11 jún Príbeh mladej rodiny, ktorú napokon „zachránila“ bomba na súde
Život so sebou často prináša bizarné situácie. Ako príbeh, ktorý vám v nasledujúcich riadkoch vyrozpráva Zdenka Lacková. Príbeh o tom, ako bojovala o existenciu mladej rodiny, ktorá volala o pomoc, a ako všetko napokon dobre dopadlo. Pred rozvodovým konaním ktosi nahlásil bombu na súde. Všetky pojednávania sa vtedy odročili, medzi nimi aj rozvod mladých rodičov. Čas, počas ktorého čakali na náhradné pojednávanie, stačil na to, aby sa rodina opäť scelila…
Rodina K. s dvomi malými deťmi obýva spoločný dom s rodičmi manželky na dedine. Otec rodiny – živnostník, matka bola tri roky na materskej dovolenke s mladším dieťaťom, teraz hľadá zamestnanie. Deti – starší chlapec navštevuje 1. ročník základnej školy. Mladšie 4- ročné dievčatko je doma s mamou a starou mamou.
ZDROJ: Http://www.woman.sk
Manželia bývali sami iba krátko – v byte v neďalekom krajskom meste. Byt rodičia neskôr dali druhej dcére a mladej rodine navrhli presťahovanie sa do rodičovského domu. Spoločné bývanie s rodičmi manželky však bolo od začiatku konfliktné. Manželia nemali dostatok súkromia, keďže kuchyňa v poschodovom dome bola spoločná. Starí rodičia nechávali otvorené počas noci dvere na svojej spálni. Pri akomkoľvek menšom spore, či pri riešení bežných rodinných situácií mladej rodiny, starí rodičia vstupovali do situácie. Taktiež neprimerane zasahovali do výchovy staršieho syna, čo sa otcovi dieťaťa nepáčilo, a vznikali preto časté konflikty. V roku 2012 zomrel starý otec, pri hádkach rodina manželky často obviňovala pána K. z jeho smrti s tým, že ho „má na svedomí“, lebo sa často hádali a pre tie spory ochorel. Situácia v rodine sa ešte viac komplikovala. Pána K. chcela rodina jeho manželky z domu vyhodiť, vyvolávali rôzne zámienky, aby ho vyprovokovali a následne zavolali políciu. Rodina bola v rozvodom konaní, evidovaná opakovane na úrade práce a rodiny,kvôli nezhodám v rodine a početným trestným oznámeniam na polícii. Manželom bolo už viackrát poskytnuté sociálne poradenstvo a absolvovali odbornú pomoc na referáte poradensko – psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a tiež viacero párových terapií. Boli tiež klientami viacerých centier pomoci a neziskových organizácií. Krízou rodiny najviac trpeli deti, predovšetkým starší syn, ktorý sa psychicky zrútil po návšteve psychologičky, kam ho zaviedla pani K. Podľa spisovej dokumentácie, ktorú predložil pán K. z júla 2012 bolo konštatované, že vzťah manželov je výrazne narušený a nie je medzi nimi možná mimosúdna dohoda, o ktorú požiadal pán K.
ZDROJ: Http://www.najmama.aktuality.sk
Pán K. nás oslovil so žiadosťou o pomoc v januári roku 2013 . Po prvom pojednávaní o rozvode, ktorého som sa zúčastnila a po stretnutí s manželmi som usúdila, že rodina má šancu na uzdravenie vzťahov v prípade, že zmení prostredie. Patologické prostredie, v ktorom sa niekoľko rokov nachádzali, pôsobí deštruktívne na mladú rodinu a bráni jej v samostatnom fungovaní. Moja práca sa preto sústredila na sanáciu rodiny. Podľa toho som volila všetky postupy a metódy podporujúce jej fungovanie. Sanácia rodiny by mala byť na prvom mieste najmä tam,kde sú maloleté deti. Všetky zúčastnené inštitúcie by sa na tom mali podieľať. S manželmi som bola takmer v každodennom kontakte. Krízová situácia v rodine si vyžadovala veľmi opatrný a citlivý prístup. Rodine bolo poskytnuté sociálne poradenstvo, mediácia (rodinná a rozvodová) – ako metódy sociálnej práce, pomoc a podpora pri riešení záťažových situácií. Pani K. po našich stretnutiach stiahla žiadosť o rozvod, spory v rodine sa však vyostrovali. Príbuzní a mama pani K. zasahovali aj naďalej do života mladej rodiny, ako aj do výchovy ich detí. Chceli, aby sa pán K. odsťahoval, no on bez svojich detí odísť odmietol. Situácia sa vyhrotila, keď svokra pána K. vyprovokovala slovnú hádku a fyzicky ho napadla na schodoch jej domu. Následne zavolala policajnú hliadku a oznámila, že ju zať napadol. Pána K. eskortovali na oddelenie polície. Počas prevozu mi zatelefonoval a informoval ma o celej situácii. Po tomto incidente som s pánom K. navštívila kolíznu opatrovníčku. Navrhli sme rodine, aby sa presťahovali do iného mesta. Ponúkli sme im pomoc pri hľadaní práce a bývania. Po mnohých problémoch sa rodine podarilo presťahovať sa a zamestnať v inom meste. Boli to ťažké časy. Zvykali si na nový život a borili sa s finančnými ťažkosťami. Rodina sa učila samostatne fungovať a hospodáriť, ale aj poznávať seba navzájom. Aj v tomto období sme boli s rodinou v kontakte a poskytovali poradenstvo, pomoc a podporu. Pani K. každý deň telefonovala s mamou, ktorá zostala bývať v dome sama. Rozhodla sa, že sa k mame vráti s deťmi a podá opäť žiadosť o rozvod, napriek tomu, že si deti v novom prostredí zvykli, dokonca sa zlepšil prospech ich syna v škole. Zároveň aj aktívne športoval. Po necelom roku sa teda nasťahovala s deťmi do rodičovského domu bez manžela. Tri mesiace bývali zvlášť, deti si pán K. brával na víkendy k sebe do bytu. Potom ale pani K. požiadala súd o zverenie detí do svojej starostlivosti.
Pán K. nás znova požiadal o pomoc.
V deň, keď sa malo uskutočniť pojednávanie, niekto nahlásil v budove súdu bombu a všetky pojednávania boli odročené na neurčito. S manželmi K. sme teda zašli v kaviarni. Obaja boli zo začiatku veľmi nervózni, no prerušenie pojednávania ich potešilo. Pani K. si uvedomila, že zmena prostredia im ako rodine pomohla a už nechce ďalej bývať s mamou. Odročené pojednávanie o úprave styku sa konalo v januári tohto roku. Presne dva roky od môjho prvého kontaktu s rodinou.
ZDROJ:Http://www.aktualne.atlas.sk
Napriek tomu, že nás (RPPD) súd opakovane nepripustil do konania ako vedľajšieho účastníka na strane dieťaťa, s rodinou som pracovala dva roky a verila som, že majú šancu prekonať problémy a vytvoriť tak pre svoje dve malé deti opäť bezpečný domov, v ktorom bude rodina spokojne žiť . Pojednávanie trvalo relatívne krátko a prebiehalo vo veľmi pokojnej atmosfére, keďže sa manželia dohodli, že nie je potrebné upravovať styk otca s deťmi, nakoľko sa ich vzájomná komunikácia výrazne zlepšila a plánujú ako rodina spoločnú budúcnosť. Pán K. za päť rokov poslal sťažnosti kvôli nesprávnym postupom na rôzne inštitúcie. Trikrát za ten čas boli vymenené kolízne opatrovníčky. Na prvom pojednávaní pred dvoma rokmi pani K. a jej advokát TRVALI na rozvode a boli ROZHODNE PROTI striedavej starostlivosti v prípade rozvodu.
Za podstatné v celom prípade považujem:
1. rodina opustila spoločné bývanie v rodičovskom dome – teda v tomto prípade patologické prostredie, ktoré viedlo k narušeniu vzťahov a takmer jej úplnému rozvratu
2. Stretnutie úradu práce – kolíznej opatrovníčky s pánom K., pri ktorom som trvala na zápise o psychickom týraní pána K. zo strany rodiny pani K., bránení v styku s vlastnými deťmi a zasahovaní do manželského života mladej rodiny.
AUTOR: Mgr. Zdenka Lacková