18 okt Nešťastné deti alebo odsúdeniahodní trestanci?
Najzraniteľnejšími ľudskými bytosťami sú bezpochyby deti. Primárnym subjektom ich osobnostného rozvoja je rodina, ktorá je miestom vzniku a formovania charakteru a hodnôt. Samozrejme, svoju úlohu vo formovaní osobnosti zohráva aj škola, avšak tam, kde nefunguje rodina, je škola takmer bezmocná. To, ako sa naučí dieťa komunikovať, ako sa správa, aké má hodnoty a postoje k životu a ľuďom, je odzrkadlením toho, čo dieťa v živote prežívalo. Dieťa je výtvorom rodiny a rodina ovplyvní celý jeho život.
Otec s matkou sú v situácii, kedy je pre nich rozvod jediným riešením. Hádajú sa, nedokážu spolu komunikovať, sú znechutení jeden z druhého. Ako vychovávajú svoje dieťa? Myslia si, že dieťaťu nič nechýba. Má vlastnú izbu plnú hračiek, priateľov, všetko čo k životu potrebuje, dokonca aj lásku. Lásku každého z rodičov osobitne, avšak nie spoločne. Pre rodiča neviditeľný problém, ktorý na dieťa nemôže vplývať. Ich vzťah je síce naštrbený, avšak vzťah k ich dieťaťu je taký, aký má byť. Možno sa však mýlia.
Štatistiky nemusia byť definitívnou odpoveďou, nemusia byť vždy úplne správne a neomylné, avšak ako vodidlo slúžia výborne. V americkom štáte Washington bola spracovaná štatistika, podľa ktorej viac ako 80 % mladých chlapcov z Washingtonu, zadržaných pre problémy so zákonom, je z rodín bez otca. Viac ako 70 % dievčat tehotných v pubertálnom veku pochádza z rodín bez otca. Viac ako 90 % väznených mužov pochádza z rodín bez otca.
Čo sú to rizikové faktory?
Stúpajúca kriminalita mládeže, psychické problémy a poruchy detí, ako aj problémy v škole, musia mať, bezpochyby, príčinu. Pri hľadaní podmienok a príčin sociálno-patologických javov sa väčšina vedných odborov zaoberá termínom „rizikové faktory“. Medzi hlavné rizikové faktory, ktoré umožňujú vznik, existenciu a rozširovanie sociálno-patologických javov patria predovšetkým:
- Negatívne javy v rodine
- Negatívne javy v škole
ZDROJ:Http://imjustacop.com
- Nevhodný spôsob využívania voľného času
Všetky tieto javy majú svoj pôvod opäť v rodine. Aj problémy v škole, ktorými sa rodina spoločne s vedením školy zaoberá, sa dajú riešiť a vyriešiť. Deti často volajú o pomoc, no rodičia ich problémom nevenujú dostatočnú pozornosť. Ak vezmeme do úvahy fakt, že pojem domáce násilie zahŕňa nielen fyzické a sexuálne týranie, ale aj psychické týranie, je potrebné si uvedomiť, čo všetko možno za domáce násilie považovať. Rodič, ktorý dieťa zanedbáva po emočnej stránke, nevenuje mu dostatok pozornosti, lásky a porozumenia, využíva dieťa ako nástroj pomsty partnerovi, v skutočnosti svoje dieťa psychicky týra, podporuje možnosť vzniku rôznych psychických problémov a chcene, či nechcene, ovplyvňuje jeho ďalší vývoj a jeho budúcnosť. Rodina je zdrojom vzorov správania, skúseností a ovplyvňuje celkový zdravotný stav dieťaťa. Každá negatívna skúsenosť, ktorú dieťa v rodine prežíva, ovplyvní jeho budúce správanie sa k partnerovi, deťom a iným ľuďom. Mnohé návyky, ktoré pretrvávajú po celý život, sa začínajú utvárať v ranom veku, kedy je hlavným činiteľom vo výchove rodina. Preto nie je prekvapením, že deti z disfunkčných rodín majú neskôr podobné problémy, aké mali ich rodičia. Dieťa sa učí napodobňovaním. Napodobňuje správanie svojej matky, svojho otca, súrodencov…
Ak je zvyknuté na krik, urážky, napätie v rodine, ak sa stretáva s nepochopením, neochotou a odmietnutím, ak je denne vystavené stresu, či násiliu, zaručene to ovplyvní jeho psychický rozvoj. Ak sa obhliadneme do minulosti, zistíme, že v podstate každý masový vrah, takmer každý sériový vrah, deti, ktoré spáchali už v ranom veku vraždu, pochádzali z disfunkčných rodín. Deti, ktoré sa stali drogovo závislými, deti, ktoré trávia takmer všetok voľný čas na ulici, ktoré páchajú trestnú činnosť, sú deti takmer výlučne z disfunkčných rodín. Nejedná sa len o rodiny, v ktorých by dieťa bolo fyzicky, či sexuálne týrané. Často sú to rodiny, ktoré „len“ nevenovali svojim deťom čas, pozornosť a lásku.
Pravdou je, že nie každé dieťa, ktoré je z disfunkčnej rodiny, rastie takzvane pre šibenicu. Ale takmer každý, kto na nej skončil, z takejto rodiny pochádzal.
Zoznámte sa preto s najznámejšími kriminálnikmi a podmienkami, v ktorých prežili svoje detstvo.
Charles Manson – je jeden z najhrôzostrašnejších vrahov Ameriky. Narodil sa ako nechcené dieťa šestnásťročnej prostitútke, ktorá sa o svoje dieťa nevedela riadne starať. Svojho biologického otca nikdy nepoznal. Väčšiu časť svojho detstva prežil u starých rodičov.
Al Capone – rodičia tohto známeho mafiánskeho bossa boli emigranti z Neapolu. Obaja ťažko pracovali, aby uživili všetky svoje deti. Deti preto často ostávali samé doma a vychovávala ich ulica. Al Capone bol už ako malý chlapec členom dvoch gangov a v šiestej triede bol vyhodený zo školy po tom, čo udrel učiteľku.
Andrej Romanovič Čikatilo – bol masovým vrahom a kanibalom, ktorého rodnou krajinou bola Ukrajina. Ako dieťa vyrastal v disfunkčnej rodine, pomočoval sa, bol bitý a vychovávaný prísnou rukou otca, ktorý bol vojak.
Henry Lee Lucas – tento Američan zavraždil najmenej 350 obetí. Vyrastal v disfunkčnej rodine alkoholikov. Rodičia sa mu nevenovali, peniaze utrácali na alkohol. Bol bitý matkou aj otcom.
Albert Fisch – je jeden z najznámejších amerických sériových vrahov. Trpel veľkým počtom sexuálnych úchyliek, ktoré sa uňho začali postupne prejavovať. Jeho matka musela po smrti otca uživiť dvanásť detí. Deťom sa venovala málo, niektoré z nich mali psychické poruchy a aj ona často počula hlasy. Fisch skončil v sirotinci, kde bol často bitý.
Aileen Wuornosová – zavraždila minimálne šesť ľudí. Rodičia ju opustili, keď bola ešte dieťa. Od jedenástich rokov sa túlala po uliciach, bola znásilnená, mala problémy s alkoholom, podpálila svoju školu.
Joachim Kroll – nemecký sériový vrah pochádzal z deviatich detí. Už od detstva sa uňho prejavovala duševná aj fyzická zaostalosť, rodičia však nemali čas venovať sa mu. Prestal chodiť do školy, nikdy sa nenaučil čítať. Zavraždil a znásilnil desiatky obetí.
Václav Mrázek – narodil sa ako jedno z dvanástich detí do veľmi chudobných pomerov. Školskú dochádzku ukončil v piatej triede, potom začal kradnúť potraviny a šatstvo, k čomu ho nabádal jeho vlastný otec. Postupne sa uňho začali rozvíjať rôzne deviácie. Zneužil viaceré ženy, zavraždil minimálne sedem žien a pokúsil sa o vraždu ďalších štyroch žien.
Ladislav Hojer – tomuto Čechovi zomreli obaja rodičia na rakovinu. Nevlastný otec sa odsťahoval a preto zostal Hojer žiť len s bratom. Zavraždil päť žien.
Jang Sin-Chaj – chlapec sa narodil v Číne do jednej z najchudobnejších rodín v tamojšej dedinke. Bol múdre, ale uzavreté dieťa. Utiekol zo školy a onedlho aj z domu. Následne sa sám túlal po Číne. Priznal sa k šesťdesiatim siedmym vraždám a k mnohým znásilneniam.
Luis Garavito – tento sériový vrah zavraždil minimálne 139 detí. V detstve bol vystavovaný psychickému, ale aj fyzickému násiliu zo strany svojho otca.
Dennis McGuire – odsúdený za znásilnenie a vraždu tehotnej ženy. Jeho rodičia sa rozviedli, keď mal dva roky. Vychovávala ho matka, ktorá si do domu vodila rôznych mužov. Dennis bol svedkom bitiek, nadávok a zneužívania. On sám bol zneužitý jedným z matkiných milencov. Už ako deväťročný prežíval väčšinu času na ulici.
Takmer každý takýto nešťastník mal smutné detstvo. Väčšinou ide o deti nepochopené, deti, ktorým nebola poskytnutá láska, opora a pozornosť rodičov, deti z rozvedených rodín, alebo z rodín, v ktorých vládol alkohol a drogy. Často bola spúšťačom zanedbávania detí zlá ekonomická situácia. Ak sa teda obzrieme späť do minulosti, uvedomíme si, že za každým zločincom, za každým vrahom a kriminálnikom, je príbeh. Najčastejšie je to rodinný príbeh so smutným začiatkom a smutným koncom. Aká je súčasnosť? Obklopujú nás správy o žiakoch, ktorí zaútočili na spolužiakov v škole a zavraždili desiatky ľudí. Televízia takmer denne vysiela nové prípady samovrážd, vrážd a zneužívania medzi neplnoletými deťmi. Často sú to deti z naoko funkčných rodín. Nie sú bité, žijú s oboma rodičmi, v škole sa dobre učia. Dnešným nepriateľom je však aj nedostatok pozornosti a porozumenia zo strany rodičov a spôsob, akým ich deti trávia voľný čas. Ku kriminálnym činom ich potom vedú aj také „maličkosti“, ako je napríklad nuda.
Tisíce detí po celom svete sú v tejto chvíli vystavené psychickému, či fyzickému teroru. Nezáleží na tom, v akej forme sa tento teror prejavuje. Deti trpia, ak sú bité, trpia, ak nemajú dostatok lásky a pozornosti, trpia, ak sa nemajú s kým porozprávať. Plačú, keď sú hladné, plačú, ak sa rodičia hádajú, plačú aj vtedy, ak rodičia mlčia. J.B. Watson povedal: „ Dajte mi akékoľvek dieťa a ja Vám z neho vychovám čo chcete – umelca, lekára, sudcu či vraha“. Pravdou je, že zlá výchova môže mať katastrofálne následky.
To, čo deťom rodičia dávajú, si so sebou nesú po celý svoj život. Nesú so sebou to dobré, no nesú so sebou aj to zlé.
Autor: Lenka Schmidtová