20 dec PRÍBEH ZAVRHNUTEJ MATKY
Susan J. Elliott JD., M.Ed. je renomovaná americká právnička, autorka úspešných kníh o vzťahoch, uznávaná novinárka a certifikovaná poradkyňa v oblasti rodinných vzťahov. V nasledujúcom príspevku, ktorý zverejnila v newyorskom magazíne Psychológia dnes, vykresľuje príbeh svojej klietky, ktorá prišla o dcéru. Vinou manipulácie a vymývania mozgu zo strany otca. Susan píše o tom, ako sa úrady postavili k tomuto zneužívaniu dieťaťa a o skúsenostiach ako podobné situácie riešiť.
Písala som už o spoločnom rodičovstve s človekom, ktorý trpí poruchou osobnosti. Teraz nadviažem s témou o syndróme zavrhnutého rodiča.
Mám klientku, o ktorú sa starajú odborníci. Jej rodina je totiž „high conflict„. (Toto označenie sa používa pre rodiny v kríze, ktorými sa nadmieru zaoberajú súdy a odbory sociálnych služieb.) Ako vo väčšine takýchto vysoko konfliktných rodín, jej bývalý manžel trpí poruchou osobnosti. Prejavuje sa to tým, že veľa času venuje vytváraniu obvinení z vecí, ktoré moja klientka neurobila. Ex manžel ju dokonca izoloval od dcéry. Po celé mesiace. Dôvodom sa stalo jeho falošné obvinenie. Napriek dôkaznému videu, ktoré svedčí v prospech mojej klientky, za viac ako sedem mesiacov súd dôkaz neuznal, a situáciu neriešil. Za ten čas, práve tí, ktorí mali moc pomôcť, napáchali na dievčati značné škody.
Aj napriek tomu, že súdy a sociálne služby sa údajne venujú boju proti zneužívaniu detí, príliš často sú spoluvinníkmi, umožňujúcimi rodičovské odcudzenie. Je forma psychického týrania dieťaťa, ktoré môže pokračovať poškodzovaním dieťaťa. Niekedy až nenapraviteľným spôsobom.
Moja klientka sa počas mnohých mesiacov snažila predložiť dôkazy právnikom a sociálnym pracovníkom, že sa jej ex usiluje matku vymazať zo života dcéry. Bolo to ťažké. Napokon sa jej podarilo presvedčiť terapeuta DCF ( Department of Children & Families), ktorý liečil jej dcéru, a rôzne ďalšie subjekty, že jej ex ich dieťa manipuluje.
Bohužiaľ, počas posledného pojednávania, sudca odporučil ďalšie stretnutia s odborom starostlivosti o rodinu. Aj napriek množstvu odborníkov, už zapojených do prípadu tejto rodiny, a spoľahnutia sa na ich vyjadrenia, sudca priviedol na scénu inú skupinu.
Ako obyčajne, noví odborníci to vidia z iného uhla pohľadu, a majú iné podmienky. A tak matka musela opäť vysvetľovať a presviedčať o tom, čo sa deje.
Okrem toho povedala novej sociálnej pracovníčke, že jej ex sa podieľal na rodičovskom zavrhnutí. Bola šokovaná, keď od profesionála dostala odpoveď, že “také niečo vôbec neexistuje”.
Je pre mňa ohromujúce, ako môže taký profesionál vôbec pracovať v štáte, ktorý v súčasnosti už uznáva syndróm zavrhnutého rodiča (Connecticut) ako emocionálne zneužívanie dieťaťa, keď neverí, že také niečo neexistuje. Podľa mňa by takáto osoba vôbec nemala pracovať s rizikovými (vysoko konfliktnými) rodinami.
Connecticut je štátom „friendly parent“, čo znamená, že sudcovia sú povinní zvážiť, u ktorého z rodičov je väčšia pravdepodobnosť, že podporí úplný a zdravý vzťah dieťaťa s druhým rodičom. Pre mnohých právnikov, vrátane mňa, sa zdá byť toto nariadenie navrhnuté tak, aby sa zabránilo rodičom v snahách odcudziť svoje deti od druhého rodiča. Avšak, zdá sa, že mnohí sudcovia sa zdajú byť viac ako ochotní, aby zabránili tomuto nariadeniu a jeho zámerom. Mojej klientke trvalo mnoho mesiacov, než presvedčila odborníkov, že jej ex vedie non-stop kampaň, ktorej cieľom je, aby dcéra matku zavrhla. A to sa mu aj podarilo.
Matka čítala správu z DCF, ktorá je plná záznamov rozhovorov medzi terapeutom a jej dcérou, a rozhovorov s ňou a jej ex. Je zrejmé, že po čase sa odborníci presvedčili, že jej ex vedie emocionálnu vojnu. Na základe týchto záverov a skutočností, že bez zásahu sa každým dňom stáva odcudzenie hlbšie a trvalejšie, sa prípad zvrhol.
Znepokojuje ma, že profesionáli v sociálnych službách môžu povedať niečo také, že neexistuje rodičovské odcudzenie. To je číre šialenstvo, alebo neschopnosť profesionálne prijať niečo, čo sudcovia zákonne používajú ako meradlo pri rozhodovaní o tom, kto je najlepšia osoba, ktorá má vychovávať dieťa.
Bola som úplne vydesená, keď mi rozprávala, čo jej tá žena povedala a chcela by som vyzvať všetkých sociálnych pracovníkov, každého advokáta, každého sudcu, každú osobu na akejkoľvek pozícii pracujúcu s deťmi v oblasti sociálnych služieb a právnych služieb na celom svete, aby pochopili, čo syndróm zavrhnutého rodiča je. Avšak, ak máte do činenia s niekým, kto to nevedomky alebo zámerne ignoruje, dám vám niekoľko rád a postrehov k tomu, ako dostať svoje posolstvo bez toho, aby ste povedali slová „syndróm zavrhnutého rodiča“.
Syndróm zavrhnutého rodiča je kampaň na bezdôvodné očierňovanie proti jednému z rodičov zo strany druhého rodiča prostredníctvom dieťaťa. Odcudzujúci rodič vnucuje dieťaťu nepravdivé a neopodstatnené kritiky a sťažnosti proti druhému rodičovi.
Vo väčšine prípadov rodičovského zavrhnutia dieťa začne kritizovať a zavrhovať rodiča.
V prípade mojej klientky, jej dcéra bola pripravená absolvovať terapeutické sedenia a hovoriť o tom, prečo nechcela vidieť jej matku. Mala množstvo sťažností, ktoré sa buď nikdy nestali, stali sa už dávno, alebo to boli značne prehnané verzie bežnej epizódy rodičovskej disciplíny.
Keď dieťa prichádza na terapeutické sedenia a nevie sa dočkať, aby povedalo niečo, čo sa nestalo v poslednej dobe, je úplne jasné, že bolo pripravené a upozornené, aby nezabudlo určité detaily. Nie je normálne, aby dieťa s takým zanietením vypočítavalo a rozprávalo veci, ktoré sme hovorili dávnejšie. Zo správania dieťaťa sa dalo jasne odhadnúť, že bolo trénované, pripravené. Toto by malo byť výstražné červené svetlo pre terapeuta, pre sociálnych pracovníkov z DCF a pre súdy. Skutočnosť, že bolo dovolené pokračovať v takejto situácii celé mesiace, je úplné zlyhanie všetkých. Dcérin terapeut trvá na tom, že sa nebude ponáhľať zmieriť dieťa s matkou, aj keď každý týždeň, ktorý uplynie, pokračuje odcudzenie a to má škodlivé účinky na dieťa. Som zhrozená zo spoluúčasti každého z nás na tejto situácii a že sudca takmer zámerne ignoruje význam nariadenia „friendly parent“.
V rozumnom svete, kde dobro víťazí nad zlom, by neexistovalo žiadne opodstatnenie musieť presvedčiť niekoho, že zavrhnutý rodič existuje a týka sa konkrétneho prípadu. V prípade mojej klientky, je to úplne jasné všetkým zúčastneným, napriek tomu pokračuje ďalej a sudca zapojil do toho procesu celý rad nových ľudí, ktorí popierajú, že niečo také existuje. Spôsobom, akým je zavrhnutie rodiča diagnostikované, sa posudzuje dieťa. Kde je kampaň očierňovania a nenávisti voči odcudzeným rodičom; tam je frivolné, zvrátené alebo nezmyselné zdôvodňovanie zo strany dieťaťa k očierňovaniu či nenávisti; dieťa má vypožičané scenáre a frázy odcudzujúceho rodiča; odcudzenie nie je len voči rodičovi, ale tiež k súrodencom a ďalším členom rodiny zavrhnutého rodiča; tu nie je rozpoltenosť čo je typické u všetkých detí, dieťa, ktoré sa trénuje proti rodičovi, preberá čierno biele myslenie a pohľad na rodičov – inými slovami vidí zavrhnutého rodiča ako úplne zlého a zavrhujúceho rodiča ako úplného dobrého; silné popieranie toho, že ich odmietanie rodiča pochádza od niekoho iného než ich samých.
Ak máte tú smolu, že narazíte na profesionálov, ktorí nevedia o syndróme zavrhnutého rodiča, alebo neveria v neho, podajte jasné a konkrétne príklady toho, čo vaše dieťa urobilo alebo povedalo a čo vám pripadá ako výnimočné (nepravdepodobné) pre dieťa.
Ak sa vaše dieťa zúčastňuje terapií, požiadajte terapeuta urobiť jasné a stručné poznámky od začiatku príchodu vášho dieťaťa. Žiadajte terapeuta a všetkých ostatných zainteresovaných o zabezpečenie veľmi opisných poznámok.
Prediskutujte s terapeutom, ako je dieťa ovplyvňované počas terapie. Veľmi pasívny terapeut nie je tou najlepšou voľbou pre dieťa, ktoré je odcudzené. Upozornite terapeuta čo najprijateľnejším spôsobom, že je podstatné pomôcť dieťaťu pochopiť, že je dôležité mať oboch rodičov a rovnako čo najširšiu rodinu v ich živote. Moja klientka mi oznámila, že terapeut jej dcéry sa snaží, aby netlačil na dieťa, ale keď je dieťa odcudzené od rodiča, je to emocionálne zneužívanie dieťaťa a tlačiť na dieťa, aby objalo odcudzeného rodiča je presne to, čo sa má stať hneď, ak terapeut zistí, že odcudzenie prebieha. Terapeut musí byť veľmi aktívny v boji proti účinkom rodičovského zavrhnutia. Ak je terapeut príliš pasívny, bolo by potrebné hovoriť s nadriadeným terapeuta alebo vymyslieť spôsob, ako získať nového terapeuta.
Moja klientka bojovala za psychodiagnostiku a možno práve teraz sú na mieste, kde sú pripravené na objednanú psychodiagnostiku. Po sérii testov, vypracuje hodnotiteľ písomnú správu a odporúčania, ale nič sa nestane bez súdneho zásahu a, bohužiaľ, súd veľa nezmôže. Napriek závažným pochybnostiam o rodičovskom zavrhnutí, ktoré majú sudcovia v tomto prípade, napriek celej hore dôkazov (ktoré už existujú), že k zavrhnutiu rodiča došlo a dochádza, stále chýba súdržné úsilie, aby sa tomuto dieťaťu a jeho rodine poskytla pomoc, ktorú potrebujú.
Zároveň ako právnička a terapeutka som bola zdesená slabými výkonmi sudcu a sociálnych pracovníkov z DCF, ktorých vnímam ako pomerne slušných. Každý deň sa objavujú príbehy o deťoch, ktoré padajú cez trhliny a tu máme dieťa, ktoré si vyžaduje zaslúženú pozornosť, no tu sa koná nedostatočne. Je pre mňa úplne neuveriteľné, že sa všetci môžu zhodnúť v tom, že odcudzenie (zavrhnutie) prebieha, a dcéra žijúca s otcom sa napriek tomu nemôže stretávať so svojou matkou. Je to šialené.
Je zriedkavé nájsť sudcu, ktorý chápe mieru zneužívania spätú s rodičovským zavrhnutím, a ešte vzácnejšie nájsť takého, ktorý bude zasahovať včas žiaducim spôsobom, aby zachránil dieťa pred ďalším poškodením.
Počas mesiacov ťahaníc v tomto prípade a škôd, ktoré sa odohrali na duši dieťaťa, kolesá spravodlivosti mleli pomaly. Moja klientka má políciu a pracovníkov DCF na svojej strane, video, dokazujúce, že jej bývalý klamal v noci, keď bola zadržaná (klamal a povedal, že ona zneužila jeho a dieťa, ale na videokazete dôkazy ukazujú, že klame, ale ona nebola schopná dostať video ako dôkaz počas toľkých mesiacov!) V systéme rodinného práva neexistujú žiadne mechanizmy, ako dostať video pred sudcu a zvrátiť všetky škodlivé rozhodnutia, ktoré boli vykonané na základe lživých informácií z tohoto konkrétneho večera.
Sudcovia nedokážu pochopiť závažnosť problému. Tento sudca pridelil úplne nový tím pracovníkov „Family Services“(profesionálnej služby pre rodiny) na prípad, keď táto rodina už bola „v systéme“ na dlhú dobu a boli s ňou už dobre oboznámení sociálni pracovníci a DCF. Tento prípad až KRIČÍ po uzavretí, a sudca, opäť jeden z tých lepších, opäť prizve úplne nový tím do tejto už šialenej situácie.
Sudca nevidí žiadny dôvod na uvalenie akýchkoľvek sankcií na rodiča, ktorý spôsobil zavrhnutie. Sudca dal jasne najavo, v celej histórii prípadu, že neverí, že zavrhnutý rodič má akúkoľvek dôveryhodnosť, napriek tomu dovolil pokračovať v jeho svedectve, z čoho zostával rozum stáť väčšine ľudí v súdnej sieni.
Čo môžete urobiť, keď čelíte podobnej situácii?
- Aj keď ste presvedčení, že všetci okolo vás strácajú hlavu, zostaňte pokojný, tvárou tvár všetkému šialenstvu. Snažte sa udržať svoje emócie pod kontrolou.
- Nedať zavrhujúcemu rodičovi žiadny priestor k pohybu. Uistite sa, že všetko je zadokumentované. Našťastie, incident, o ktorý tu ide, sa udial na verejnom mieste, kde ho nahrali na video. Navrhujem všetkým rodičom, ktorí majú problémy so svojimi spolurodičmi (co-parent) investovať do kamery a zabezpečiť, aby bola zapnutá pri výmene detí.
- Ak si môžete dovoliť právnika, zabezpečte si takého, ktorý má skúsenosti s rodičovským odcudzením.
- Ak sa vám nedarí, pozrite sa na zákony vo vašom štáte a zistite, či vo vašom štáte platí zákon „friendly parent – priateľský rodič“ a pripomeňte to svojmu sudcovi. Naučte sa všetko, čo môžete o tom, ako sudcovia vo vašej jurisdikcii zaviedli zákon priateľského rodiča – friendly parent v prípadoch rodinného práva.
- Ak ste obklopení odborníkmi, ktorí neveria v existenciu syndrómu zavrhnutého rodiča, používajte popisné termíny na opis správania dieťaťa, a vyhnite sa „dráždivým slovám.“ Skontrolujte príznaky vyššie uvedené a zapíšte si slová a správanie svojich detí, ktoré sú odrazom príznakov.
- Trvajte na súdnom posudku oboch rodičov a dieťaťa (detí).
- Vytvorte primeraný rodičovský plán, ktorý zahŕňa preukázanie odcudzenia rodiča súdu. Ukážte, že vám leží na srdci najlepší záujem dieťaťa a že ste priateľským rodičom.
- Mať dobrý podporný systém, na ktorý sa môžete spoľahnúť v časoch, kedy máte pocit, že sa zbláznite, alebo keď už nevládzete. Nemyslite si, že ste zlý rodič, keď máte chuť odísť v ťažkých chvíľach. Obviňovanie z vecí, ktoré nerobíte a popudzovanie dieťaťa proti vám môže vyvolať mnoho nepríjemných pocitov. Je to normálne, že sa chce človek vzdať v prípade, že vám súd berie vzácny čas alebo ste prišli z rokovania, kde sa veci nevyvíjajú správnym smerom.
- Naďalej zdôrazňujte súdu a rodinnému servisu (služby pre rodiny), že vaše dieťa je postihnuté „koučovaním“ druhého rodiča.
Je skutočne veľmi ťažké skončiť ako zavrhnutý rodič. Vyzývam všetkých profesionálov právnych a sociálnych služieb, aby sa zoznámili so syndrómom a pochopili škody, ktoré spôsobuje deťom. Všetci musíme robiť lepšie, aby sme chránili deti pred nepriaznivými vplyvmi rodičov, ktorí odcudzujú dieťa od druhého rodiča. Všetci sa musíme snažiť robiť čo najlepšie, aby sa prípady vypočuli a doriešili.
Dobrý rodič miluje svoje deti viac, než oni nenávidia druhého rodiča. Zavrhnutie rodiča je zneužívanie detí a všetci, ktorí sa venujú deťom, musia byť uistení, že bude zastavené.
Preložila: Mgr. Zdenka Lacková
Uverejnené 24. októbra 2016; dostupné na internete:
https://www.psychologytoday.com/blog/getting-back-out-there/201610/parental-alienation-syndrome