29 máj PROBLÉMOM SÚDNICTVA NIE JE LEN PREDAJNOSŤ (píše Radoslav Procházka)
Nejde vždy iba o peniaze a klientelizmus. Nie zriedkavým problémom, ktorý spôsobuje more sĺz, je nekompetentnosť sudcov a sudkýň. Och, že, koľkí z vás ste si v kŕčoch strachu povzdychli. Lenže, o tom sa nehovorí. Dokonca ani sa nesmie. Verejne kritizovať sudcu je ako útok na samotný štát. Až teraz sa objavuje svetielko v tuneli – vláda chce zaviesť možnosť, aby sudcovia vysvetľovali svoje rozhodnutia aj verejne. Otvára sa tak možnosť spätnej väzby. Kritickej spätnej väzby. Lebo to je cesta ako edukovať sudcov. Naše skúsenosti a volanie o nápravu zahŕňa príspevok človeka povolaného, ústavného právnika a advokáta ,Radoslava Procházku. Vo vydaní SME zo dňa 29. mája 2020 publikoval veľmi presnú a otvorenú kritiku súdneho systému, najmä z hľadiska neschopnosti niektorých sudcov. Článok je zamknutý, preto sme si dovolili prevziať ho a sprístupniť ho aj pre našich čitateľov.
Neschopný škodí podobne ako úplatný.
Pred dvoma týždňami sa tadeto prehnal naratív o Súdnej rade ako o aréne mocenského zápasu, v ktorej si politici vracajú údery a cez svojich nominantov presadzujú vlastné predstavy o tom, kto, kedy a koho má kam voliť. A nikto nič, ani len zdvihnuté obočie. Odhliadnime od toho, že to pripomína skôr minulosť, ako svetlé zajtrajšky, a poďme rovno na tie.
Zrkadielko, zrkadielko, nič mi nehovor
Pred mnohými rokmi som publikoval tézu o „autizme“ slovenskej justície, majúc tým na mysli predovšetkým jej odolnosť voči zrkadlám, nastaveným z vonkajšieho prostredia. Dnes mám pocit, že táto diagnóza získala nádych, ktorému lepšie sluší slovo sebastrednosť.
Jej podstatou je posadnutosť vlastnými pomermi, vnútornými vzťahmi, systémovými nastaveniami, pozičnými hrami, výberovými procesmi, mechanizmami budovania dôvery, jednoducho všetkým možným, okrem jednej jedinej veci. Kvality samotných rozhodnutí.
Rozumiem potrebe očisty a nemám ani najmenšie nutkanie dávať tento pojem do úvodzoviek. Ako advokát, ktorý sa so sudcami vôbec nestýka a o ktorom každý jeho klient vie, že dostane výlučne právne služby, som rád, že sudcovia, ktorí s advokátmi riešili úplne iné služby, sú preč. Aspoň niektorí.
Odolnosť nositeľa súdnej moci voči tlakom zvonku je nevyhnutný, ale nie dostatočný predpoklad spravodlivosti.
Lenže extrémna nedôvera verejnosti v slovenské súdnictvo už roky nepramení iba v presvedčení, že jeho časť je na predaj, ale aj v slabej kvalite výkonu. Väčšina vecí, ktoré domáce súdy rozhodnú, sa netýka veľkých peňazí a mediálne atraktívnych káuz. Väčšina pojednávaní sa odohrá bez dozoru štátnych tajomníčok. Väčšina adresátov súdnych rozhodnutí nemá za sebou žiadneho kmotra.
Pred sebou však často majú odfláknuté, zmätočné rozhodnutia, plné vnútorných protirečení, ľudovej tvorivosti a záverov, abstrahujúcich od zákona, od výsledkov dokazovania aj od judikatúry súdov vyššieho stupňa. Na pojednávaní, ak už sa k nemu konečne dostanú, sa k nim občas sudkyne a sudcovia správajú ako k neposlušným deťom. Niekedy to funguje tak dobre, že radšej, než by to mali zažiť znovu, sa sporové strany dohodnú hneď, ako vyjdú na chodbu.
Niet pochýb, že partie vybavovačov na oboch stranách systému (dopyt-ponuka) sa na mnohých ľuďoch dopustili neodpustiteľných krívd. Lenže krivdy spáchané z lenivosti alebo, s prepáčením, z dôvodu kognitívnej dekompenzácie, nebolia menej. Môžu byť menej zavrhnutiahodné, ale ublížiť vedia v konečnom dôsledku rovnako.
Signalizácia cnosti
Učím právo ešte o desať rokov dlhšie, ako vykonávam advokáciu, už od roku 1996. Niekedy som mal v skupine ledva troch naozaj motivovaných študentov, takých, ktorí chceli okrem diplomu aj skutočné vzdelanie, niekedy dvakrát toľko. Nikdy ich nebolo viac ako dvadsať percent, ale vždy tam nejakí boli. A v mene Slovenskej republiky dnes vydávajú rozsudky aj tí, čo prišli na školu s ambíciou dorásť do dobrých právnikov, aj tí, ktorí chceli iba preliezť.
Iste, na súdoch je ten pomer omnoho priaznivejší, hádam azda aj opačný. Ale zostávajú na nich pozašívaní ľudia, ktorým síce nikdy na nič hrozné neprišli a ani nemajú na čo, hurá, ktorých však tá robota buď nebaví alebo na ňu jednoducho nemajú, jedno často podmieňuje druhé. Ich základnou motiváciou je, žargónom povedané, sa z vecí vyhádzať, mať čistý stôl a nemusieť tomu celému dať viac ako dvadsať hodín týždenne.
Hlavne nech netreba písať príliš zložité rozhodnutia, to je najväčšia otrava. A vedľa nich sudkyne a sudcovia, čo tam sedia do večera, špekulujú nad tým aj po víkendoch, čítajú si literatúru alebo ju dokonca píšu, dávajú pozor, aby im to všetko sedelo, aby jednoducho vykonali spravodlivosť.
Ale na týchto rozdieloch vnútri stavu akoby tu nikdy nikomu podstatnému tak naozaj nezáležalo. Budovatelia dôveryhodnej justície sa predháňajú v tom, kto sa presvedčivejšie pobúri a rýchlejšie dištancuje od morálne poškodených kolegov, ale jediné, čo si z tej spleti slov pamätáte je práve a len ono virtue signalling, demonštratívne hlásenie sa k pravde a láske. Každým dňom to pôsobí lacnejšie a viac, než čokoľvek iné z toho presvitá túžba vyslúžiť si pochvalu.
Augiáš, Herkules a tí medzi nimi
Jediné, na čom ešte záleží je, aby sa tí v talároch správne zaradili. To, že sa niektoré ich rozsudky nedajú čítať a že namiesto spravodlivosti vykonávajú alibizmus, diletantstvo alebo čistú svojvôľu je jednoducho nezaujímavé, stačí, že to takto nerobia v prospech nekalých záujmov.
Argumentu, že v situácii totálneho morálneho rozkladu je kompetentnosť súdneho rozhodovania podružnou témou, pretože je najskôr treba vykydať hnoj, rozumiem a nesúhlasím s ním. Ono sú to totiž spojené nádoby.
Dám príklad. Keď sudkyňa R. vydala kontumačný rozsudok v priamom rozpore so zákonom, advokátska komora ho vo svojom pravidelnom Indexe právnej istoty označila za jeden z najhorších v roku. Pes po tom štekol iba zľahka a iba preto, že v tej veci figuroval Kočner. Kvantum podobne svojvoľných rozhodnutí vylieza zo systému bez mediálneho záujmu, dnes a denne. V obetiach pritom vyvolávajú rovnaký pocit bezmocnosti, ako všetky tie Glance Housy, Technopole a podobne.
V skratke, odolnosť nositeľa súdnej moci voči tlakom zvonku je nevyhnutný, ale nie dostatočný predpoklad spravodlivosti. Tá je podmienená aj kvalifikovanosťou procesného postupu a jeho výsledku. Že je teraz v justícii čas manifestácie integrity a že okázalé pohoršovanie sa nad čiernymi ovcami odpovedá na verejný dopyt je prirodzené, nič proti. Ale to, že chýba rovnako intenzívne pohoršovanie sa nad nekompetentnosťou niektorých kolegov a kolegýň znamená, že to celé na jednu nohu kríva.
Justičná lotéria
Anekdota: po ôsmich mesiacoch od podania žaloby je konečne vytýčené pojednávanie, akurát, že šéf(ka) pojednávacej miestnosti hneď na začiatku zahlási, joj, to máte fakt smolu, že to spadlo práve mne, ja tomu vôbec nerozumiem, nechcete sa radšej dohodnúť? Nie? Tak prerušujem pojednávanie, budem si to musieť predsa len načítať. Ďalšie je o štyri mesiace, s podobným priebehom. O výsledku sa radšej ani nebavme. Viete, koľko takýchto anekdot je?
Môžeme teda aj ďalej riešiť, kto patrí k akej skupine, kto ho kam posunul a s akými očakávaniami, za ktorého ministra či predsedu sa mu darilo a za ktorého menej. Všetko to vedia byť výpovedné ilustrácie, ale tvoria iba časť príbehu. Tá časť, ktorá adresátov súdnych rozhodnutí zaujíma prinajmenšom rovnako, spočíva v presvedčivosti a svedomitosti interpretačných výkonov sudcov.
Môj osobný odhad je, že Kočner bol menšie zviera, ako niektorí iní, ktorí si svoje veci naďalej vybavujú pokútnym spôsobom. Tlak na očistu teda vítam už len preto, že sa snáď aj tí silnejší od Kočnera začnú o čosi viac báť alebo sa aspoň začnú viac báť tí, ktorí im na súdoch pomáhajú. Ale ešte raz, nijako to nenahradí tlak na reálny posun v kvalite výkonu.
Všetci sa vieme pomýliť, roboty je niekedy viac, ako sa dá stihnúť v tej najvyššej kvalite, a časť z nej človeku niekedy jednoducho príde menej dôležitá, ako iná. Môže byť. Ale okrem otázok, kto (ku) komu patrí a s kým má aké vzťahy by nás čím skôr malo začať zaujímať aj to, čo to vlastne v mene Slovenskej republiky píše.
Pôvodný článok bol zverejnený tu:
https://komentare.sme.sk/c/22409268/problemom-sudnictva-nie-je-len-predajnost.html?hodinazadarmo_reg=1
Ilustračné foto k článku: Zdroj: TASR