Category Archives: Povedz to mackovi

Linka detskej dôvery

Deti po rozvode

PRE RODIČOV – NÁVOD AKO SA SPRÁVAŤ K DEŤOM PO ROZVODE

Pravidlá, ktoré vychádzajú z detskej duše a ktoré sú detskou prosbou k rodičom, aby sa po rozpade rodiny správali k nim citlivo. Tieto pravidlá sú výsledkom naratívneho výskumu, ktorý realizovali odborníci z Rady pre práva dieťaťa analýzou 1 000 príbehov od detí z celého Slovenska v čase od januára do apríla 2016. Všetko to, čo sa objavilo v literárnych prácach na tému “Dieťa má dve rúčky – jednu pre mamu a druhú pre ocka”, sme premenili do detskej reči.

  1. NEOČIERŇUJ PREDO MNOU DRUHÉHO RODIČA. (Trhá mi to srdce a  cítim sa pritom veľmi zle.)
  2. NEROZPRÁVAJ NIČ O PRIATEĽOCH A PRÍBUZNÝCH MÔJHO DRUHÉHO RODIČA. (Dovoľ mi, aby mi na niekom záležalo i v prípade, že tebe je to jedno.)
  3. NEROZPRÁVAJ O ROZVODE A OSTATNÝCH DOSPELÁCKYCH VECIACH. (Robí mi to zle. Prosím, vynechaj ma z toho!)
  4. NEROZPRÁVAJ O PENIAZOCH ALEBO O VÝŽIVNOM. (Cítim sa previnilo, a mám pocit ako keby som bol majetkom namiesto tvojho dieťaťa.)
  5. NEVYVOLÁVAJ VO MNE POCIT VINY, KEĎ SI UŽÍVAM CHVÍLE S DRUHÝM RODIČOM. (Potom mám strach čokoľvek ti povedať.)
  6. NEBRÁŇ MI STRETÁVAŤ SA S DRUHÝM RODIČOM. (Som z toho smutný.)
  7. NENARUŠUJ ČAS, KTORÝ TRÁVIM S DRUHÝM RODIČOM TÝM, ŽE MI NEUSTÁLE TELEFONUJEŠ ALEBO NAPLÁNUJEŠ INÉ AKTIVITY. (Cítim sa previnilo a je mi ťažko.)
  8. NEHÁDAJ SA PREDO MNOU S DRUHÝM RODIČOM, ANI CEZ TELEFÓN, AK ŤA MÔŽEM POČUŤ.(Bolí ma z toho brucho!)
  9. NEŽIADAJ, ABY SOM DONÁŠAL NA DRUHÉHO RODIČA. (Cítim sa nečestne.)
  10. NEŽIADAJ, ABY SOM MAL PRED DRUHÝM RODIČOM TAJOMSTVÁ, KTORÉ NEMÁM PRED TEBOU.(Cítim pritom úzkosť.)
  11. NEVYPYTUJ SA  NA DRUHÉHO RODIČA A NA TO, ČO SPOLU ROBÍME. (Cítim sa nepríjemne, tak ma jednoducho nechaj. Poviem ti to sám od seba.)
  12. NEŽIADAJ MA, ABY SOM DRUHÉMU RODIČOVI VYRIADIL ODKAZY OD TEBA. (Mám obavy, ako zareaguje. Vybav si to, prosím, sám.)
  13. NEVKLADAJ MI DO TAŠKY ODKAZY PRE DRUHÉHO RODIČA. (Cítim sa potom strašne.)
  14. NEOBVIŇUJ MÔJHO DRUHÉHO RODIČA Z ROZVODU ALEBO ZA INÉ VECI.(Cítim sa naozaj hrozne!  Jachcem byť len vašim dieťaťom. Prosím, prosím, nerob zo mňa prostredníka.)
  15. NEZAOBCHÁDZAJ SO MNOU AKO S DOSPELÝM, SPÔSOBUJE MI TO VEĽA STRESU. (Porozprávaj sa radšej so svojim kamarátom alebo psychológom.)
  16. NEIGNORUJ MÔJHO DRUHÉHO RODIČA, NEVYSEDÁVAJ VZDIALENÝ ODO MŇA, KEĎ SA UČÍM ALEBO ŠPORTUJEM.(Som veľmi smutný a zahanbený. Prosím, správajte sa ako rodičia, a buďte k sebe priateľskí, i keď je to len kvôli mne.)
  17. DOVOĽ MI, ABY SOM SI MOHOL ZOBRAŤ VECI K DRUHÉMU RODIČOVI, POKIAĽ ICH UNESIEM TAM I SPÄŤ. (Pretože  mám pocit, že so mnou zaobchádzaš ako s majetkom.)
  18. NEVZBUDZUJ VO MNE POCIT VINY TÝM, ŽE NA MŇA TLAČÍŠ, ABY SOM ŤA MAL RADŠEJ, A NEPÝTAJ SA, KDE BY SOM CHCEL BÝVAŤ. (Som z toho zmätený.)
  19. UVEDOM SI, ŽE MÁM DVA DOMOVY, A NIE LEN JEDEN. (Som doma všade tam, kde je mama alebo otec.)
  20. DOVOĽ MI, ABY SOM MAL RÁD OBOCH ROVNAKO A ABY SOM BOL S KAŽDÝM TOĽKO, KOĽKO LEN TO JE MOŽNÉ.

Tieto pravidlá sú vyjadrením podstaty toho, ako by sa mali k sebe a k dieťaťu správať rodičia po stroskotaní svojho vzťahu. Manželstvo/partnerstvo je pominuteľné, ale rodina je večná – žena a muž sa môžu po rozchode odcudziť, ale dieťa zostane dieťaťom obidvoch rodičov naveky. Každý zodpovedný rodič by si mal tieto pravidlá vytlačiť, zavesiť ich, povedzme na chladničku, aby ich mal neustále na očiach a aby mu pripomínali, ak by sa pozabudol…

 

Deti môžu ocka milovať, aj keď nie je dokonalý

List môjmu otcovi

15.11.2012

Na internete bola vytvorená petícia, ktorou podpísaní žiadajú OSN, aby uznala zavrhovanie rodiča za násilie a zneužívanie detí. Petíciu môžete podpísať na adrese:http://www.change.org/petitions/ask-united-nations-to-recognize-parental-alienation-as-violence-and-abuse-against-children. Pod petíciou je možné prečítať si vyjadrenia niektorých signatárov. Prinášame vám preklad jedného vyjadrenia, ktoré napísala Melissa DeGroff z Pensacoly na Floride.

Nazvala ho:

List môjmu otcovi:

Teraz už viem, čo sa dialo so mnou, keď som vyrastala. Volá sa to zavrhnutie rodiča. A je to druh  zneužívania detí. Je mi ľúto toho, čo urobila moja mama nám dvom, otec. Aj toho, ako to ona prežívala, keď to celé sledovala počas môjho detstva. Napriek všetkým negatívnym veciam, ktoré mi mama o tebe hovorila, keď som vyrastala, vždy som si želala, aby tento vysoký, tmavý, neznámy muž, ktorý si hovoril môj ocino, vstúpil do môjho života a vzal ma preč. Ako dieťa som o tom snívala takmer KAŽDÝ DEŇ.

1395992_52580717Nikdy som pre ňu neznamenala omnoho viac ako určitý šek na peniaze. Som šťastná, že napriek tomu, že ona ma porodila, mám v sebe viac zo svojho otca ako z mojej mamy. Mám otcovho dobrodružného ducha, jeho zmysel pre humor a toto neskutočné srdce, ktoré mi dovoľuje žiť ďalej aj v tomto stave.

Myslím, že dôvod, prečo sa moja mama ku mne správala tak, ako sa správala (chladne), bolo, že som jej pripomínala môjho otca a ona to nenávidela, takže to skúšala tak, že ma držala čo najďalej, nikdy neviedla so mnou „rozhovor“, nikdy sa nezaujímala o môj život viac ako otázkami “Čo si mala dnes na obed?”, vravela mi, aby som sa na ňu prestala vešať kedykoľvek, keď som ju chcela objať. Ako keby odmietala moju lásku k nej.

Skúšala som, Bože koľko som sa pokúšala ukázať jej to, čo chcela ona odo mňa, aby ma ľúbila, ako ostatné mamy ľúbia svoje deti. Ale ona si neuvedomovala, že ničí naše vzájomné vzťahy. Nikdy som nebola naučená zostať v kontakte so známymi, ktorí už neboli v mojej blízkosti…žiadne telefonáty, žiadne listy, nič také. Takže teraz, keď žijem ďaleko, nemala som problém nekomunikovať s ňou a nebyť s ňou v kontakte. Nevadí mi to.

Ľúbim ju, ale nemám tú veľkú potrebu, ktorú má väčšina dcér, zostať s ňou v kontakte ako to bolo v minulosti. Ako dieťa som sa to nenaučila. A tiež aj to, že bolo pre mňa vždy veľmi nepríjemné rozprávať sa s ňou o čomkoľvek osobnom, čo asi nepomáha žiadnemu vzťahu matka/dieťa. Som veľmi rada, že nie som dcérou mojej mamy. Ale teraz sa necítim byť nikoho dcérou. Toto ma hnevá, zraňuje a zároveň ničí môjho ducha. Pripojila som sa k PAAS, organizácii proti Syndrómu zavrhnutia rodiča, aby som pomohla zastaviť jeho šírenie nielen na ostatné deti, ale aj na jediného syna môjho manžela.

Teraz, keď tento druh zneužívania detí má svoje meno a definíciu, neviem, možno to môže byť obmedzované. Ale nepôjde to bez vzdelávania ľudí o tomto syndróme. Ja som to zažila z oboch strán. Ako dieťa chytená v pasci a ako nevlastný rodič, bezmocná a zranená, snažiaca sa o pomoc svojmu manželovi v boji o udržanie kontaktu so svojim synom.

Chcela som ti povedať, že neviem žiadne podrobnosti o živote, keď som bola malá a ani predtým. Môže to byť aj moja chyba. Ale ja VIEM (teraz), čo sa mi prihodilo a prečo som sa dostala do stavu, v akom som dnes. Cítim sa ako nejaké skľúčené monštrum bez skutočnej rodiny, okrem novej, ktorú som si vybudovala ja (ktorá je teraz odtrhnutá ďaleko odo mňa, ale vyzerá to tak, že to je opakujúca sa téma v mojom živote, však?).

To, čo nám urobili, bolo ZLÉ, otec. Je mi to ľúto. Neviem ako to napraviť. Ale ľúbim ťa. Skôr, ako som ťa stretla, som ťa ľúbila a chcela som ťa vo svojom živote. Teraz už neviem, ako byť bližšie pri tebe, keď som vyrástla. Je mi to ľúto. Ale ľúbim ťa.