Category Archives: Na čom pracujeme

O nás, Čo teraz robíme, Naše projekty

konferencia-deti-v-sieti-2017

DETI V SIETI – 4. máj 2017 – SVETOVÁ VEDECKÁ KONFERENCIA

Rada pre práva dieťaťa organizuje prvú celosvetovú konferenciu o emočnom zneužívaní detí (vrátane syndrómu zavrhnutého rodiča), ktorej odborným garantom je jedna z najlepších univerzít na svete – Sapienze University of Roma (Taliansko) a svetová expertka – profesorka klinickej psychológie z USA prof. Sue Cornbluth.

Predpokladá sa účasť odborníkov až zo 42 krajín sveta.

Zúčastniť sa môže aj verejnosť. Podmienka je – vopred sa registrovať na adrese info@pravadeti.sk (kapacity sály sú limitované).

Konferencia bude v Bratislave v hoteli Crowne Plaza. Konferenčný poplatok je od 45.- EUR.

ELEKTRONICKÁ PRIHLÁŠKA

TEMATICKÉ ZAMERANIE PRÍSPEVKOV PODĽA SEKCIÍ:

Sekcia 1

Emočné zneužívanie, mentálna manipulácia a disociatívne poruchy detí

  • mentálna manipulácia detí
  • syndróm zavrhovania rodiča
  • sexuálne zneužívanie detí
  • syndróm zanedbávaného a zneužívaného dieťaťa
  • systémové týranie dieťaťa
  • emocionálne zanedbávanie detí

Sekcia 2

Sociálna práca s deťmi v krízovom prostredí

  • metódy sociálnej práce s rodinou v kríze
  • súčinnosť sociálnej práce a školy pri práci s rodinou v kríze
  • prípadové konferencie ako metóda sociálnej práce s rodinou a deťmi

Sekcia 3

Právne dôsledky rodiny v kríze

  • aplikácia najlepšieho záujmu dieťaťa v právnej praxi
  • mýty a predsudky v poručníckom súdnictve
  • aplikácia Dohovoru o právach dieťaťa v súdnej praxi

Sekcia 4

Medicínske dôsledky zneužívania detí v rodičovských konfliktoch

  • rozvodové traumy a ich dôsledky na psychosomatické zdravie detí
  • limity medicínskej intervencie pri emočnom zneužívaní detí
  • možnosti medicínskej klasifikácie syndrómu zavrhovania rodiča

Sekcia 5

Deti a médiá: riziká a príležitosti

  • mediálna výchova ako prevencia pred negatívnymi vplyvmi mediálneho prostredia
  • kyberšikana
  • médiá ako porušovateľ práv detí

Viac informácií nájdete v letáku

20161111_202529

MENÍME TVÁR. PRINESIEME ORIGINALITY A – EMOGRAF

Meníme tvár nášho on line magazínu Deti nahlas a rozširujeme cieľovú skupinu. Postupne prejdeme na týždenník a budeme prinášať témy pre rodiny po rozvode. Rozhovory s celebritami, starostlivosť o duševné i telesné zdravie, budeme radiť ako zvládnuť krušné chvíle počas krízy v rodine, prinesieme veľa zaujímavých informácií, ktoré pomôžu skvalitňovať život; a to všetko s ústrednou témou – aby deťom dobre bolo. Originálnou novinkou bude tzv. emograf - aplikácia, ktorá umožní , aby si každý našiel svoj obsah podľa aktuálnych pocitov. Jedinečná vec, ktorá bude prelomovým krokom v mediálnej komunikácii. Najmä pre deti. Onedlho začne vychádzať aj príloha Deti, rodičia a média, ktorá bude pomáhať rozvíjať mediálnu gramotnosť a kritické vnímanie médií. K tomu otvoríme Linku dôvery pre týraných mužov a Linku dôvery pre cigánske deti. Všetko bude o tom, aby sme vyrovnávali nevyváženosť v genderovej agende a aby sme dávali zmysel rodovej rovnosti – bez ideológie a v tom, aby genderová politika zbližovala ženy a mužov. Aby sa odstraňovali všetky animozity, aby si obe pohlavia navzájom prejavovali úctu, empatiu a dopĺňali sa svojou jedinečnosťou. Sieťujeme odborníkov, rekonštruovali sme redakčný tím, nastoľujeme témy a chystáme celý rad nových prekvapení. Do konca roku chceme dať nový, širší rozmer agende Rady pre práva dieťaťa, chceme vytvoriť priestor pre rodičov a deti, ktorých kvária vzťahové problémy a pôsobiť ako maják v mori problémov. – tka – web-deti-1 web-deti

Ako na 2%

AKO NA TO?

  1. Do 15.02.2017 požiadajte zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania zaplatených preddavkov na daň
  2. Potom požiadajte zamestnávateľa, aby Vám vystavil tlačivo Potvrdenie o zaplatení dane
  3. Z tohto Potvrdenia si viete zistiť dátum zaplatenia dane a vypočítať:
    a) 2% z Vašej zaplatenej dane - to je maximálna suma, ktorú môžete v prospech prijímateľa poukázať, ak ste v roku 2015 neboli dobrovoľníkom, alebo dobrovoľnícky odpracovali menej ako 40 hodín. Táto suma však musí byť minimálne 3 €.
    b) 3% z Vašej zaplatenej dane, ak ste v roku 2016 odpracovali dobrovoľnícky minimálne 40 hodín a získate o tom Potvrdenie od organizácie/organizácií, pre ktoré ste v roku 2015 dobrovoľnícky pracovali.
  4. Vyberte si jedného prijímateľa zo Zoznamu prijímateľov 2% na rok 2017.
  5. Prečítajte si pozorne celé Vyhlásenie.
  6. Údaje o Vami vybratom prijímateľovi napíšte do Vyhlásenia spolu so sumou, ktorú mu chcete poukázať.
  7. Ak chcete oznámiť prijímateľovi, že ste mu Vy zaslali svoje 2%/3%, zaškrtnite v tlačive príslušný súhlas so zaslaním Vašich údajov (meno a adresa… NIE však poukázaná suma) – novinka od roku 2016!
  8. Obe tieto tlačivá, teda Vyhlásenie spolu s Potvrdením, doručte do 30.04.2017 na daňový úrad podľa Vášho bydliska.*** – adresu si nájdete tu: https://www.financnasprava.sk/sk/elektronicke-sluzby/verejne-sluzby/zistenie-miestnej-prislusnost
  9. ***Ak ste poukázali 3% z dane, povinnou prílohou k Vyhláseniu a Potvrdeniu o zaplatení dane je aj Potvrdenie o odpracovaní minimálne 40 hodín dobrovoľníckej činnosti!!!
  10. Daňové úrady majú 90 dní od splnenia podmienok na to, aby previedli Vaše 2% (3%) v prospech Vami vybraného prijímateľa.

Tlačivá nájdete tu: http://rozhodni.sk/poukazatel/tlaciva-na-poukazanie-2-z-dane/

ÚDAJE POTREBNÉ NA POUKÁZANIE 2%:

Obchodné meno (Názov): Rada pre práva dieťaťa – Slovenská republika
Právna forma: Občianske združenie
IČO/SID: 42290422
Sídlo: 91701 Trnava, Spartakovská 3

KTO JE DOBROVOĽNÍK podľa zákona o dobrovoľníctve:

Dobrovoľník:

(1) Dobrovoľníkom je fyzická osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, ak dobrovoľnícku činnosť

  1. a) vykonáva mimo svojich pracovných povinností, služobných povinností a študijných povinností vyplývajúcich jej zo zákona, z pracovnej zmluvy, zo služobnej zmluvy, zo študijného poriadku alebo z iného obdobného pre neho záväzného dokumentu,
  2. b) nevykonáva pre orgán alebo funkcionára právnickej osoby, ktorej je členom, zamestnancom, žiakom alebo študentom,
  3. c) vykonáva mimo svojho podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Čo je to dobrovoľnícka činnosť podľa Zákona o dobrovoľníctve:

(1) Dobrovoľník vykonáva dobrovoľnícku činnosť najmä:

  1. a) pre osoby so zdravotným postihnutím, cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti, osoby počas výkonu trestu odňatia slobody alebo ochrannej výchovy a po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, z výkonu väzby a z výkonu ochrannej výchovy, drogovo a inak závislé osoby, nezaopatrené deti, osoby odkázané na starostlivosť iných osôb, seniorov, osoby trpiace domácim násilím a nezamestnané osoby alebo pri poskytovaní verejnoprospešných činností a ďalších činností v oblasti sociálnych vecí a zdravotníctva,
  2. b) v neformálnom vzdelávaní v práci s mládežou a v špecializovaných činnostiach v oblasti práce s mládežou,
  3. c) pri odstraňovaní následkov prírodných katastrof, ekologických katastrof, pri humanitárnej pomoci, záchrane života a zdravia, v civilnej ochrane, ochrane pred požiarmi a pri uskutočňovaní rozvojových programov v rámci projektov domácich, zahraničných a medzinárodných organizácií,
  4. d) pri tvorbe, ochrane, udržiavaní alebo zlepšovaní životného prostredia, pri starostlivosti o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva a pri organizovaní kultúrnych, športových, telovýchovných, charitatívnych, vzdelávacích a osvetových podujatí,
  5. e) pri odstraňovaní foriem sociálneho a ekonomického znevýhodnenia a znevýhodnenia vyplývajúceho z dôvodu veku a zdravotného postihnutia, ktorého cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi podľa osobitného zákona,
  6. f) pri začleňovaní osôb žijúcich v sociálne vylúčenom spoločenstve do spoločnosti, najmä pri odstraňovaní všetkých foriem ich znevýhodnenia,
  7. g) pri administratívnych prácach pre verejnú správu.

(2) Dobrovoľníckou činnosťou podľa tohto zákona nie je

  1. a) činnosť vykonávaná medzi manželmi alebo medzi blízkymi osobami,
  2. b) činnosť vykonávaná v rámci podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,
  3. c) činnosť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo činnosť vykonávaná v rámci študijných povinností,
  4. d) vzájomná občianska alebo susedská výpomoc,
  5. e) činnosť vykonávaná osobami, ktoré nedovŕšili 15 rokov.

Dôležité termíny:

30.4.2017 - posledný termín pre zamestnancov na podanie Vyhlásenia o poukázaní 2% z dane (spolu s Potvrdením o zaplatení dane)

15.2.2017 - posledný termín pre zamestnancov, aby požiadali zamestnávateľov o vykonanie ročného zúčtovania zaplatených preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb

31.03.2017 - posledný termín na podanie daňového priznania pre fyzické osoby, ktoré si podávajú daňové priznanie – v rámci DP sa poukazujú aj 2% z dane (3% v prípade dobrovoľníkov).

domestic-violence-man-depression-53e786bfc4cbc_exlst

NÁSILIE NEMÁ POHLAVIE – DOTAZNÍK URČENÝ PRE MUŽOV

ZAŽILI STE UŽ NIEKEDY NÁSILIE NA MUŽOCH?

Násilie nemá pohlavie. Je to vec charakteru človeka, a toho, ako sa vie vyrovnať s rôznymi životnými situáciami. Napriek tomu sa spoločnosť snaží glorifikovať pohlavie násilia a vo verejnej mienke ukotvuje predstavu, že muž je od prírody násilný, agresívny tvor a ženy treba pred ním chrániť. Tento koncept je podporovaný početnými výskumami, ktoré vraj potvrdzujú, že „každá piata žena zažíva týranie“. Pritom, ak by sa uskutočnil rovnaký výskum na mužoch, výsledky by boli prinajmenšom podobné. V zahraničí sú k dispozícii výskumy, o ktorých sa u nás mlčí, a ktoré odhaľujú zaujímavé skutočnosti. „Ženy zďaleka nie sú len nežné bytosti“, tvrdí vplyvná česká sociologička Nadežda Špateková. Podľa nej dokážu byť násilné i kruté. Môžu figurovať ako násilné osoby prakticky vo všetkých druhoch a typoch domáceho násilia. Feministka Walkerová (1979) pôvodne tvrdila, že ženy sa násilím iba bránia, no ostatní bádatelia tento predsudok početnými výskumami vyvrátili, a tak aj Walkerová od tohto tvrdenia ustúpila. Podľa sociológov Stetsa a Strausa (1990) je skóre fyzického napadnutia žien a mužov v intímnych vzťahoch celkom vyrovnané – ich výskum odhalil, že v 42-45% prípadoch zaútočila ako prvá žena a v 44-53% prípadoch muž. Podľa ďalšieho bádateľského tímu O’Learyho a kol. bolo 41-57% násilností vzájomných, v 8-13% prípadov bol násilníkom muž a v 16-26% prípadov to bola žena. Morseová (1995) zistila, že vzájomného násilia sa dopúšťalo 49-59% párov, muž bol identifikovaný ako násilník v 10-14% prípadov domáceho násilia a žena v 30-38% prípadov.

Hesterová (2009) analyzovala 96 prípadov domáceho násilia a odhalila určité rozdiely; zaujímavé je napríklad zistenie, že použitie zbrane ako prostriedku násilia bolo v 11% prípadov zo strany muža a v 24% prípadov zo strany ženy.

Rovnako sa mlčí o tom, že výskumy o násilí na mužoch sa u nás prakticky vôbec nerobia. Dôležité je aj zistenie, že výskum násilia na mužoch je veľmi problematický aj z dôvodu, že muži len veľmi neochotne hovoria, resp. hodnotia sami seba ako obete násilia.

Pokiaľ má byť boj s domácim násilím efektívny, mala by sa táto téma zbaviť ideologických predsudkov, násilie by sa malo stať „bezpohlavným“ a prevencia by mala fungovať voči násiliu ako takému a nie iba voči jednej skupine populácie.

Komu prospieva manipulácia s témou domáceho násilia?

(Viac o téme domáceho násilia pozri tu: ŠEVČÍK, D., ŠPATEKOVÁ, N. a kol.: Domácí násilí. Kontext, dynamika a intervence. Praha: Portál 2011. – 192 s. ISBN 978-80-7367-690-2)

Dotazník pre mužov je pokusom prispieť k rodovej vyváženosti témy domáceho násilia a poukázať na fakt, že súčasný koncept prevencie zvyšuje len rodovú animozitu a neprispieva k účinnému odstraňovaniu tohto patologického sociálneho javu v rodinách.

Po kliknutí na uvedený odkaz sa Vám zobrazí anonymný dotazník. Vopred ďakujeme za jeho vyplnenie.

https://docs.google.com/forms/d/1OenPsPCV4Me3CjfBFoXAIw6l_dfP6x7VXiO3JzYsoIg/viewform?c=0&w=1&usp=mail_form_link

 

PhDr. Jozef Tinka, PhD. (vedecký pracovník)

SONY DSC

imagesBIMUSTTV

DETI VOLAJÚ O POMOC A ŠTÁT KRYJE TÝRANIE…

Dostali sme zúfalé volanie o pomoc! Deti z jedného väčšieho mesta s úpenlivou prosbou žiadali (cez web práva detí), aby sme ich vyslobodili z ich terajšieho domova. Ich príbeh vypovedá o tom, ako tí, ktorí sa majú o nich starať a tí, ktorí ich majú chrániť, nedbajú o ne a nechávajú ich hladné, zafúľané, ustráchané a bez štipky nehy a lásky, ktorá by im prehriala ich studený život…

S otcom žijú v malom bytíku na tuctovom sídlisku. Matka od otca ušla, údajne pre jeho násilnícke správanie. Našla si nového partnera a o deti stratila starosť – vraj sa nedokáže postarať. Nevládze, nemá peniaze, ani silu vychovávať 11-ročného syna a o čosi staršiu dcérku. Otec je jednoduchý chlap, ktorý sa živí ako smetiar, a zdá sa, že má problém sám zvládnuť svoj život. Málo peňazí, dlhy nad hlavu, nervy a deti ako ťarcha navyše.

Zašli sme do domácnosti a na vlastné oči sme videli tie vyplašené, hladné a bezradné očká. „Otec stále kričí, nadáva nám. Musíme spávať s ním na jednej posteli. Keď sa kúpeme chodí sa na nás pozerať a rozpráva aký sme dospelí, a my sa pritom hanbíme… Stále nás zamyká. Nesmieme sa hrať, nemôžeme na vychádzky…“, žalujú sa bezbranní ľudkovia a človek by sa pri dotyku s týmto úbohým žitím najskôr rozplakal… Pritom majú tie deti, zdá sa, nádej, akýsi kúsok šťastia v tom marazme. Majú dospelú, vydatú, hoci nevlastnú, ale predsa len príbuznú dušu – sestru. Tajne im pomáha, aj so svojim manželom, a hoci sami žijú v neutešených podmienkach, majú prácu, majú príjem, majú šancu zlepšovať svoj život a najmä, majú tie deti radi a chcú im vytvoriť domov. Lenže.

Úrady o všetkom vedia, ale… Podľa slov tých detí nevedia sa dovolať pomoci. Vraj pani zo sociálky volala otcovi, že príde na kontrolu a radila mu čo má robiť, aby bolo všetko v poriadku. Údajne tá istá pani telefonovala pediatričke a žiadala ju, aby potvrdila, že deti sú v poriadku, aby ich nemuseli brať z rodiny… a… Naskakuje mi husia koža, ak je toto pravda, potom takú úradníčku treba vziať riadne do parády. Všetko je v štádiu preverovania. Zatiaľ je to teda otvorená otázka. Tak či tak, videli sme na vlastné oči ten strach, ten hlad, tú bezútešnú životnú situáciu. „Jedli ste dnes?“, prezvedáme sa detí. „…máme tu nejaké obložené chlebíčky, ale už smrdia…asi ich vyhodíme. Tato nám kupuje rožky a paštéku…ale to je nám málo…“, opatrne priznáva dievča.

3271955f3309b8e92d8a551539a9_r16_9_w480_h270_gb28e7a1e6b4811e490f70025900fea04[1]

Ilustračné foto – zdroj: internet

Deti sme vzali na sociálku, po chvíli výmeny názorov o kompetenciách pani na úrade, ktorý má deti chrániť pred podobnými situáciami, urobila záznam a poslala deti k psychológovi. Povinnosť sme si splnili a deti sme odprevadili naspäť, „domov“. (V tom čase mali prázdniny.)

Popoludní, v ten istý deň, otca, po návrate z práce, sociálka predvolala na úrad. Aj s deťmi. Prišiel, vec zúradovali a vrátil sa domov. Deti dostali bitku.

Medzičasom sme zašli na mestský úrad. Úplne iná atmosféra. Chceli sme lobovať za to, aby našli mladej rodine, ktorá sa chce starať o týraných nevlastných súrodencov, slušné bývanie. Súd by totiž s prenajatou izbou na internáte asi nepresvedčili a deti by putovali do chladného detského domova… Na meste bola celkom iná atmosféra – ochota, ústretovosť, empatia. Dali deťom a nádejným poručníkom šancu, čo je v danej situácii prvá dobrá správa.

Nevieme ako sa bude tento príbeh vyvíjať ďalej, no urobili sme čo sme mohli. Pomohli sme podať na súd návrh na zverenie detí ich sestre( návrh podporila matka svojim stanoviskom, že so zverením súhlasí), čaká sa teda na predbežné opatrenie. Na meste čakajú žiadosť mladej rodiny o pridelenie bytu a potom budú hľadať cestu; deťom i ich sestre s manželom sme dali kontakty a sľúbili, že sme po ruke 24 hodín denne. Kedykoľvek zavolajú, zmobilizujeme sa na pomoc…

 

Ako sa tento príbeh skončí?

                                                                                                                                                              Jozef Tinka

Rada pre práva detí pridáva na tempe

V prvom roku činnosti rada riešila 55 prípadov8. mája 2013 sa v Košiciach uskutočnilo Prezídium Rady pre práva detí SR. Čo sa zmení po Košiciach? Rada sa rozhodla zmeniť kurz a pridať na rýchlosti. Veď má práve za sebou prvé výročie činnosti.

 

“Prechádzame zo sekčného na projektové riadenie s konkrétnou zodpovednosťou za konkrétne veci,” hovorí o hlavnej zmene riaditeľ Jozef Tinka. Hlavné zameranie činnosti bolo síce zjavné a jasné, ale predsa len nezaškodí dať ho na papier.

Rada pre práva detí sa preto rozhodla venovať najmä dvom hlavným oblastiam: Potláčanie systémového týrania dieťaťa (ide o prípady, kedy štát nekoná správne, kompetentne a zodpovedne – sociálne úrady, súdy, školy, zdravotnícke zariadenia) a pomoc rodine v kríze.

“Budeme sa systémovo zaoberať zlým zaobchádzaním s deťmi po rozvode – pracujeme na projekte nového spôsobu vymáhania výživného a styku dieťaťa s druhým rodičom,” vraví Tinka. Ako dodáva, budeme tiež volať na zodpovednosť všetkých, ktorí si neplnia povinnosti pri ochrane detí a zanedbávajú svoje povinnosti alebo robia nezákonne.

Po prvom roku činnosti môže Rada zhodnotiť, že za ten čas riešila 55 prípadov poškodzovania záujmov detí, a viacerým deťom aj skutočne reálne pomohla. Podarilo sa pomôcť niekoľkým rodinám tým, že sa zmiernilo napätie medzi rodičmi. “Pomohli sme deťom vytvoriť im pokojnejší život,” hovorí Mario Lagaliano.

Rada vstupuje do súdnych konaní ako vedľajší účastník konania na strane dieťaťa – niektoré súdy sa tomuto novému javu bránia, no už trikrát krajské súdy (napríklad Žilina a Nitra) vyniesli rozhodnutie, že do konania Rada pre práva dieťaťa SR (RPPD) naozaj patrí! Stráži totiž záujem dieťaťa.

Rozrástla sa aj dobrovoľnícka základňa – dnes má rada takmer 130 členov, sympatizantov a spolupracujúcich odborníkov. Na sociálnych sieťach eviduje takmer 700 pravidelných priaznivcov a dosah na facebooku je bezmála 130 000 ľudí doma i za hranicami. Sledujú ju v 22 krajinách a v 18 jazykoch.

Okrem týchto hlavných činností RPPD uskutočnila niekoľko rokovaní s ústavnými a štátnymi inštitúciami, a snaží sa meniť predsudky pri rozhodovaní o deťoch. Pripravuje sa tiež kniha o humanizácii rozhodovania o deťoch po rozvode rodičov.

Aby toho nebolo málo, rada sa rozhodla usporiadať európsku konferenciu o nových trendoch v poručníckej starostlivosti o deti, lobovať za zmenu zákonov, aby sa vytvoril kult dieťaťa a ochrany jeho práv, a pripraviť kapacity na rozšírenie webu – po novom v nej nájdete právne poradenstvo, rady od ombudsmanky a skutočné príbehy, ktoré vám pomôžu prekonávať vlastné traumy.

BUĎTE NA PRÍJME, BUDEME VÁM PRINÁŠAŤ NOVÉ RADY A SVEDECTVÁ

POMÁHAJTE AJ VY BEZMOCNÝM DEŤOM – SVOJÍM ZÁUJMOM O DIANIE.