoria deti vyrastajúce bez otca,
- 60% z nich sú vinníkmi znásilnení,
- v 70% končia práve tieto deti vo väzbe,
- je u nich dvakrát väčšia pravdepodobnosť, že odídu zo školy,
- majú jedenásťkrát väčší sklon k násiliu,
- tvoria 3 zo 4 samovrážd mladistvých,
- tvoria 80% prípadov mladistvých končiacich na psychiatrických klinikách
- a 90% útekov.
ZDROJ: http://www.healeylaw.ca
Ďalšou dôležitou štúdiou, ktorá sa zaoberá striedavou starostlivosťou je Bausermanova štúdia. Jeho analýza sa týkala 1846 detí, ktoré boli vo výlučnej starostlivosti jedného rodiča a 814 detí, ktoré žili v striedavej starostlivosti medzi rokmi 1982 – 1999. Výsledky sú nasledujúce:
- Deťom v striedavej starostlivosti sa darí lepšie, a to nezávisle na ich veku.
- Prítomnosť a účasť otcov na výchove, ktorí nežijú spoločne s dieťaťom, je spojená s dobrými výsledkami v citovej, školskej sfére a vo sfére správania sa.
Štúdia Poussin – Martin sledovaním 3000 francúzskych detí druhého stupňa základnej školy dospela k záveru, že deti, ktoré žijú s oboma rodičmi, majú vyššiu úroveň sebahodnotenia a sú sebaistejšie oproti deťom žijúcich len s jedným rodičom. Na základe tohto talianski psychológovia argumentujú, že pre dieťa je menšou obeťou stratiť trochu času, a tak navštevovať oboch rodičov, resp. oba domovy, než prísť o možnosť mať v živote oporu a vzor v oboch rodičoch.
V mnohých krajinách je striedavá starostlivosť realitou už po mnohé roky. Vo Švédsku, Grécku a v Španielsku už od roku 1981, vo Veľkej Británii od roku 1991, vo Francúzsku od roku 1993 a v Nemecku od roku 1998. V Kalifornii a Kanade musia sudcovia dokonca odôvodniť, prečo dieťa nebude zverené do striedavej starostlivosti s garanciou rovnakého času stráveného s dieťaťom pre oboch rodičov. Z európskych krajín je na prvom mieste Švédsko, kde 30% detí je zverených do striedavej starostlivosti. Pre porovnanie, vo Francúzsku je to 16,9% a v Taliansku iba 1% prípadov. Vo Švédsku sa ukázala cesta striedavej starostlivosti ako správna. Vzhľadom k tomu, že deti nie sú predmetom citového a ekonomického vydierania (znevýhodnený rodič neplatí mesačné výživné keďže dieťa vyživuje priamym spôsobom), vo Švédsku takmer vymizli súdne prípady. 95,7% párov sa dohodne na riešení už pri prvom sedení a len ojedinele sa prípady dostanú pred súd.
ZDROJ: http://www.graftoncountynh.us
Výsledky dokazujú, že striedavá starostlivosť pozitívne vplýva na psychický stav detí. Názor, ak majú deti dva domovy vzťahy sú konfliktnejšie, sa nepotvrdil. Dokonca sa zistilo, že striedavá starostlivosť je pre dieťa výhodnejšia. Napriek pozitívnym vplyvom striedavej starostlivosti nie je určená pre všetkých. Ak sa rodičia vzájomne urážajú a nedokážu medzi sebou rozumne komunikovať pre dobro dieťaťa, takáto organizácia by priniesla viac zla ako úžitku.
Poznámka:
Vzťahy medzi ľuďmi sú vždy o tom, ako medzi sebou dokážu komunikovať. Toto je rámec bežných vzťahov. Pokiaľ však rodičia nedokážu spolu komunikovať spôsobom, ktorý je pre dieťa prijateľný a ktorý zakladá predpoklady, aby mohlo rozvíjať dobrý vzťah s oboma rodičmi, potom sa bežné vzťahy posúvajú do právnej roviny. Dieťa pred takouto situáciou chráni zákon. Predovšetkým Dohovor o právach dieťaťa, ktorý je akousi nadnárodnou ústavou práv detí, a potom zákon o rodine a naň nadväzujúce právne normy. Rozhoduje najlepší záujem dieťaťa, a tým je harmónia. Preto zákon vraví, ak sa dvaja nevedia dohodnúť, prihliada sa na toho, kto vie lepšie s druhým rodičom komunikovať. A zverí sa mu dieťa. Prirodzene, všetko je oveľa zložitejšie ako sa povie, život nie je čiernobiely. Preto by rodičia mali mať na pamäti, že dieťa nie je ničí majetok! Nepatrí žiadnemu z rodičov. Rodičia majú len právo na lásku a povinnosť o dieťa sa starať. Ak sa dvaja rozídu, môžu sa stať nadobro sebe cudzími ľuďmi, no dieťa zostane pokrvným príbuzným obom rodičom až do konca života. Bude s nimi tvoriť základnú rodinu, či si to niektorý z nich pripustí alebo nie. Manželstvo či partnerstvo sú pominuteľné, no rodina je večná. Rešpektovať túto axiómu znamená rešpektovať najlepší záujem dieťaťa. -tka-
preložila a spracovala: Veronika Hríbová
ZDROJE:
childefenders | deltabravo | FOTO: http://www.info.legalzoom.com