kika

PODCEŇOVANÁ FORMA TÝRANIA DETÍ A INTÍMNEHO TERORIZMU: ZAVRHNUTIE RODIČA

Vedci naliehajú na psychológov, právnikov a odborníkov, zaoberajúcich sa starostlivosťou o dieťa, aby zavrhnutie rodiča hodnotili ako formu rodinného násilia.

Podľa sociálnej psychologičky Štátnej univerzity v Colorade (ďalej len „CSU“) Jennifer Harmanovej, približne 22 miliónov amerických rodičov sa stalo obeťou správania, ktoré viedlo k odcudzeniu sa od dieťaťa. Niekoľko rokov sa venovala štúdiu spomenutého fenoménu, a preto nalieha na psychológov, právnikov a odborníkov, zaoberajúcich sa starostlivosťou o dieťa, aby zavrhovanie rodiča vnímali a hodnotili ako formu detského týrania a násilia vykonávaného na partnerovi. Harmanová napísala článok do Psychological Bulletin, kde popisuje správanie, spojené s odcudzením rodiča od dieťaťa a prihovára sa za to, aby sa robili ďalšie výskumy, týkajúce sa výskytu a následkov takéhoto správania.

Príbeh: Konfliktný rozvod, a boj o úpravu práv a povinností rodičov o ich sedemročného syna. Dieťa zverené do plnej starostlivosti matky, ktorá (možno kvôli pomste) sa rozhodla zničiť vzťah otca so synom. Matka rozpráva synovi lži o otcovom správaní, vkladá do neho semienko pochybností o tom, či je otec správnym rodičom a sabotuje otcovu snahu vidieť svojho syna. Syn začína veriť matkiným slovám a ako sa vyvíja a rastie, jeho vzťah s jeho otcom sa vážne poškodil.

Harmanová, profesorka na katedre psychológie CSU, varuje, že takéto správanie sa stáva príčinou negatívnych následkov na psychickom zdraví a na blahu detí a dospelých po celom svete.

„Je na čase prestať popierať existenciu takéhoto správania“, hovorí Harmanová, ktorá spolu so Zeynep Biringen, profesorkou na katedre ľudského vývinu a rodinných štúdií, napísala knihu o zavrhovaní rodiča dieťaťom. „Na zavrhnutého rodiča treba nazerať ako na týranú osobu, rovnako ako aj na dieťa. Vyjmeme dieťa z násilného prostredia; pre týrajúceho rodiča nasadíme terapiu a dieťa umiestnime k bezpečnému, zdravšiemu rodičovi.“

Harmanová a spoluautori, Edward Kruk z Univerzity Britskej Kolumbie a Denise Hinesová z Clark Univerzity, kategorizujú odcudzenie rodiča ako výsledok agresívneho správania namiereného na druhého človeka so zámerom uškodiť. Načrtávajú jasné prepojenia medzi všeobecne známymi vzorcami týrania, ako napríklad emocionálna alebo psychická agresia, a správaním týrajúceho rodiča.

Napríklad psychologická agresia je bežná forma zlého zaobchádzania s dieťaťom, ktoré zahŕňa „útok na emocionálne a sociálne blaho dieťaťa“. Podobne, týrajúci rodičia terorizujú svoje deti útokom na druhého rodiča, vytvárajúc tak úmyselne strach, že druhý rodič je nebezpečný a nestály, aj keď na to žiadny dôkaz neexistuje. Odcudzujúci rodič následne odmieta, zahanbuje a viní dieťa, ktoré preukazuje lojalitu alebo lásku voči druhému rodičovi.

Autori konštatujú, že takéto správanie je násilím vykonávaným na namiereného rodiča.

Harmanová je odborníčkou na medziľudské vzťahy a konkrétne na dynamiku boja o moc. Poukazuje na to, že odcudzenie rodiča je podobná pojmu známemu ako „intímny terorizmus“. Tento je charakterizovaný ako zvrátený boj o moc, pričom jeden partner ovláda druhého zastrašovaním, nátlakom, vyhrážkami, alebo fyzickým násilím. Takýto scenár je odlišný od situačného párového násilia, v ktorom majú obaja partneri relatívne rovnakú moc vo vzťahu, ale nevedia spolu vyjsť a to následne vyústi do fyzického alebo emocionálneho násilia.

Analogicky, deti sú zneužívané ako nástroje takéhoto intímneho terorizmu. Nerovnováha takýchto síl je očividná v bojoch o starostlivosť o dieťa, v ktorých je jednému rodičovi zverená výlučná starostlivosť o dieťa. Tento rodič potom používa rozhodnutie súdu aby ovládal druhého rodiča tým, že mu zakazuje kontakt alebo aktívne vyhľadáva cesty ako zničiť vzťah druhého rodiča s dieťaťom.

Súdy vidia podobné situácie denne, hovorí Harmanová, ale sudcovia, právnici a sociálni pracovníci nie sú vystrojení na rozpoznanie spomenutého správania (zavrhnutie jedného z rodičov) ako formu násilia páchaného na deťoch alebo na partnerovi. Miesto toho sa považujú za bežné nezhody medzi rodičmi pri bojoch o dieťa, alebo neschopnosť rodičov vyjsť si v ústrety.

Prof. Jennifer Harmanová, Colorado State University

Preklad: Mgr. Andrea Hlucháňová Sarvašová

Zdroj: on line magazín ScienceDaily

https://www.sciencedaily.com/releases/2018/11/181127171419.htm

Pridaj komentár