03 apr Ombudsmanka: v súdnictve treba urobiť poriadnu reformu!
Slovenská ombudsmanka JANA DUBOVCOVÁ prebrala úrad verejného ochrancu práv pred rokom. S radou pre práva dieťaťa SR sa rozhodla spolupracovať a posunúť veci vpred. Exposlankyňa SDKÚ pre denník SME povedala, že najhoršie u nás fungujú sociálne úrady, Sociálna poisťovňa a súdy.
Ktorý úrad má najväčšie rezervy v dodržiavaní práv?
„Keby sme robili rebríček úradov z doterajších zistení, najhoršie sú na tom odbory sociálno-právnej ochrany. Ich výsledky závisia aj od toho, že nemajú vytvorené podmienky na plnenie úloh. Ako druhá je Sociálna poisťovňa, tiež nie je dostatočne vybavená. Na čele takýchto inštitúcií sú jednoznačne aj všeobecné súdy.“
Čo by bolo potrebné urobiť, aby fungovalo súdnictvo normálne?
„V súdnictve sme urobili zásadnú reformu. V prvej fáze sa vyriešilo ústavné postavenie súdov a sudcov, potom sa súdy vybavovali personálne aj technicky. No a napokon sme mali riešiť kvalitu sudcovského stavu. A táto časť reformy sa neuskutočnila, a to považujem za najväčší problém. Sudca musí byť nezávislá osobnosť. V mnohých prípadoch tomu tak nie je. Väčšina sudcov sú len poslušní vykonávatelia práce a neriešia zásadné veci, ktoré im verejnosť vyčíta. Nezaoberajú sa kritikou, nevyvodzujú voči sebe dôsledky za pochybenia. Bez toho sa zlepšenia nedočkáme.“
Potom, ako ste upozornili na zlyhania sociálnych úradníkov pri odobratí detí v zahraničí, ste sa zaoberali aj prácou sociálnych úradov doma. Čo ste zistili?
„Ako to mám povedať tak, aby to nebolo veľmi zničujúce. Zistili sme, že naše orgány sociálno-právnej ochrany nie sú dobudované po odbornej ani materiálnej stránke. Upozorňujem, že inštitúcie, ktoré majú chrániť práva maloletých detí, nemajú vytvorené podmienky, aby mohli túto pôsobnosť naplno využívať. Je to úloha pre Slovenskú republiku. Aj keď sme v kríze, treba problém riešiť. V tomto nesúhlasím s premiérom, že pokiaľ nebude na Slovensku životná úroveň primeraná krajinám západnej Európy, tak o právnom štáte u nás nemôžeme hovoriť. Veď okruh ľudí, ktorí potrebujú ochranu, v kríze narastá.“
V čom sociálne úrady najviac zlyhávajú?
„Sociálni pracovníci sú schopní iba v minimálnom rozsahu postarať sa, aby boli dodržiavané práva detí. Jeden sociálny pracovník alebo kurátor má toľko prípadov, že sú z nich len spisy. Má od 300 do 550 prípadov, nie je v ich fyzických silách takýto počet prípadov vybaviť. V konečnom dôsledku sa mnohí cítia frustrovaní a potom už nevedia pomáhať druhým ľuďom. Je to začarovaný kruh. Bola som zaskočená postojom niektorých úradníkov. Ako keď máte vyhoreného učiteľa, ktorému v triede prekážajú deti. Mnohým úradníkom prekážalo, akých majú klientov.“
Zdroj: Rešerš z denníka SME