Category Archives: Novinky

domestic-violence-man-depression-53e786bfc4cbc_exlst

NÁSILIE NEMÁ POHLAVIE – DOTAZNÍK URČENÝ PRE MUŽOV

ZAŽILI STE UŽ NIEKEDY NÁSILIE NA MUŽOCH?

Násilie nemá pohlavie. Je to vec charakteru človeka, a toho, ako sa vie vyrovnať s rôznymi životnými situáciami. Napriek tomu sa spoločnosť snaží glorifikovať pohlavie násilia a vo verejnej mienke ukotvuje predstavu, že muž je od prírody násilný, agresívny tvor a ženy treba pred ním chrániť. Tento koncept je podporovaný početnými výskumami, ktoré vraj potvrdzujú, že „každá piata žena zažíva týranie“. Pritom, ak by sa uskutočnil rovnaký výskum na mužoch, výsledky by boli prinajmenšom podobné. V zahraničí sú k dispozícii výskumy, o ktorých sa u nás mlčí, a ktoré odhaľujú zaujímavé skutočnosti. „Ženy zďaleka nie sú len nežné bytosti“, tvrdí vplyvná česká sociologička Nadežda Špateková. Podľa nej dokážu byť násilné i kruté. Môžu figurovať ako násilné osoby prakticky vo všetkých druhoch a typoch domáceho násilia. Feministka Walkerová (1979) pôvodne tvrdila, že ženy sa násilím iba bránia, no ostatní bádatelia tento predsudok početnými výskumami vyvrátili, a tak aj Walkerová od tohto tvrdenia ustúpila. Podľa sociológov Stetsa a Strausa (1990) je skóre fyzického napadnutia žien a mužov v intímnych vzťahoch celkom vyrovnané – ich výskum odhalil, že v 42-45% prípadoch zaútočila ako prvá žena a v 44-53% prípadoch muž. Podľa ďalšieho bádateľského tímu O’Learyho a kol. bolo 41-57% násilností vzájomných, v 8-13% prípadov bol násilníkom muž a v 16-26% prípadov to bola žena. Morseová (1995) zistila, že vzájomného násilia sa dopúšťalo 49-59% párov, muž bol identifikovaný ako násilník v 10-14% prípadov domáceho násilia a žena v 30-38% prípadov.

Hesterová (2009) analyzovala 96 prípadov domáceho násilia a odhalila určité rozdiely; zaujímavé je napríklad zistenie, že použitie zbrane ako prostriedku násilia bolo v 11% prípadov zo strany muža a v 24% prípadov zo strany ženy.

Rovnako sa mlčí o tom, že výskumy o násilí na mužoch sa u nás prakticky vôbec nerobia. Dôležité je aj zistenie, že výskum násilia na mužoch je veľmi problematický aj z dôvodu, že muži len veľmi neochotne hovoria, resp. hodnotia sami seba ako obete násilia.

Pokiaľ má byť boj s domácim násilím efektívny, mala by sa táto téma zbaviť ideologických predsudkov, násilie by sa malo stať „bezpohlavným“ a prevencia by mala fungovať voči násiliu ako takému a nie iba voči jednej skupine populácie.

Komu prospieva manipulácia s témou domáceho násilia?

(Viac o téme domáceho násilia pozri tu: ŠEVČÍK, D., ŠPATEKOVÁ, N. a kol.: Domácí násilí. Kontext, dynamika a intervence. Praha: Portál 2011. – 192 s. ISBN 978-80-7367-690-2)

Dotazník pre mužov je pokusom prispieť k rodovej vyváženosti témy domáceho násilia a poukázať na fakt, že súčasný koncept prevencie zvyšuje len rodovú animozitu a neprispieva k účinnému odstraňovaniu tohto patologického sociálneho javu v rodinách.

Po kliknutí na uvedený odkaz sa Vám zobrazí anonymný dotazník. Vopred ďakujeme za jeho vyplnenie.

https://docs.google.com/forms/d/1OenPsPCV4Me3CjfBFoXAIw6l_dfP6x7VXiO3JzYsoIg/viewform?c=0&w=1&usp=mail_form_link

 

PhDr. Jozef Tinka, PhD. (vedecký pracovník)

SONY DSC

h8N-dZQmRp_E0ZRFT-oajQ-Deti-nech-pu-pre-o-u-jedn-ho-z-rodi-ov-m-u-by

VY SA PÝTATE, MY ODPOVEDÁME

AKO URČIŤ VÝŠKU VÝŽIVNÉHO?

Výživné býva neuralgickým bodom mnohých rodičovských sporov pred súdom. Jeden chce čo najviac, veľakrát aj nad pomery platiteľa výživného, argumentujúc najlepším záujmom dieťaťa a jeho potrebou po čo najkonformnejšom živote. Druhý sa bráni, že vysoké výživné je pre neho likvidačné. Súd akoby rozhodoval podľa sympatií. Ako určiť výživné v duchu zákona – čiže aby zodpovedalo potrebám dieťaťa i možnostiam rodiča?

(Pavol F.)

Dieťa má právo na porovnateľnú životnú úroveň svojich rodičov. Ak rodič žije nadpriemerne, potom aj dieťa má nárok na nadštandardný životný štýl; a, prirodzene, aj opačne. Súd zohľadňuje náklady na život dieťaťa a berie do úvahy aj životné náklady povinného rodiča, a jeho príjmy. Podľa konštantnej súdnej praxe sa výška výživného určuje približne na úrovni 20% z čistého príjmu povinného rodiča.

81-289x300

JUDr. Barbora Vrbová; advokátka

 

BRÁNENIE KONTAKTU RODIČA S DIEŤAŤOM

Čo mám robiť, keď mi matka bráni v kontakte s dieťaťom a odmieta akékoľvek dohody?

(Richard B.)

Preferenčný rodič, teda ten, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, má povinnosť dieťa pozitívne motivovať k tomu, aby si vytvorilo dobrý vzťah k oprávnenému rodičovi. Napriek tomu, že s ním trávi menej času.

Pokiaľ však rodič, ktorému súd dieťa zveril do osobnej starostlivosti (tzv. preferenčný rodič), bráni oprávnenému rodičovi v styku s dieťaťom bezdôvodne a opakovane, je to dôvod obrátiť sa na súd a žiadať výkon rozhodnutia. V krajnom prípade, treba podať návrh na zmenu rozhodnutia o zverení do osobnej starostlivosti.

81-289x300

JUDr. Barbora Vrbová; advokátka

rodina

AKÉ JE KRITÉRIUM NAJLEPŠIEHO ZÁUJMU DIEŤAŤA? LÁSKA RODIČOV!

Vy sa pýtate, my odpovedáme.

Najlepší záujem dieťaťa znie často ako zaklínadlo, ktoré sprevádza každé rozhodovanie o deťoch. Žiaľ, každý si záujem dieťaťa interpretuje po svojom. Kto je kompetentný jednoznačne určiť, čo je v záujme dieťaťa? Existujú zákonné kritériá, ktoré treba vždy rešpektovať pri rozhodovaní o záujme dieťaťa?

Zuzana D.

Položme otázku matke, či má rada svoje dieťa a ona bez zaváhania povie: Áno, samozrejme. Položme otázku otcovi, či má rád svoje dieťa a on rovnako bez váhania odpovie, áno. Ak sa však oboch rodičov spýtame, či chcú pre svoje dieťa to najlepšie, bez ohľadu na seba, odpoveď nepríde tak rýchlo, a častokrát znie: Áno, ale…

Základné pravidlo lásky znie: „To, či máš skutočne rád toho druhého, poznáš podľa toho, či chceš jeho dobro bez ohľadu na seba.“

Akceptovaním uvedeného pravidla lásky pri riešení rodičovských konfliktov týkajúcich sa maloletých detí, by sme si výrazne uľahčili riešenie veci.

Položme otázku matke aj otcovi!

Dopraješ svojmu dieťaťu právo na obidvoch rodičov?

Zabezpečíš jeho životu rovnováhu, ktorú mu môžete poskytnúť len vy dvaja?

Dokážeš prijať sklamanie z rozpadu vzťahu ako svoju vlastnú skúšku bez zapojenia dieťaťa do tohto konfliktu?

Dokážeš zvládnuť svoj hnev na druhého rodiča tak, aby to vaše dieťa neprijalo ako svoj hnev na toho druhého rodiča?

Máš rád svoje dieťa tak hlboko, že ho dokážeš ušetriť každej kritiky, či každého poníženia a osočovania smerujúceho voči jeho druhému rodičovi?

Vieš v pokoji a láske prijať prítomnosť druhého partnera pre pokoj a lásku svojho dieťaťa?

Si ochotný dať svojmu dieťaťu to jediné, o čo skutočne stojí? Máš pre neho čas?

Vieš ho počúvať a odpovedať na jeho otázky?

Vieš sa podeliť o čas s druhým rodičom svojho dieťaťa len preto, že tvoje dieťa bude mať šťastný a radostný zážitok?

Vieš riešiť svoje finančné ťažkosti bez angažovania dieťaťa do tohto problému?

Vieš brániť svoje vlastné záujmy bez zneužívania záujmov vášho dieťaťa ?

Áno?

V takom prípade nie je potrebné rozhodovať o najlepšom záujme vášho dieťaťa, lebo mu ho vieš poskytnúť ty sám.

Nie?

Potom nehovor, že máš rád svoje dieťa a daj šancu druhému rodičovi. Možno to v záujme vášho dieťaťa zvládne a naučí ťa chcieť dobro pre vaše dieťa bez ohľadu na seba samého.

Ak to nedokáže ani jeden z vás, musí nastúpiť niekto tretí. Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy a starostlivosti musí skúmať jeho najlepší záujem.

Ide o právny pojem, ktorý nemá svoju presnú definíciu v Zákone o rodine. Existuje niekoľko výkladových pravidiel, podľa ktorých by sa uvedený najlepší záujem dieťaťa mal vždy určiť.

Podľa Všeobecného komentára č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1) tento inštitút predstavuje: „Hmotné právo, zásadu a procesné právo, ktoré sú založené na posúdení všetkých prvkov najlepšieho záujmu dieťaťa alebo detí v konkrétnej situácii. Pri posudzovaní a určovaní najlepšieho záujmu dieťaťa za účelom rozhodnutia o konkrétnom opatrení, treba dodržiavať nasledujúce kroky:

a) v rámci konkrétneho faktického kontextu prípadu zistiť, aké sú relevantné prvky posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa, dať im konkrétny obsah a priradiť každému z nich váhu vo vzťahu k ostatným,

b) pri realizácii dodržiavať postup, ktorý zabezpečí právne záruky a riadnu aplikáciu práva.“

V zmysle citovaného Všeobecného komentára je nesporné, že najlepší záujem dieťaťa je pojem veľmi pružný, ktorý musí byť skúmaný individuálne, vždy v konkrétnej situácií bez aplikácie predsudkov a neoverených predpokladov. Záver o tom, čo je pre konkrétne dieťa jeho najlepším záujmom, musí vychádzať zo zistených okolností a musí sa uskutočniť tak, aby v plnej miere rešpektovalo všetky práva zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa a jeho Opčných protokoloch.

Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, súd dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.

Maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Súd názor maloletého dieťaťa zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálno-právnej ochrany detí alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov v závislosti od každého konkrétneho prípadu. Je vecou vyspelosti konajúceho sudcu alebo prítomného zástupcu príslušného orgánu sociálno-právnej ochrany detí ako dokážu načúvať výpovedi dieťaťa. Je veľmi ťažké rozpoznať, či je dieťa k prezentovaniu svojho postoja manipulované jedným z rodičov, alebo ide o jeho skutočne prejavenú vôľu. Práve z tohto dôvodu by výpoveď dieťaťa mala byť hodnotená ako každý iný dôkaz. V kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi a v ich logickej súvislosti. Určite by nemalo postačovať jednoduché vypočutie dieťaťa. Významným by sa mohlo stať aj jeho hodnotenie neverbálnej komunikácie, emocionálnych prejavoch, ktoré sprevádzajú výsluch, prípadne neformálnych prejavov, v ktorých dieťa uvoľnene reaguje na odľahčenú, zdanlivo nesúvisiacu tému. Ide nesporne o veľmi náročné vedenie výsluchu. Prínosom tohto poznania je fundovaná prítomnosť psychológa alebo odborníka na neverbálnu komunikáciu, prostredníctvom ktorej by sa dokázali nájsť riešenia zodpovedajúce najlepšiemu záujmu dieťaťa.

unnamed

JUDr. Jitka Hasíková, advokátka

prisoner-hands

Nešťastné deti alebo odsúdeniahodní trestanci?

Najzraniteľnejšími ľudskými bytosťami sú bezpochyby deti. Primárnym subjektom ich osobnostného rozvoja je rodina, ktorá je miestom vzniku a formovania charakteru a hodnôt. Samozrejme, svoju úlohu vo formovaní osobnosti zohráva aj škola, avšak tam, kde nefunguje rodina, je škola takmer bezmocná. To, ako sa naučí dieťa komunikovať, ako sa správa, aké má hodnoty a postoje k životu a ľuďom, je odzrkadlením toho, čo dieťa v živote prežívalo. Dieťa je výtvorom rodiny a rodina ovplyvní celý jeho život.

Otec s matkou sú v situácii, kedy je pre nich rozvod jediným riešením. Hádajú sa, nedokážu spolu komunikovať, sú znechutení jeden z druhého. Ako vychovávajú svoje dieťa? Myslia si, že dieťaťu nič nechýba. Má vlastnú izbu plnú hračiek, priateľov, všetko čo k životu potrebuje, dokonca aj lásku. Lásku každého z rodičov osobitne, avšak nie spoločne. Pre rodiča neviditeľný problém, ktorý na dieťa nemôže vplývať. Ich vzťah je síce naštrbený, avšak vzťah k ich dieťaťu je taký, aký má byť. Možno sa však mýlia.

Štatistiky nemusia byť definitívnou odpoveďou, nemusia byť vždy úplne správne a neomylné, avšak ako vodidlo slúžia výborne. V americkom štáte Washington bola spracovaná štatistika, podľa ktorej viac ako 80 % mladých chlapcov z Washingtonu, zadržaných pre problémy so zákonom, je z rodín bez otca. Viac ako 70 % dievčat tehotných v pubertálnom veku pochádza z rodín bez otca. Viac ako 90 % väznených mužov pochádza z rodín bez otca.

Čo sú to rizikové faktory?

Stúpajúca kriminalita mládeže, psychické problémy a poruchy detí, ako aj problémy v škole, musia mať, bezpochyby, príčinu.  Pri hľadaní podmienok a príčin sociálno-patologických javov sa väčšina vedných odborov zaoberá termínom „rizikové faktory“. Medzi hlavné rizikové faktory, ktoré umožňujú vznik, existenciu a rozširovanie sociálno-patologických javov patria predovšetkým:

  1. Negatívne javy v rodine
  2. Negatívne javy v škole

    father-son-crying-child-sad-daddy-750

    ZDROJ:Http://imjustacop.com

  3. Nevhodný spôsob využívania voľného času

Všetky tieto javy majú svoj pôvod opäť v rodine. Aj problémy v škole, ktorými sa rodina spoločne s vedením školy zaoberá, sa dajú riešiť a vyriešiť. Deti často volajú o pomoc, no rodičia ich problémom nevenujú dostatočnú pozornosť. Ak vezmeme do úvahy fakt, že pojem domáce násilie zahŕňa nielen fyzické a sexuálne týranie, ale aj psychické týranie, je potrebné si uvedomiť, čo všetko možno za domáce násilie považovať. Rodič, ktorý dieťa zanedbáva po emočnej stránke, nevenuje mu dostatok  pozornosti, lásky a porozumenia, využíva dieťa ako nástroj pomsty partnerovi, v skutočnosti svoje dieťa psychicky týra, podporuje možnosť vzniku rôznych psychických problémov a chcene, či nechcene, ovplyvňuje jeho ďalší vývoj a jeho budúcnosť. Rodina je zdrojom vzorov správania, skúseností a ovplyvňuje celkový zdravotný stav dieťaťa. Každá negatívna skúsenosť, ktorú dieťa v rodine prežíva, ovplyvní jeho budúce správanie sa k partnerovi, deťom a iným ľuďom. Mnohé návyky, ktoré pretrvávajú po celý život, sa začínajú utvárať v ranom veku, kedy je hlavným činiteľom vo výchove rodina. Preto nie je prekvapením, že deti z disfunkčných rodín majú neskôr podobné problémy, aké mali ich rodičia. Dieťa sa učí napodobňovaním. Napodobňuje správanie svojej matky, svojho otca, súrodencov…

Ak je zvyknuté na krik, urážky, napätie v rodine, ak sa stretáva s nepochopením, neochotou a odmietnutím, ak je denne vystavené stresu, či násiliu, zaručene to ovplyvní jeho psychický rozvoj. Ak sa obhliadneme do minulosti, zistíme, že v podstate každý masový vrah, takmer každý sériový vrah, deti, ktoré spáchali už v ranom veku vraždu, pochádzali z disfunkčných rodín. Deti, ktoré sa stali drogovo závislými, deti, ktoré trávia takmer všetok voľný čas na ulici, ktoré páchajú trestnú činnosť, sú deti takmer výlučne z disfunkčných rodín. Nejedná sa len o rodiny, v ktorých by dieťa bolo fyzicky, či sexuálne týrané. Často sú to rodiny, ktoré „len“ nevenovali svojim deťom čas, pozornosť a lásku.

Pravdou je, že nie každé dieťa, ktoré je z disfunkčnej rodiny, rastie takzvane pre šibenicu. Ale takmer každý, kto na nej skončil,  z takejto rodiny pochádzal.

Zoznámte sa preto s najznámejšími kriminálnikmi a podmienkami, v ktorých prežili svoje detstvo.

Charles Manson – je jeden z najhrôzostrašnejších vrahov Ameriky. Narodil sa ako nechcené dieťa šestnásťročnej prostitútke, ktorá sa o svoje dieťa nevedela riadne starať. Svojho biologického otca nikdy nepoznal. Väčšiu časť svojho detstva prežil u starých rodičov.

Al Capone –  rodičia tohto známeho mafiánskeho bossa boli emigranti z Neapolu. Obaja ťažko pracovali, aby uživili všetky svoje deti. Deti preto často ostávali samé doma a vychovávala ich ulica. Al Capone bol už ako malý chlapec členom dvoch gangov a v šiestej triede bol vyhodený zo školy po tom, čo udrel učiteľku.

 Andrej Romanovič Čikatilo – bol masovým vrahom a kanibalom, ktorého rodnou krajinou bola Ukrajina. Ako dieťa vyrastal v disfunkčnej rodine, pomočoval sa, bol bitý a vychovávaný prísnou rukou otca, ktorý bol vojak.

 Henry Lee Lucas – tento Američan zavraždil najmenej 350 obetí. Vyrastal v disfunkčnej rodine alkoholikov. Rodičia sa mu nevenovali, peniaze utrácali na alkohol. Bol bitý matkou aj otcom.

 Albert Fisch – je jeden z najznámejších amerických sériových vrahov. Trpel veľkým počtom sexuálnych úchyliek, ktoré sa uňho začali postupne prejavovať. Jeho matka musela po smrti otca uživiť dvanásť detí. Deťom sa venovala málo, niektoré z nich mali psychické poruchy a aj ona často počula hlasy. Fisch skončil v sirotinci, kde bol často bitý.

Aileen Wuornosová – zavraždila minimálne šesť ľudí. Rodičia ju opustili, keď bola ešte dieťa. Od jedenástich rokov sa túlala po uliciach, bola znásilnená, mala problémy s alkoholom, podpálila svoju školu.

 Joachim Kroll – nemecký sériový vrah pochádzal z deviatich detí. Už od detstva sa uňho prejavovala duševná aj fyzická zaostalosť, rodičia však nemali čas venovať sa mu. Prestal chodiť do školy, nikdy sa nenaučil čítať. Zavraždil a znásilnil desiatky obetí.

 Václav Mrázek – narodil sa ako jedno z dvanástich detí do veľmi chudobných pomerov. Školskú dochádzku ukončil v piatej triede, potom začal kradnúť potraviny a šatstvo, k čomu ho nabádal jeho vlastný otec. Postupne sa uňho začali rozvíjať rôzne deviácie. Zneužil viaceré ženy, zavraždil minimálne sedem žien a pokúsil sa o vraždu ďalších štyroch žien.

 Ladislav Hojer –  tomuto Čechovi zomreli obaja rodičia na rakovinu. Nevlastný otec sa odsťahoval a preto zostal Hojer žiť len s bratom. Zavraždil päť žien.

 Jang Sin-Chaj – chlapec sa narodil v Číne do jednej z najchudobnejších rodín v tamojšej dedinke. Bol múdre, ale uzavreté dieťa. Utiekol zo školy a onedlho aj z domu. Následne sa sám túlal po Číne. Priznal sa k šesťdesiatim siedmym vraždám a k mnohým znásilneniam.

 Luis Garavito – tento sériový vrah zavraždil minimálne 139 detí. V detstve bol vystavovaný psychickému, ale aj fyzickému násiliu zo strany svojho otca.

Dennis McGuire – odsúdený za znásilnenie a vraždu tehotnej ženy. Jeho rodičia sa rozviedli, keď mal dva roky. Vychovávala ho matka, ktorá si do domu vodila rôznych mužov. Dennis bol svedkom bitiek, nadávok a zneužívania. On sám bol zneužitý jedným z matkiných milencov. Už ako deväťročný prežíval väčšinu času na ulici.

12168704_10203842669267467_1313963204_o (1)

Takmer každý takýto nešťastník mal smutné detstvo. Väčšinou ide o deti nepochopené, deti, ktorým nebola poskytnutá láska, opora a pozornosť rodičov, deti z rozvedených rodín, alebo z rodín, v ktorých vládol alkohol a drogy. Často bola spúšťačom zanedbávania detí zlá ekonomická situácia. Ak sa teda obzrieme späť do minulosti, uvedomíme si, že za každým zločincom, za každým vrahom a kriminálnikom, je príbeh. Najčastejšie je to rodinný príbeh so smutným začiatkom a smutným koncom. Aká je súčasnosť? Obklopujú nás správy o žiakoch, ktorí zaútočili na spolužiakov v škole a zavraždili desiatky ľudí. Televízia takmer denne vysiela nové prípady samovrážd, vrážd a zneužívania medzi neplnoletými deťmi. Často sú to deti z naoko funkčných rodín. Nie sú bité, žijú s oboma rodičmi, v škole sa dobre učia. Dnešným nepriateľom je však aj nedostatok pozornosti a porozumenia zo strany rodičov a spôsob, akým ich deti trávia voľný čas. Ku kriminálnym činom ich potom vedú aj také “maličkosti”, ako je napríklad nuda.

Tisíce detí po celom svete  sú v tejto chvíli vystavené psychickému, či fyzickému teroru. Nezáleží na tom, v akej forme sa tento teror prejavuje. Deti trpia, ak sú bité, trpia, ak nemajú dostatok lásky a pozornosti, trpia, ak sa nemajú s kým porozprávať. Plačú, keď sú hladné, plačú, ak sa rodičia hádajú, plačú aj vtedy, ak rodičia mlčia. J.B. Watson povedal: „ Dajte mi akékoľvek dieťa a ja Vám z neho vychovám čo chcete – umelca, lekára, sudcu či vraha”. Pravdou je, že zlá výchova môže mať katastrofálne následky.

To, čo deťom rodičia dávajú, si so sebou nesú po celý svoj život. Nesú so sebou to dobré, no nesú so sebou aj to zlé.

Autor: Lenka Schmidtová

Handwriting-007

Celoslovenská literárna súťaž „Dieťa medzi paragrafmi – práva detí očami detí“

Rada pre práva dieťaťa, v spolupráci s Fakultou masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a finančnou podporou Nadácie Volkswagen Slovakia, vyhlasuje celoslovenskú literárnu súťaž pre žiakov základných škôl:  „Dieťa medzi paragrafmi – práva detí očami detí“.

..

PROPOZÍCIE

celoslovenskej literárnej súťaže „Dieťa medzi paragrafmi – práva detí očami detí“ 

.

Vyhlasovatelia:

logo-rppd

Rada pre práva dieťaťa – Slovenská republika, Spartakovská 3, 917 01 Trnava

 

 

 

 

 

 

 

FMK

Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Námestie Jozefa Herdu 2, 917 01 Trnava.

 

logo

S finančnou podporou Nadácie Volkswagen, Bratislava.

 

.

 

.

.

.

Stručná charakteristika súťaže: 

Celoslovenská súťaž literárnych a žurnalistických príspevkov, v ktorých deti základných škôl reflektujú problematiku ľudských práv z pohľadu dieťaťa.

.

Cieľová skupina:

deti základných škôl vo veku od 7 do 15 rokov

.

Témy súťažných prác:

ČO BY DOSPELÁCI NEMALI ROBIŤ DEŤOM

ČO NESMÚ ROBIŤ DETI DEŤOM

● DIEŤA MÁ DVE RÚČKY – JEDNU PRE MAMU A JEDNU PRE OCKA

.

Odborná porota: 

Odbornú porotu budú tvoriť vysokoškolskí pedagógovia, najmä z odboru mediálna výchova, skúsení žurnalisti, renomovaní novinári, špeciálni pedagógovia, právnici a občianski aktivisti, ktorí sa venujú ochrane práv detí.

.

.Dôležité termíny: 

Uzávierka prijímania súťažných prác je 30. novembra 2015

.

Publikačný výstup: 

Najlepšie príspevky, ktoré vyberie odborná porota, budú publikované v knižnom zborníku, ako aj vo forme elektronickej publikácie na internete. Každá zapojená škola získa elektronickú verziu zborníka, ako aj možnosť umiestniť elektronický zborník na svoju webovú stránku.

 

Vyhlásenie výsledkov a odovzdanie cien: 

Slávnostné vyhlásenie výsledkov a odovzdávanie cien sa uskutoční počas medzinárodnej vedeckejkonferencie Megatrendy a médiá 2016, ktorá sa uskutoční na zámku v Smoleniciach dňa 19. apríla 2016.

.

Vecné ceny pre najlepšie príspevky:

Kategória A (žiaci 1.stupňa ZŠ):

1. miesto – vecný dar v hodnote 250 eur (hradí sa z grantu Nadácie Volkswagen) + plaketa „Krištáľová lastovička“

2. miesto – vecný dar v hodnote 150 eur (hradí sa z grantu Nadácie Volkswagen)

3. miesto – vecný dar v hodnote 100 eur (hradí sa z grantu Nadácie Volkswagen)

 

Kategória B (žiaci 2.stupňa ZŠ):

1. miesto – vecný dar v hodnote 250 eur (hradí sa z grantu Nadácie Volkswagen)+ plaketa „Krištáľová lastovička“

2. miesto – vecný dar v hodnote 150 eur (hradí sa z grantu Nadácie Volkswagen)

3. miesto – vecný dar v hodnote 100 eur (hradí sa z grantu Nadácie Volkswagen)

 

Ďalšie ceny za najlepšie príspevky:

1. Každá školská trieda, z ktorej bude ocenený autor/autorka získa exkurziu do televízneho a filmového štúdia FMK UCM. Žiaci sa oboznámia s televíznou a filmovou tvorbou a budú besedovať so známym filmovým režisérom, filmovou a divadelnou herečkou, moderátorkou a inými, najmä mladými novinármi. Škola a žiaci získajú reportážnu nahrávku na CD z exkurzie zdarma + úspešnú rozprávkovú e-knihu „Ako Červená čiapočka noviny čítala“.

2. Každá škola, ktorá bude mať ocenených žiakov, dostane zdarma jeden tlačený exemplár zborníka najlepších prác, ktorý môže využiť ako učebnú pomôcku. Okrem toho získa aj úspešnú rozprávkovú e-knihu „Ako Červená čiapočka noviny čítala“.

3. Každá škola, ktorá sa zapojí do literárnej súťaže aspoň jedným súťažným príspevkom získa zdarma e-knihu v náklade podľa dohody s vyhlasovateľmi súťaže a úspešnú rozprávkovú e-knihu „Ako Červená čiapočka noviny čítala“.

4. Každá škola, ktorá okrem zapojenia sa do literárnej súťaže, zorganizuje prednášku na tému práv detí (prednášku si možno objednať u Rady pre práva dieťaťa – Slovenská republika na adrese info@pravadeti.sk alebo podľa vlastných možností) získa čestný titul „Škola priateľská k právam detí“. (Prednášku treba vopred nahlásiť na adresu info@pravadeti.sk.)

.

Súťažné podmienky:

1. Prihlásiť sa do súťaže môže každý mladý autor vo veku od 7 rokov do 15 rokov, ak navštevuje základnú školu a výhradne len prostredníctvom svojej školy.

2. Každý autor sa môže zúčastniť súťaže na jednu z vyhlásených tém.

3. Súťažná práca musí byť označená menom a priezviskom autora, musí byť uvedený vek autora a plná adresa školy. Škola takúto súťažnú prácu verifikuje – na konci práce uvedie podpis zástupcu školy (môže byť napríklad aj triedny učiteľ) a pečiatku školy.

4. Žáner súťažnej práce – rozprávka, črta, reportáž, úvaha, príbeh spracovaný literárnou formou alebo iný žáner, ak zodpovedá princípom tvorivého písania. Do súťaže nemožno posielať poéziu, ale výhradne len prózu alebo žurnalistické žánre.

5. Rozsah práce – max. 3 600 znakov (dve normostrany formátu A4, typ písma Times New Roman, cca 60 znakov v jednom riadku a max. 30 riadkov na jednej strane).

6. Súťažné práce pošle škola hromadne – všetky práce v jednej zásielke na adresu: FMK UCM, Nám. J. Herdu 2, 917 01 Trnava. Obálku vľavo hore označte heslom „Práva detí očami detí“.

7. Pre posúdenie dodržania termínu uzávierky súťaže je rozhodujúca poštová pečiatka na obálke, ktorá musí byť datovaná do 30. 11. 2015 (pondelok).

8. Kontaktná osoba pre bližšie informácie resp. konzultácie vo veci súťaže: PhDr. Jozef Tinka, PhD. e- mail: info@pravadeti.sk

 

V Trnave, dňa 15. 10. 2015

 

PhDr. Jozef Tinka, PhD., v. r.

generálny manažér

Rada pre práva dieťaťa – SR

 

doc. PhDr. Dana Petranová, PhD., v. r.

dekanka

Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave

www.karadefter.net

ŽENY SÚ VO VZŤAHOCH „VIAC OVLÁDAJÚCE A AGRESÍVNEJŠIE AKO MUŽI“

Muži sú často považovaní za agresívnejších partnerov, no nová štúdia nasvedčuje, že tomu tak nie je.

Podľa štúdie majú ženy väčšie sklony k agresivite a k ovládaniu ich partnerov.

Výskum zistil, že ženy majú sklony k ovládaniu svojho partnera, často krát využívajúc vyhrážky, zastrašovanie a fyzické násilie, a to omnoho viac než muži.

Viac ako 1000 mladých mužov a žien vyjadrilo svoje stanovisko k téme partnerského násilia, ktoré spôsobili svojej priateľke / priateľovi alebo samému sebe.

Výsledky sú opakom predchádzajúcich štúdií, ktoré upozorňovali, že ženy sú takmer vždy obeťami takéhoto http://shymagazine.com/shy/4-signs-of-a-controlling-woman.htmlsprávania.

Dr. Elizabeth Batesová, ktorá viedla štúdiu na University of Cumbria, povedala: „predchádzajúce štúdie sa snažili vysvetliť násilie mužov na ženách tak, že vyúsťujú z patriarchálnych hodnôt, ktoré mužov podnecujú k ovládaniu správania žien, v prípade potreby aj za pomoci použitia násilia.“

„Táto štúdia zistila, že sú to práve ženy, ktoré túžia ovládať svojich partnerov a taktiež bola u nich zistená vyššia pravdepodobnosť použitia fyzického násilia ako u mužov.“

“Nejedná sa len o nejakú strkanicu,“ povedala Dr. Batesová, ktorá predstavilavýsledky štúdie na zasadnutí Britskej psychologickej spoločnosti v Glasgowe. „Niektorí ľudia zakrúžkovali veci ako mlátenie, kopanie či vyhrážky, že použije zbraň.“

„Čo sa týka nadmerných sklonov ku kontrole a agresii, medzi mužmi a ženami nebol zistený rozdiel.“

Štúdia amerického sociológa, profesora Michaela Johnsona, zaviedla v 90. rokoch termín „intímny terorizmus“, ktorý označuje kontrolné správanie v partnerskom vzťahu.

Zistil, že takýto „teroristi“, sú takmer vždy muži. Toto tvrdenie Dr. Batesová spochybňuje poukázaním na fakt, že štúdia profesora Johnsona sa radšej zamerala na mužov z prostredia väznice a ženy na úteku, než na bežných členov verejnosti.

„V súčasnosti sa stretávame so stereotypným názorom, že muži sú stále v kontrole dominantní,“ dodala Dr. Batesová.

„S takýmto správaním sa síce skutočne stretávame, avšak výskum za posledných 10 – 15 rokov upozornil na skutočnosť, že ženy majú vo vzťahu taktiež sklony ku kontrole a agresii.“

„Fakt, že ženy v minulosti hovorili o tomto probléme častejšie, prispieva v dnešnej dobe k mylným názorom. V súčasnosti sú muži oveľa viac podporovaní a čoraz viac z nich nemá problém hovoriť o svojich skúsenostiach.“http://www.mankind.org.uk/

Mark Brooks, predseda charity domáceho násilia ManKind Initiative, ktorá ponúka podporu pre mužské obete domáceho násilia, povedal, že výskum bol „meniacou sa hrou”.
“Nikto nikdy nemôže teraz tvrdiť, že násilie na mužovi páchané ženou by malo byť brané menej vážne ako domáce násilie páchané na žene.“

„Našu charitu zistenia vôbec neprekvapili vzhľadom na telefonáty, ktoré denno-denne dostávame na našu linku pomoci. To čo nás znepokojuje je nedostatok informovanosti a dostupnosti služieb, ktoré by poskytovali pomoc takto trpiacim mužom.“

“Vláda, miestne úrady a polícia musia zapracovať viac na tom, aby domáce násilie páchané na mužoch bolo zviditeľnené a bolo posudzované rovnako ako je to pri ženských obetiach.“

preložila: Veronika Hríbová

ZDROJE: Telegraph     |    FOTO: www.karadefter.net     |     shymagazine     |     mankind

unnamed

OSHO: DIEŤA NIE JE MAJETOK ALEBO AKO VYCHOVAŤ ZDRAVÉ DIEŤA

Dieťa je moje. Toto je základná premisa, z ktorej pochádzajú všetky problémy medzi rodičmi a deťmi, najmä po rozpade rodiny. Dieťa nie je nijaký majetok, ale svojbytná bytosť, ktorá rodičov poctila svojou návštevou, priniesla im lásku, lebo vzišla z ich lásky. Preto je povinnosťou rodičov lásku dieťaťu opätovať a pomáhať mu spoznávať svet. Ani tehotenstvo nie je len záležitosťou matky. Tehotenstvo je stavom, ktorý musia zdieľať obaja rodičia. Takéto myšlienkové vzorce nemôžu nikdy vyústiť do nezmyselných zápasov kto -z koho, pričom prostriedkom boja býva dieťa.

Indický profesor filozofie a duchovný učiteľ o tehotenstve a vzťahu k dieťaťu hovorí toto:

„Deti nikdy neberte ako svoje, lebo dieťa nikdy nevlastníte. Síce z vás pochádza, ale nie je vašim majetkom. Milujte ho, ale dieťa nevlastnite. Len čo matka začne dieťa vlastniť, zničí mu život. Z dieťaťa sa stane väzeň. Ničí jeho osobnosť a ponižuje ho na úroveň veci.

Iba vec sa dá vlastniť: môžete vlastniť dom, auto … ale nikdy nie osobu. Než sa dieťa narodí, mali by ste byť schopní ho privítať ako nezávislú bytosť, ako osobu, ktorá má svoje práva, nie len ako vaše dieťa.

17601-porod-tehotenstvo-techniky-na-ulahcenie-clanok

ZDROJ: Http://www.zdravie.pravda.sk

Zaobchádzajte so svojím dieťaťom tak, ako by ste konali s dospelou osobou.

Nikdy sa k nemu nesprávajte ako k dieťaťu. Pristupujte k nemu s rešpektom. Dieťa je veľmi krehké, bezmocné. Je ťažké ho rešpektovať. Je celkom jednoduché ho ponižovať. K poníženiu dôjde celkom ľahko, pretože dieťa je bezmocné a nemôže nič robiť, nemôže sa vzoprieť.

Ak dieťa rešpektujete, nebudete mu vnucovať svoje myšlienky. Nesnažte sa mu čokoľvek vnucovať. Jednoducho mu dajte slobodu, aby objavilo svet. Tým mu pomôžete, aby bolo silnejšie v objavovaní sveta. Nikdy mu nedávajte príkazy. Dajte mu energiu, poskytnite mu ochranu, všetko, čo potrebuje, pomôžete mu tým, aby išlo od vás ďaleko a objavovalo svet. A samozrejme, so slobodou je spojené aj niečo zlé.

Pre matku je veľmi ťažké naučiť sa, že dať slobodu dieťaťu, nie je len sloboda robiť dobré veci. Treba dať slobodu aj k zlým veciam. Naučte preto dieťa byť ostražité, chytré; nikdy mu nič neprikazujte, nikto to nedodržiava a z ľudí sa potom stávajú pokrytci.

Nepočúvajte morálku, nepočúvajte náboženstvo, nepočúvajte kultúru. Načúvajte prírode. Čokoľvek, čo je prirodzené, je dobré, aj keď to pre vás bude ťažké a nepríjemné. Pretože vy ste možno neboli vychovávaní v súlade s prírodou. Vaši rodičia vás možno nevychovávali v láske, nebolo to skutočné umenie. Neopakujte rovnaké chyby.

Mnohokrát sa budete cítiť nesvoji. Napríklad: malé deti sa začínajú hrať so svojimi pohlavnými orgánmi. Prirodzená reakcia matky je dieťa zastaviť, pretože ju doma učili, že je to zlé. Dokonca aj vtedy, ak bude cítiť, že sa nedeje nič zlé, a ak tam bude ešte niekto iný, bude sa cítiť trochu trápne. Cítiť trápne! Ale to je váš problém, ktorý nemá nič spoločné s vaším dieťaťom. Cítiť sa trápne.

Aj keď stratíte v spoločnosti rešpekt, pokojne, ale nikdy do toho nezaťahujte dieťa. Nechajte prírodu, nech naberie svoj smer. Ste tu, aby ste uľahčili prírode. Nie aby ste ju riadili. Ste tu len ako pomoc. Takže pamätajte na tieto tri veci a začnite premýšľať.

Než sa dieťa narodí, mali by ste ísť v myšlienkach do takej hĺbky, ako to len bude možné. V čase, keď je dieťa vo vašom lone, vytvára všetko, čo robíte, vibrácie, ktoré sa k nemu dostávajú. Ak ste naštvaná, máte žalúdok zovretý strachom. Dieťa to okamžite cíti. Ak ste smutná, váš žalúdok vyžaruje atmosféru smútku. Dieťa hneď cíti smútok a skleslosť. Dieťa je na vás úplne závislé. Nech máte akúkoľvek náladu, je to tiež nálada vášho dieťaťa. V tejto chvíli nemá dieťa žiadnu nezávislosť. Vaše prostredie je jeho prostredie.

Takže žiadne boje, žiadne obavy. To je dôvod, prečo hovorím, že byť matkou je obrovská zodpovednosť. Budete sa musieť veľa obetovať. Dieťa je dôležitejšie ako čokoľvek iné. Ak vás niekto urazí, vezmite to, ale nerozčuľujte sa.

Povedzte: “Som tehotná a dieťa je dôležitejšie, než aby som sa s vami rozčuľovala. Táto udalosť za pár dní vyšumí, nebudem si už pamätať, kto ma urazil a čo som urobila, ale dieťa áno. Je to obrovský projekt. “

novorodeniatko-nozicky-darceky_dreamstime (2)

ZDROJ: Http:// najmama.aktuality.sk

Len si povedzte:” Som tehotná matka. Nemôžem sa rozčuľovať, to nie je dovolené.”

Tomu hovorím pochopenie. Žiadny smútok, žiadne rozčuľovanie, žiadna nenávisť, žiadne boje s partnerom. Obaja by ste mali myslieť na dieťa. Ak máte dieťa, obaja ste druhoradí a dieťa má pred všetkým prednosť. Pretože je to nový život, ktorý má prísť na svet, je to ovocie vášho vzťahu. Tancujte, spievajte, počúvajte hudbu, meditujte, milujte. Buďte nežní. Nerobte nič hektické, neponáhľajte. Nerobte nič pod tlakom. Len pomaly choďte. Úplne spomaľte. Chystá sa k vám úžasný hosť. Musíte ho privítať.“

(OSHO: Indický profesor filozofie, duchovný učiteľ a mystik.)

Zdroj: www.evolucia-vedomia.me

Spracoval: Jozef Tinka

 

http://www.info.legalzoom.com

VÝSKUM: STRIEDAVÁ STAROSTLIVOSŤ DEŤOM PROSPIEVA

V roku 2006 vstúpil v Taliansku do platnosti zákon o striedavej výchove rodičov. Pôvodne bol tento zákon považovaný za veľký krok dopredu, no postupom času sa stretol s negatívnou odozvou. Striedavej starostlivosti mnohý vytýkajú najmä fakt, že dieťa má dva domovy a neustále presúvanie sa je pre dieťa nestabilné. Z dieťaťa sa tak stáva kočovník rotujúci medzi jedným a druhým rodičom. No napriek mnohým kritikám sa negatívne vplyvy nepotvrdili.

Vedci spätne analyzovali 24 dlhodobých štúdií zo 4 kontinentov, ktoré sa týkali 22 300 neplnoletých osôb. Výsledkom je, že prítomnosť otca pri výchove pozitívne vplýva na kognitívny vývoj dieťaťa, redukuje psychické problémy u mladých dievčat a taktiež znižuje výskyt kriminality u mladistvých či tzv. problémového správania.

Fakt, že neprítomnosť otca vo výchove dieťaťa negatívne vplýva na ich ďalšie správanie potvrdzujú i nasledovné zistenia:

    1. 72 % mladistvých vrahov tvoria deti vyrastajúce bez otca,
    2. 60% z nich sú vinníkmi znásilnení,
    3. v 70% končia práve tieto deti vo väzbe,
    4. je u nich dvakrát väčšia pravdepodobnosť, že odídu zo školy,
    5. majú jedenásťkrát väčší sklon k násiliu,
    6. tvoria 3 zo 4 samovrážd mladistvých,
    7. tvoria 80% prípadov mladistvých končiacich na psychiatrických klinikách
    8. a 90% útekov.
http://www.healeylaw.ca

ZDROJ: http://www.healeylaw.ca

Ďalšou dôležitou štúdiou, ktorá sa zaoberá striedavou starostlivosťou je Bausermanova štúdia. Jeho analýza sa týkala 1846 detí, ktoré boli vo výlučnej starostlivosti jedného rodiča a 814 detí, ktoré žili v striedavej starostlivosti medzi rokmi 1982 – 1999. Výsledky sú nasledujúce:

  1. Deťom v striedavej starostlivosti sa darí lepšie, a to nezávisle na ich veku.
  2. Prítomnosť a účasť otcov na výchove, ktorí nežijú spoločne s dieťaťom, je spojená s dobrými výsledkami v citovej, školskej sfére a vo sfére správania sa.

Štúdia Poussin – Martin sledovaním 3000 francúzskych detí druhého stupňa základnej školy dospela k záveru, že deti, ktoré žijú s oboma rodičmi, majú vyššiu úroveň sebahodnotenia a sú sebaistejšie oproti deťom žijúcich len s jedným rodičom. Na základe tohto talianski psychológovia argumentujú, že pre dieťa je menšou obeťou stratiť trochu času, a tak navštevovať oboch rodičov, resp. oba domovy, než prísť o možnosť mať v živote oporu a vzor v oboch rodičoch.

V mnohých krajinách je striedavá starostlivosť realitou už po mnohé roky. Vo Švédsku, Grécku a v Španielsku už od roku 1981, vo Veľkej Británii od roku 1991, vo Francúzsku od roku 1993 a v Nemecku od roku 1998. V Kalifornii a Kanade musia sudcovia dokonca odôvodniť, prečo dieťa nebude zverené do striedavej starostlivosti s garanciou rovnakého času stráveného s dieťaťom pre oboch rodičov. Z európskych krajín je na prvom mieste Švédsko, kde 30% detí je zverených do striedavej starostlivosti. Pre porovnanie, vo Francúzsku je to 16,9% a v Taliansku iba 1% prípadov. Vo Švédsku sa ukázala cesta striedavej starostlivosti ako správna. Vzhľadom k tomu, že deti nie sú predmetom citového a ekonomického vydierania (znevýhodnený rodič neplatí mesačné výživné keďže dieťa vyživuje priamym spôsobom), vo Švédsku takmer vymizli súdne prípady. 95,7% párov sa dohodne na riešení už pri prvom sedení a len ojedinele sa prípady dostanú pred súd.

http://www.graftoncountynh.us

ZDROJ: http://www.graftoncountynh.us

Výsledky dokazujú, že striedavá starostlivosť pozitívne vplýva na psychický stav detí. Názor, ak majú deti dva domovy vzťahy sú konfliktnejšie, sa nepotvrdil. Dokonca sa zistilo, že striedavá starostlivosť je pre dieťa výhodnejšia. Napriek pozitívnym vplyvom striedavej starostlivosti nie je určená pre všetkých. Ak sa rodičia vzájomne urážajú a nedokážu medzi sebou rozumne komunikovať pre dobro dieťaťa, takáto organizácia by priniesla viac zla ako úžitku.

 

Poznámka:

Vzťahy medzi ľuďmi sú vždy o tom, ako medzi sebou dokážu komunikovať. Toto je rámec bežných vzťahov. Pokiaľ však rodičia nedokážu spolu komunikovať spôsobom, ktorý je pre dieťa prijateľný a ktorý zakladá predpoklady, aby mohlo rozvíjať dobrý vzťah s oboma rodičmi, potom sa bežné vzťahy posúvajú do právnej roviny. Dieťa pred takouto situáciou chráni zákon. Predovšetkým Dohovor o právach dieťaťa, ktorý je akousi nadnárodnou ústavou práv detí, a potom zákon o rodine a naň nadväzujúce právne normy. Rozhoduje najlepší záujem dieťaťa, a tým je harmónia. Preto zákon vraví, ak sa dvaja nevedia dohodnúť, prihliada sa na toho, kto vie lepšie s druhým rodičom komunikovať. A zverí sa mu dieťa. Prirodzene, všetko je oveľa zložitejšie ako sa povie, život nie je čiernobiely. Preto by rodičia mali mať na pamäti, že dieťa nie je ničí majetok! Nepatrí žiadnemu z rodičov. Rodičia majú len právo na lásku a povinnosť o dieťa sa starať. Ak sa dvaja rozídu, môžu sa stať nadobro sebe cudzími ľuďmi, no dieťa zostane pokrvným príbuzným obom rodičom až do konca života. Bude s nimi tvoriť základnú rodinu, či si to niektorý z nich pripustí alebo nie. Manželstvo či partnerstvo sú pominuteľné, no rodina je večná. Rešpektovať túto axiómu znamená rešpektovať najlepší záujem dieťaťa. -tka-

 preložila a spracovala: Veronika Hríbová


ZDROJE:

childefenders     |     deltabravo     |     FOTO: http://www.info.legalzoom.com

 

rozvod-starostlivost-dieta-hadka_dreamstime

DOKEDY BUDE SPOLOČNOSŤ BRAŤ DEŤOM LÁSKU RODIČOV?

Systematizácia materinského vplyvu pri rozhodovaniach súdov ako nepriateľ spravodlivého rozhodovania o vzťahu detí s rodičmi.

rozvod-starostlivost-dieta-hadka_dreamstime

Štatistiky hovoria jasnou rečou – po rozvode rodičov súd deti častejšie zveruje do starostlivosti matiek. Podiel rozhodnutí o striedavej  starostlivosti je konštantne nízky aj napriek tomu, že sa všeobecne deklaruje právo dieťaťa na rovnocenný vzťah s obidvomi rodičmi. Čím to je, kde hľadať príčiny tohto javu?

Spôsobuje to široká škála endogénnych aj exogénnych faktorov. Najväčšiu rolu, podľa mňa, však zohráva tzv. systematizácia materinského vplyvu pri rozhodovaniach súdov. V situácii, keď na súdoch prevládajú ženy, ktoré o zverení do starostlivosti rozhodujú, nie je vylúčené, že pri rozhodovaní ide o stereotypy, založené na diskriminačnom, mnohokrát až sexistickom správaní súdov, ktoré bežne, bez objektivizácie životných skúsenosti, kladú prekážky, najmä mužom, domôcť sa spravodlivého a nezaujatého verdiktu.Tieto rozvodové stereotypy v súdnych konaniach spôsobujú, že muži musia vynaložiť oveľa viac úsilia na preukázanie svojich oprávnených záujmov, týkajúcich sa starostlivosti o deti, ako ženy.

Naše súdnictvo, s ohľadom na stúpajúcu tendenciu rozvodových konaní, často neprihliada na potreby maloletých detí tak, ako by malo. Rozvody prebiehajú veľmi rýchlo, je ich veľa a neraz je to boj, v ktorom nezáleží na tom, akými prostriedkami sa bojuje. Vzhľadom k zastúpeniu žien v rozhodovacom  procese, ale aj  takmer  jednotnému zastúpeniu žien na postoch  rodinných sudcov, by sa mohlo zdať, že ide až o systematizáciu materinského vplyvu, ktorá má zásadný dosah na kreovanie konštitutívnych  rozhodnutí. Ide však o celé reťazenie tohto  procesu, ktorý začína už pred súdnym rozhodovaním. Od kreovania rôznych posudkov orgánov sociálnoprávnej starostlivosti,  až po psychologické posudky, na ktoré majú aj v týchto prípadoch najväčší vplyv práve ženy.smutne-nestastne-dieta_dreamstime (1)

Systematizácia materinského vplyvu sa mnohokrát prejavuje aj v tom, že podľa aktuálnej štatistiky, až dve tretiny žiadostí o rozvod podávajú ženy. Súdy sa často dôsledne nezaoberajú skutočnosťami, či majú otcovia odlišné východiskové postavenie pri rozhodovaní o starostlivosti o deti ako ženy. Žena nie je pod takým tlakom ako muž, pokiaľ ide o preukazovanie vhodnosti a potreby jej materinského vplyvu pri výchove dieťaťa. No otcovia musia podstúpiť početné psychologické vyšetrenia, zamerané na ich spôsobilosť byť v rodičovskom vzťahu so svojim dieťaťom. Ženám pritom obvykle stačí  poukázať na otcovskú tzv. „nespoľahlivosť“ byť rovnocenným ich materinskému vplyvu. Veľakrát sú ženy pri spochybňovaní rodičovských kompetencií otca pred súdom úspešné.

Mužská nezodpovednosť, neprípustnosť ich vplyvu na výchovu dieťaťa, prípadne neschopnosť, ľahostajnosť, či násilie sú dôvody, na ktoré sa súdy odvolávajú pri rozhodnutiach o úprave styku s dieťaťom.Postavenie mužov ako rodičov je nezriedka posudzované z druhej strany, dosť širokospektrálne, namiesto toho, aby sa každá situácia  riešila individuálne.

Tieto eskapády neraz spôsobujú sekundárne, no nemenej podstatné dôsledky. Žiadne štatistiky o tom, ako často sa po rozvodoch stretávajú deti s rodičom, ktorému neboli zverené do starostlivosti, sa u nás nevedú. Súdy iba zriedkavo nariadia striedavú alebo spoločnú výchovu. Prax je taká, že rodičovi, ktorý s deťmi nežije (spravidla je to otec), patrí každý druhý víkend detí a dva až tri týždne počas prázdnin. Sviatky striedavo trávia u matky a u otca. Otcovia sa môžu domáhať širšieho styku len cez inštitút zmeny pomerov a formou žiadosti o zmenu zverenia dieťaťa,  za asistencie sociálnych pracovníkov a pomoci psychológov. Citový deficit, vzniknutý súdnymi ťahanicami o dieťa, často končí syndrómom zavrhnutého rodiča (spravidla otca), ktorým je citový a psychosociálny vzťah s dieťaťom doživotne poznačený.

Preto je potrebné nastoliť otázku pre spoločenský diskurz: Dokedy budú rozhodovacie stereotypy súdov brániť deťom v uplatňovaní ich práva na rovnocenný vzťah s obidvomi rodičmi?

rodina_den_prva_4

 

Autor : JUDr. Mgr. Andrea Jurková

Ilustračné fotografie: najmama.aktuality.sk

Deti po rozvode

PRE RODIČOV – NÁVOD AKO SA SPRÁVAŤ K DEŤOM PO ROZVODE

Pravidlá, ktoré vychádzajú z detskej duše a ktoré sú detskou prosbou k rodičom, aby sa po rozpade rodiny správali k nim citlivo. Tieto pravidlá sú výsledkom naratívneho výskumu, ktorý realizovali odborníci z Rady pre práva dieťaťa analýzou 1 000 príbehov od detí z celého Slovenska v čase od januára do apríla 2016. Všetko to, čo sa objavilo v literárnych prácach na tému “Dieťa má dve rúčky – jednu pre mamu a druhú pre ocka”, sme premenili do detskej reči.

  1. NEOČIERŇUJ PREDO MNOU DRUHÉHO RODIČA. (Trhá mi to srdce a  cítim sa pritom veľmi zle.)
  2. NEROZPRÁVAJ NIČ O PRIATEĽOCH A PRÍBUZNÝCH MÔJHO DRUHÉHO RODIČA. (Dovoľ mi, aby mi na niekom záležalo i v prípade, že tebe je to jedno.)
  3. NEROZPRÁVAJ O ROZVODE A OSTATNÝCH DOSPELÁCKYCH VECIACH. (Robí mi to zle. Prosím, vynechaj ma z toho!)
  4. NEROZPRÁVAJ O PENIAZOCH ALEBO O VÝŽIVNOM. (Cítim sa previnilo, a mám pocit ako keby som bol majetkom namiesto tvojho dieťaťa.)
  5. NEVYVOLÁVAJ VO MNE POCIT VINY, KEĎ SI UŽÍVAM CHVÍLE S DRUHÝM RODIČOM. (Potom mám strach čokoľvek ti povedať.)
  6. NEBRÁŇ MI STRETÁVAŤ SA S DRUHÝM RODIČOM. (Som z toho smutný.)
  7. NENARUŠUJ ČAS, KTORÝ TRÁVIM S DRUHÝM RODIČOM TÝM, ŽE MI NEUSTÁLE TELEFONUJEŠ ALEBO NAPLÁNUJEŠ INÉ AKTIVITY. (Cítim sa previnilo a je mi ťažko.)
  8. NEHÁDAJ SA PREDO MNOU S DRUHÝM RODIČOM, ANI CEZ TELEFÓN, AK ŤA MÔŽEM POČUŤ.(Bolí ma z toho brucho!)
  9. NEŽIADAJ, ABY SOM DONÁŠAL NA DRUHÉHO RODIČA. (Cítim sa nečestne.)
  10. NEŽIADAJ, ABY SOM MAL PRED DRUHÝM RODIČOM TAJOMSTVÁ, KTORÉ NEMÁM PRED TEBOU.(Cítim pritom úzkosť.)
  11. NEVYPYTUJ SA  NA DRUHÉHO RODIČA A NA TO, ČO SPOLU ROBÍME. (Cítim sa nepríjemne, tak ma jednoducho nechaj. Poviem ti to sám od seba.)
  12. NEŽIADAJ MA, ABY SOM DRUHÉMU RODIČOVI VYRIADIL ODKAZY OD TEBA. (Mám obavy, ako zareaguje. Vybav si to, prosím, sám.)
  13. NEVKLADAJ MI DO TAŠKY ODKAZY PRE DRUHÉHO RODIČA. (Cítim sa potom strašne.)
  14. NEOBVIŇUJ MÔJHO DRUHÉHO RODIČA Z ROZVODU ALEBO ZA INÉ VECI.(Cítim sa naozaj hrozne!  Jachcem byť len vašim dieťaťom. Prosím, prosím, nerob zo mňa prostredníka.)
  15. NEZAOBCHÁDZAJ SO MNOU AKO S DOSPELÝM, SPÔSOBUJE MI TO VEĽA STRESU. (Porozprávaj sa radšej so svojim kamarátom alebo psychológom.)
  16. NEIGNORUJ MÔJHO DRUHÉHO RODIČA, NEVYSEDÁVAJ VZDIALENÝ ODO MŇA, KEĎ SA UČÍM ALEBO ŠPORTUJEM.(Som veľmi smutný a zahanbený. Prosím, správajte sa ako rodičia, a buďte k sebe priateľskí, i keď je to len kvôli mne.)
  17. DOVOĽ MI, ABY SOM SI MOHOL ZOBRAŤ VECI K DRUHÉMU RODIČOVI, POKIAĽ ICH UNESIEM TAM I SPÄŤ. (Pretože  mám pocit, že so mnou zaobchádzaš ako s majetkom.)
  18. NEVZBUDZUJ VO MNE POCIT VINY TÝM, ŽE NA MŇA TLAČÍŠ, ABY SOM ŤA MAL RADŠEJ, A NEPÝTAJ SA, KDE BY SOM CHCEL BÝVAŤ. (Som z toho zmätený.)
  19. UVEDOM SI, ŽE MÁM DVA DOMOVY, A NIE LEN JEDEN. (Som doma všade tam, kde je mama alebo otec.)
  20. DOVOĽ MI, ABY SOM MAL RÁD OBOCH ROVNAKO A ABY SOM BOL S KAŽDÝM TOĽKO, KOĽKO LEN TO JE MOŽNÉ.

Tieto pravidlá sú vyjadrením podstaty toho, ako by sa mali k sebe a k dieťaťu správať rodičia po stroskotaní svojho vzťahu. Manželstvo/partnerstvo je pominuteľné, ale rodina je večná – žena a muž sa môžu po rozchode odcudziť, ale dieťa zostane dieťaťom obidvoch rodičov naveky. Každý zodpovedný rodič by si mal tieto pravidlá vytlačiť, zavesiť ich, povedzme na chladničku, aby ich mal neustále na očiach a aby mu pripomínali, ak by sa pozabudol…