NOVÝ MODEL OTCOVSTVA

NOVÝ MODEL OTCOVSTVA

V našej ambulancii sme oslávili prvý prírastok – prvá z troch tehotných pacientiek, ktoré teraz máme, porodila. Kúpili sme teda so sestričkou malú pozornosť a vybrali sme sa na návštevu, len toť, cez cestu do pôrodnice. A vpadli sme do intímnej zóny rodiacej sa rodiny.

V nemocničnej izbe spalo v priesvitnej kolíske bábätko, vedľa lôžko matky a z druhej strany rozložená sofa pre otecka, ktorý práve pomáhal mamičke s toaletou. Obaja nevyspatí po prvej prebdenej noci a „spoločnom“ pôrode. Rýchlo sme teda zablahoželali a vypadli.

Neskôr sa otecko zastavil v ambulancii a vypočuli sme si podrobnejší príbeh prvých dní, do ktorých zasiahlo nepochopenie starších „mužov rodu.“ Lebo že muž ide k pôrodu, na to si už akosi obecenstvo zvyklo – je to moderné a predsa len skontroluje pôrodníka, pokochá sa „svojím výtvorom“, spraví si selfie a slávnostne prestrihne pupočnú šnúru. No a potom už môže ísť s ostatnými oslavovať.

„Ale ja som tu hospitalizovaný ako doprovod,“ zavrátil novopečený otecko nechápavých oslavychtivých príbuzným. Inštinktívne pochopil, že to bude predsa len pádnejší argument, ako to, že jeho žena ho teraz potrebuje.

„Mamy to chápali viac,“ zhodnotil, ale bolo jasné, že aj z ich strany bolo prijatie tejto „novej kultúry rodiny“ rozpačité.

No on sám bol nadšený, a hrdý na svoje rozhodnutie a konanie a v stave rozohnenia by to odporúčal každému mužovi.

S radosťou sme ho povzbudili v jeho presvedčení raziť nový model domácnosti a keď odišiel, zanechal v ambulancii atmosféru dobrých začiatkov, chuť odhodlania a nádej, že svet napriek všetkému, nespeje do záhuby.

Elena ELEKOVÁ