Šťastné dieťa

ČO JE WELL-BEING A AKO DAŤ DIEŤAŤU ŠANCU NA ŠŤASTNÝ ŽIVOT?

 

Henrieta Hubináková

Mgr. Henrieta Hubináková – psychologička

Ak sa radíte medzi starostlivých rodičov, ktorým budúcnosť svojho dieťaťa nie je ľahostajná, určite ste sa nejedenkrát zamysleli nad tým, ako zabezpečiť vášmu dieťaťu predpoklady pre spokojný, šťastný život, nie len pre prítomný čas, ale aj budúcnosť, ktorá je dôležitá. V tomto článku sa zameriame práve na to, prečo je dôležité, aby ste dieťa vychovávali v súlade s teóriou osobnej pohody – well – being.

Well – being, koncept životnej pohody

Well – being je oblasťou psychológie osobnej pohody. Definícia osobnej pohody hovorí, že je to pretrvávajúci a dlhodobý emocionálny stav, v ktorom sa odráža celková spokojnosť so životom. Mohlo by sa zdať, že je to jednoduché, no opak je pravdou. Well – being tvoria rázne emocionálne zážitky a kognitívne obsahy (Blatný, 2010). Pre vyjadrenie osobnej pohody sa najčastejšie hovorí o dlhodobých pozitívnych a negatívnych emocionálnych stavoch, životnej spokojnosti, šťastí, sebaúcte ap. Kognitívnu zložku osobnej pohody tvorí hodnotenie vlastného života na vedomej úrovni a emocionálna zložka je súhrnom afektov a emócií, nálad. (Diener a kol, 1999 in: Blatný, 2010). Frekvencia a intenzita emócií, ale taktiež ich dlhodobosť prežívania, tvoria hlavné emocionálne komponenty. Osobnú pohodu určuje nízka miera negatívnych emócií a na druhej strane vysoká miera pozitívnych emócií. Kde však nájdeme zdroje osobnej pohody? Odpoveď je, že sú to práve sociálne vzťahy, osobnostné dispozície, súlad či nesúlad medzi osobným očakávaním a skutočnosťou, socioekonomické a demografické faktory (Blatný, 2010). Nie je pochýb o tom, že podporujúce a vrelé medziľudské vzťahy naplnené vzájomnou dôverou pozitívne ovplyvňujú pocit osobnej pohody.

Ako svojmu dieťaťu nezničiť život

Fungujúca rodinaTouto témou sa zaoberáme v súvislosti so snahou niektorých rodičov, odcudziť dieťaťu toho druhého, predovšetkým v manželstvách, ktoré sa rozvádzajú alebo majú rozvodové konanie za sebou a stále sa nevedia dohodnúť v otázke starostlivosti a stretávania sa s dieťaťom. Je to jedna z rôznych situácií, kedy sa dieťaťu nedostáva potrebnej psychickej opatery od rodičov dôležitej pre pocit šťastia, osobnej pohody v prítomnosti a vo veľkej miere aj v budúcnosti. Dianie, ktoré nenávistne utvára rodič, ktorý má dieťa v starostlivosti, proti druhému rodičovi, ako je napríklad očierňovanie rodiča pred dieťaťom, bránenie stretávaniu sa s dieťaťom, ohováranie druhého rodiča, vymýšľanie nepravdivých príbehov o druhom pred dieťaťom, vyrábanie hysterických scén ap. je nepochybne jednou z príčin vzniku nespokojnosti dieťaťa, a neskôr dospelého jedinca, so svojím vlastným životom. Či už na úrovni vedomej, alebo nevedomej, pričom nevedomá úroveň sa bude odrážať práve v náladách a ďalšom negatívnom emocionálnom prežívaní. Je pre to dôležité, aby sa snahy o odcudzenie nebrali na ľahkú váhu, vzhľadom na veľké množstvo negatívnych dopadov – dieťa je pod tlakom rodičov, nekriticky preberá negatívne postoje a názory, učí sa zlému modelu, čo ho môže ovplyvniť v budúcnosti vo vlastnom partnerskom alebo manželskom vzťahu, nevedomé obsahy sa budú nečakane dostávať do vedomia prostredníctvom neadekvátnych emocionálnych reakcií, ktoré si ani dieťa/budúci dospelý nebude vedieť vysvetliť, poprípade si ich bude uvedomovať rozumom, ale nepodarí sa mu samému tieto deje neopakovať, čo povedie k frustrácii a logicky k nespokojnosti a teda k nepociťovaniu šťastia. Na druhej strane je tu odcudzený rodič, ktorého osobná pohoda utŕži ranu v podobe narušenia vzťahu s dieťaťom, prinesie mu do života pocit nespravodlivosti, krivdy a emočného strádania smerom k dieťaťu. Okrem toho, dieťa aj odcudzený rodič, stratia roky spoločného času, ktorý sa už nevráti. Uvedomujme si dopady nášho konania voči deťom, pretože základy osobnosti a budúcnosti dieťaťa sa formujú práve v detstve a počas dospievania v značnej miere prostredníctvom kvality vzťahov so sociálnym okolím, predovšetkým tým najbližším – rodičmi. Rodič, ktorý používa dieťa ako manipulačný nástroj k ublíženiu bývalému partnerovi, nie je správnym modelom pre výchovu dieťaťa. Ubližuje mu ochudobnením o jedného z rodičov, vytvára v ňom pocity viny a podporuje vznik psychických problémov a pocitov osobnej nepohody v budúcnosti dieťaťa. Ani jeden z týchto elementov nie je súčasťou well-being.

                                                                                      Mgr. Henrieta HUBINÁKOVÁ, psychologička

Použitá literatúra:

BLATNÝ, M. a kol. (2010): Psychologie osobnosti: Hlavní témata, současné prístupy. Praha, Grada, 301 s., ISBN 9788024734347

DIENER, E. – SUH, E. – OISHI, S. (1999): Recent findings on subjective well-being. Indian fournal of Clinical Psychology, 24, s. 25-41. In: BLATNÝ, M. a kol. (2010): Psychologie osobnosti: Hlavní témata, současné prístupy. Praha, Grada, 301 s., ISBN 9788024734347

Pridaj komentár