14 nov AKÉ JE KRITÉRIUM NAJLEPŠIEHO ZÁUJMU DIEŤAŤA? LÁSKA RODIČOV!
Vy sa pýtate, my odpovedáme.
Najlepší záujem dieťaťa znie často ako zaklínadlo, ktoré sprevádza každé rozhodovanie o deťoch. Žiaľ, každý si záujem dieťaťa interpretuje po svojom. Kto je kompetentný jednoznačne určiť, čo je v záujme dieťaťa? Existujú zákonné kritériá, ktoré treba vždy rešpektovať pri rozhodovaní o záujme dieťaťa?
Zuzana D.
Položme otázku matke, či má rada svoje dieťa a ona bez zaváhania povie: Áno, samozrejme. Položme otázku otcovi, či má rád svoje dieťa a on rovnako bez váhania odpovie, áno. Ak sa však oboch rodičov spýtame, či chcú pre svoje dieťa to najlepšie, bez ohľadu na seba, odpoveď nepríde tak rýchlo, a častokrát znie: Áno, ale…
Základné pravidlo lásky znie: „To, či máš skutočne rád toho druhého, poznáš podľa toho, či chceš jeho dobro bez ohľadu na seba.“
Akceptovaním uvedeného pravidla lásky pri riešení rodičovských konfliktov týkajúcich sa maloletých detí, by sme si výrazne uľahčili riešenie veci.
Položme otázku matke aj otcovi!
Dopraješ svojmu dieťaťu právo na obidvoch rodičov?
Zabezpečíš jeho životu rovnováhu, ktorú mu môžete poskytnúť len vy dvaja?
Dokážeš prijať sklamanie z rozpadu vzťahu ako svoju vlastnú skúšku bez zapojenia dieťaťa do tohto konfliktu?
Dokážeš zvládnuť svoj hnev na druhého rodiča tak, aby to vaše dieťa neprijalo ako svoj hnev na toho druhého rodiča?
Máš rád svoje dieťa tak hlboko, že ho dokážeš ušetriť každej kritiky, či každého poníženia a osočovania smerujúceho voči jeho druhému rodičovi?
Vieš v pokoji a láske prijať prítomnosť druhého partnera pre pokoj a lásku svojho dieťaťa?
Si ochotný dať svojmu dieťaťu to jediné, o čo skutočne stojí? Máš pre neho čas?
Vieš ho počúvať a odpovedať na jeho otázky?
Vieš sa podeliť o čas s druhým rodičom svojho dieťaťa len preto, že tvoje dieťa bude mať šťastný a radostný zážitok?
Vieš riešiť svoje finančné ťažkosti bez angažovania dieťaťa do tohto problému?
Vieš brániť svoje vlastné záujmy bez zneužívania záujmov vášho dieťaťa ?
Áno?
V takom prípade nie je potrebné rozhodovať o najlepšom záujme vášho dieťaťa, lebo mu ho vieš poskytnúť ty sám.
Nie?
Potom nehovor, že máš rád svoje dieťa a daj šancu druhému rodičovi. Možno to v záujme vášho dieťaťa zvládne a naučí ťa chcieť dobro pre vaše dieťa bez ohľadu na seba samého.
Ak to nedokáže ani jeden z vás, musí nastúpiť niekto tretí. Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy a starostlivosti musí skúmať jeho najlepší záujem.
Ide o právny pojem, ktorý nemá svoju presnú definíciu v Zákone o rodine. Existuje niekoľko výkladových pravidiel, podľa ktorých by sa uvedený najlepší záujem dieťaťa mal vždy určiť.
Podľa Všeobecného komentára č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1) tento inštitút predstavuje: „Hmotné právo, zásadu a procesné právo, ktoré sú založené na posúdení všetkých prvkov najlepšieho záujmu dieťaťa alebo detí v konkrétnej situácii. Pri posudzovaní a určovaní najlepšieho záujmu dieťaťa za účelom rozhodnutia o konkrétnom opatrení, treba dodržiavať nasledujúce kroky:
a) v rámci konkrétneho faktického kontextu prípadu zistiť, aké sú relevantné prvky posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa, dať im konkrétny obsah a priradiť každému z nich váhu vo vzťahu k ostatným,
b) pri realizácii dodržiavať postup, ktorý zabezpečí právne záruky a riadnu aplikáciu práva.“
V zmysle citovaného Všeobecného komentára je nesporné, že najlepší záujem dieťaťa je pojem veľmi pružný, ktorý musí byť skúmaný individuálne, vždy v konkrétnej situácií bez aplikácie predsudkov a neoverených predpokladov. Záver o tom, čo je pre konkrétne dieťa jeho najlepším záujmom, musí vychádzať zo zistených okolností a musí sa uskutočniť tak, aby v plnej miere rešpektovalo všetky práva zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa a jeho Opčných protokoloch.
Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, súd dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
Maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Súd názor maloletého dieťaťa zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálno-právnej ochrany detí alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov v závislosti od každého konkrétneho prípadu. Je vecou vyspelosti konajúceho sudcu alebo prítomného zástupcu príslušného orgánu sociálno-právnej ochrany detí ako dokážu načúvať výpovedi dieťaťa. Je veľmi ťažké rozpoznať, či je dieťa k prezentovaniu svojho postoja manipulované jedným z rodičov, alebo ide o jeho skutočne prejavenú vôľu. Práve z tohto dôvodu by výpoveď dieťaťa mala byť hodnotená ako každý iný dôkaz. V kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi a v ich logickej súvislosti. Určite by nemalo postačovať jednoduché vypočutie dieťaťa. Významným by sa mohlo stať aj jeho hodnotenie neverbálnej komunikácie, emocionálnych prejavoch, ktoré sprevádzajú výsluch, prípadne neformálnych prejavov, v ktorých dieťa uvoľnene reaguje na odľahčenú, zdanlivo nesúvisiacu tému. Ide nesporne o veľmi náročné vedenie výsluchu. Prínosom tohto poznania je fundovaná prítomnosť psychológa alebo odborníka na neverbálnu komunikáciu, prostredníctvom ktorej by sa dokázali nájsť riešenia zodpovedajúce najlepšiemu záujmu dieťaťa.
JUDr. Jitka Hasíková, advokátka