Ilustračné foto: Peter Benko

DETI V TALIANSKU TO MAJÚ S RODIČMI ŤAŽKÉ ROVNAKO AKO NA SLOVENSKU

Rozvod je vecou dospelých, pritom najbolestivejšie  zasahuje do života detí. Tých sa však nikto nepýta, ako usporiadať život rodiny po rozpade. Názor dieťaťa sa nezisťuje buď vôbec, alebo len účelovo. Tak, aby doplnil mozaiku už vopred jasných stanovísk. Rozvod robí z dieťaťa často zbraň v boji rodičov, mení identitu dieťaťa a zatláča jeho skutočné city a potreby kamsi hlboko do podvedomia. Rozvod sa stáva majetkových sporom o to, kto je majiteľom lásky dieťaťa. Namiesto toho, aby otec a mama premýšľali, ako lásku znásobiť, aby ich neschopnosť udržať rodinu pohromade, deťom ublížila čo najmenej. Rodičovský vzťah je, bohužiaľ pominuteľný, no rodina je navždy. Je to všade rovnaké, alebo jestvujú rozdiely medzi krajinami, kultúrami, medzi odlišnými tradíciami a sociálnymi podmienkami. Spýtali sme sa vplyvnej talianskej advokátky Chiary Ingenito, ktorá sa nedávno stala aj čestnou členkou Rady pre práva dieťaťa. Rozhovor s Chiarou viedla Zdenka Lacková.

Advokátka

Advokátka Chiara Ingenito. Foto: archív ChI

  • Ako, na základe vašich skúseností z realizácie rodinného práva, vidíte problematiku skúmania názorov dieťaťa pred súdom. Ako účastníka rozvodového konania?

Vypočutie dieťaťa je jedným z najchúlostivejších okamžikov v procese separácie. Preto sa musí dbať o to, aby dieťa v dôsledku toho netrpelo. Aby nezažívalo nijakú traumu. Každý súd by mal mať vypočúvaciu miestnosť na vypočutie detí, v ktorej sa vytvorí atmosféra pohody. Pre dieťa každého veku. Mali by tam byť napríklad hračky, veci na kreslenie a podobne. Samotné vypočutie by mal robiť skúsený psychológ. V Taliansku máme presné pravidlá, ako dieťa vypočuť, ako klásť otázky a aké otázky sú prípustné, aby nebola narušená fyzická ani psychická vyrovnanosť dieťaťa. Veľmi citlivo sa musí vypočutie robiť, ak ide o pravdepodobnú obeť zneužívania. Dieťa je často jediný svedok toho, čo sa stalo, a preto je jeho autentická výpoveď veľmi dôležitá. Preto u nás môže takýto úkon robiť iba skúsený súdny psychológ. Robí presné záznamy, musí sa pridržiavať stanovených postupov a – napríklad – využívať povedzme bábiky, ako niečo, prostredníctvom čoho sa dieťa odosobní od prežitej traumy.

  • Dieťa zvykne veľmi ľahko podľahnúť manipulácii, jeho názor nemusí byť zakaždým autentický. Stretávate sa s takými situáciami?

Bohužiaľ, prípady manipulácie dieťaťa sú stále častejšie. V Taliansku nie je systém pomoci rodinám veľmi funkčný, ak hovoríme o ochrane rodiča, s ktorým musí dieťa začať spolupracovať. Systém nijako problém nerieši. V poslednom čase som mala viac prípadov, kedy otec trpel odlúčením od vlastných detí, stratila sa jeho rola dôležitej osoby a dokonca aj vinou toho, že ho neochránia ani súdne rozhodnutia. Jednoducho sa nerešpektujú. Súd rozhodne, že deti sa musia stretávať s otcom za neutrálnych podmienok, no svojho potomka nevidí aj niekoľko mesiacov.

  • Syndróm zavrhnutého rodiča? Aký je váš pohľad na túto sociálnu patológiu, o ktorej sa vedú vášnivé debaty.

Otázka syndrómu zavrhnutého rodiča sa javí, ako veľmi problematická. V skutočnosti, ak sa tento syndróm vyskytne u mladistvých, spôsobuje obrovskú psychickú záťaž a veľký odstup od tzv. zavrhnutého (odcudzeného) rodiča. V Taliansku spôsobuje problémy to, že syndróm nie je kvalifikovaný ako ochorenie. Chýba jasná definícia, a preto systém nedokáže účinne reagovať, ak sa zistí, že dieťa trpí syndrómom zavrhnutého rodiča. Na syndróm sa treba odvolávať len vtedy, ak bol diagnostikovaný, aby sa stav dieťaťa v sporoch medzi rodičmi nezneužíval. Často sa totiž na zdôvodnenie odmietania rodiča používa argumentácia syndrómom aj vtedy, keď sa prítomnosť syndrómu nezistila. Alebo sa operuje so syndrómom, súdne konanie sa predlžuje, preferenčný rodič bráni stretnutiam dieťaťa s odcudzeným rodičom, a ten sa stáva pre dieťa stále viac cudzincom.

  • Odmietanie rodiča sa spája s traumami z domáceho násilia. Aké sú vaše skúsenosti s touto agendou?

S prípadmi domáceho násilia sa stretávam neustále. Skutočne je veľmi časté. Zvyčajne ide o ženy, ktoré sa obracajú na advokátov, vyhľadávajú pomoc. Nielen právnu, ale oveľa širšiu pomoc – psychologickú, morálnu… Moja advokátska kancelária pôsobí ako sieť odborníkov z rôznych profesií, ktoré obeti domáceho násilia vedia pomôcť – sú to odborníci na rodinné, či trestné právo, psychológovia alebo psychiatri. Vytvorili sme akýsi komplexný systém ochrany klienta.

  • Mnohí namietajú, že obvinenia z domáceho násilia bývajú aj falošné.

Muž i žena, často z hnevu, preháňajú a zľahčujú svoje správanie. Až dokiaľ sa nezvážia všetky podrobnosti o domácom násilí. Správanie je síce závažné, no nejde o domáce násilie. Skutkovú podstatu treba prebrať s právnikmi. Oni vedia vec posúdiť. Inak hrozia rôzne právne riziká a dôsledky. Aj vo vzťahu k určovaniu opatrovníctva detí.

  • Dôvodom na zverenie detí rodičom, je schopnosť sa o ne postarať. Stretli ste sa s prípadmi, kedy sa rodič nedokázal o dieťa postarať?

Nie je obvyklé, aby sa rodič nedokázal o svoje dieťa postarať. Skôr naopak, stretávam sa s prípadmi, kedy rodič, pre svoj hnev k bývalému partnerovi, doslova ohrozoval starostlivosť o dieťa. Alebo som mala klientov – rodičov, príliš zahľadených do seba. Dieťa rodiča napríklad požiada o pomoc pri domácej úlohe, a on ho s hrubou urážkou odmietne, lebo sa práve venuje komunikácii na sociálnej sieti…

  • Stal sa vám prípad, že by ste sa dohodli s advokátom protistrany na obsahu rodičovskej dohody, aby ste zefektívnili rodičovský spor? 

Nie vždy panuje medzi kolegami advokátmi plodná a aktívna spolupráca. Naopak, ak už je separačná zmluva medzi rodičmi, vtedy ja dohoda medzi advokátmi jednoduchá. Stáva sa, že v deň prezidentského vypočutia jeden z advokátov zmení názor a trvá na súdnom odlúčení. (V Taliansku je to tak, že v prítomnosti sudcu sa spíše zápisnica, a na jej základe prezident povoľuje manželom, aby žili oddelene – separato. Tento úkon predchádza oficiálnemu rozvodovému konaniu.) Najnovšie platí zákon z roku 2014, podľa ktorého sa môže separačná zmluva uzatvoriť aj bez sudcu. Ide o tzv. asistované dohodovacie konanie, a advokáti sú zo zákona povinní spolupracovať a dohodnúť sa. (Asistované dohodovacie konanie je inštitút talianskeho práva, ktorý je založený na tom, že spory sa riešia dohodou o záväzkoch, aby sa dosiahol zmier.)

  • Majú talianski otcovia záujem o zverenie detí do ich starostlivosti?

Donedávna sa preferovala najmä matka. Aj u detí, ktoré neboli až také maličké. (Tzv. materská preferencia.) Matka sa preferovala ako „genitore collocatorio“ (genitore collocatorio je právnický výraz pre rodiča, s ktorým dieťa žije. Collocatorio je označenie preferenčného rodiča po rozvode. V Taliansku existuje stav – vydatá, ženatý, rozvedený/-á, a separato – odlúčený/-á, ako fáza pred oficiálnym rozvodom). Toto pravidlo už neplatí. Rodič, ktorému súd zveril dieťa, musí dbať o najlepší záujem dieťaťa. Žiaľ, otcovia sú, napriek tomu, obeťami. Napríklad v prípade striedavej starostlivosti. Ak je „genitore collocatario“ matka, otec dieťaťa vo veku do 3 rokov nemá možnosť, aby dieťa u neho cez víkend prespávalo…

  • Ako hodnotíte nedávny výrok rímskeho súdu, ktorým súd odsúdil matku za to, že sa pred dieťaťom vyjadrovala o otcovi neprístojne? (Matka dostala pokutu 30 tisíc eur s upozornením, že ak nezmení svoje správanie, súd nariadi zmenu starostlivosti – dieťa zverí otcovi.)

Ide o historické rozhodnutie. Súd ním ukotvil právo dieťaťa na oboch rodičov a chránil najlepší záujem dieťaťa aj za cenu represívneho opatrenia – sankcie. Zmyslom tohto rozhodnutia je odradiť rodičov od zlého správania, ktoré spočíva v tom, že odsudzuje druhého rodiča a robí ho v očiach dieťaťa zlým.

  • Čo by ste poradili rodičom s malými deťmi, keď sa rozvádzajú?

Radím im – vždy sa usilujte o dohodu. Ak sa aj neviete dohodnúť, rešpektujte záujmy dieťaťa na tzv. dvojrodičovstvo. To znamená dostatočný kontakt a strávený čas s obidvomi rodičmi, primerané životné podmienky a zabezpečenie všetkých potrieb dieťaťa, ktoré rastú súčasne s dieťaťom.

Preklad: Zdenka Lacková, upravil: Jozef Tinka

 

Pridaj komentár