Category Archives: ROZHODNUTIA O DEŤOCH

Dôležité zákony, judikáty, úradné rozhodnutia a všetky opatrenia, ktoré zasahujú do života detí. Hodnotenie sudcov, sociálnych pracovníkov, súdnych znalcov a iných profesií, v súvislosti s ich prácou s deťmi.

MÝTY A PRAVDA O SYNDRÓME ZAVRHNUTÉHO RODIČA

Reportáž RTVS, ktorá rozprúdila širokú diskusiu a spôsobila rôzne zákulisné aktivity ľudí, ktorí sa nedokážu zmieriť so skutočnosťou, že emočné zneužívanie detí je formou domáceho násilia. Je najmä o falošnom smere diskusií, či syndróm zavrhnutého rodiča je diagnózou alebo nie. Odkaz reportáže je v duchu výroku talianskeho súdu z Milána, ktorý skonštatoval, že syndróm síce nezahŕňa predstavu o klinicky overiteľnom ochorení, ale obsahuje súbor príznakov správania manipulujúceho rodiča s cieľom vymazať z vedomia dieťaťa druhého rodiča. Takéto správanie je jednoznačne odsúdeniahodné. Všimnite si ako ľudia z establishmentu klamú (Matula) a ako omieľajú floskule a prázdne citáty (Pirošíková), len aby zmiatli ľudí…

Ilustračné foto: internet

TOTO SÚDNE ROZHODNUTIE MÔŽE VAŠIM DEŤOM NAOZAJ POMÔCŤ

Osvietené súdne rozhodnutia treba zviditeľňovať, aby sa vytvárala atmosféra spravodlivého prístupu k deťom. Napriek tomu, že istá skupina úradníkov vytvára systémové tlaky na tendenčné rozhodovanie o deťoch, krok za krokom sa objavujú rozsudky, ktoré prinášajú nádej, že justícia sa mení k lepšiemu. Chválime Krajský súd v Košiciach. Chválime senát v zložení: JUDr. Diana Solčányová (predsedníčka), JUDr. Marianna Hrabovecká, JUDr. Ludvika Bodnárová za rozsudok č. k. 8CoP 183/2015-260 z 30. septembra 2015, a najmä za odôvodnenie, v ktorom nájdete všetky princípy spravodlivého súdneho konania. Spravodlivého voči deťom. Už treba len dodať, že tento rozsudok potvrdil aj Ústavný súd SR dňa 7. júla 2016 v konaní I. ÚS 422/2016-14. Inými slovami, odôvodnenie ako vecne správne, má silu ústavného nálezu a môžete ním argumentovať pred všeobecnými súdmi.

Košický krajský súd osvietené rozhodnutie odôvodnil takto: «Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“.

Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené:

(1) v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť,

(2) v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovaní jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov,

(3) v článku 29 bod 1., podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä

(4) v článku 9 bod 3., podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“ a súvisiacom

(5) článku 18 bod 1., ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa v blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že , je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“. (O neslobodnom názore dieťaťa pozri napríklad Matka sa pokúsila odcudziť dieťaťu otca.)

Právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. (Náhrada za čas stretávania znamená, ak je dieťa choré a nemôže sa v danom čase stretnúť s druhým rodičom, alebo ak rodič bráni stretnutiu, tak by tento čas mal byť nahradením novými stretnutiami naviac. Pozn.: RPPD.)

Pri úprave styku by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava stretávania pod tento rozsah v prípade, ak má rodič záujem o stretávanie v normálnom rozsahu t. j. 1/2 voľného času dieťaťa, je obmedzením stretávania a súd musí v rozhodnutí odôvodniť, aký záujem dieťaťa ho viedol k obmedzujúcemu rozsudku.

Ak je oprávnený schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi, a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Akékoľvek (aj oprávnené) výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom.

Takisto nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. (Pozri napríklad Úvod ku konceptu infektu detskej duše a náčrt riešenia tejto sociálnej pandémie.)

Aj deti sú svojim rodičom povinné úctou a rešpektom, a táto povinnosť nemôže bezdôvodne zaniknúť, a to ani rešpektovaním všetkých práv dieťaťa.

Ak teda súd nezistí také okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by, mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie dieťaťa samé osebe dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Práve naopak, v takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa eventuálne narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil, resp. prehĺbil. V prípade, ak má súd za preukázané, že príčinou odmietania je správanie preferenčného rodiča, potom by súd mal bez návrhu riešiť postoj tohto rodiča a nariadiť mu odborné poradenstvo podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine. Súd je povinný poučiť preferenčného rodiča o následkoch jeho pôsobenia na dieťa a ďalšie právne prostriedky, ktoré môže použiť, aby zabezpečil pre dieťa riadne naplnenie jeho práv, vrátane zmeny zverenia podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine.

Súd prvého stupňa správne rozhodol o potrebe zmeniť predchádzajúcu úpravu styku otca s mal. a správne určil aj rozsah styku zodpovedajúci súčasným potrebám maloletej a jej otca, ktorý v prípade ponechania styku v doterajšej podobe by bol znevýhodňovaný a obmedzovaný v realizácii rodičovských práv a maloletá by bola obmedzovaná v rozpore s jej záujmom pri rozvíjaní a prehlbovaní svojich väzieb k otcovi. Práve naopak, širším záujmom dieťaťa, ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku, je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a konajúci súd úpravou styku splnil svoju zákonnú povinnosť urobiť všetko pre to, aby vzťah medzi otcom a dieťaťom sa prehĺbil, vrátiť dieťaťu pocit citovej istoty narušený rozpadom pôvodnej rodiny a vytvoriť pocit spolupatričnosti, istoty a bezpečia tak v rodine matky, ako aj otca.«

Výklad zákonov nerobia súdy len individuálne, ale aj – a najmä – v súlade s bežnou súdnou praxou. Bežnú súdnu prax predstavujú judikáty (skoršie súdne rozhodnutia rôznych súdov) a najmä nálezy ústavných súdov, ktoré majú v určitých prípadoch dokonca zaväzujúci charakter, čiže majú právnu silu podobnú zákonným normám. Preto sme vám predstavili „čerstvé“ súdne rozhodnutie, ktoré má charakter ústavného nálezu (bolo verifikované ústavným súdom), a preto ho môžete používať na ktoromkoľvek súde.

Spracoval: PhDr. Jozef Tinka, PhD.

Ilustračné foto: www.studiosalata.eu

Výrok milánskeho súdu: Matka už nie je „najlepším rodičom“ na zverenie dieťaťa do starostlivosti

Taliansky súd zrušil výsadné postavenie matky (materskú preferenciu) pri zverovaní maloletých detí do starostlivosti niektorého z rodičov. Konečne sa začne reálne uplatňovať najlepší záujem dieťaťa podľa medzinárodného Dohovoru o právach dieťaťa.

Ako píše vo vyhlásení na stránke advokátskej kancelárie expertka na rodinné právo, Chiara Ingenitomatka už nemá výsadné postavenie najlepšieho rodiča pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti“.

Úplnou novinkou mimoriadneho významu, ktorý bude mať hlboký dosah na rozhodovanie o starostlivosti o deti po rozvode,  je nedávny rozsudok milánskeho súdu (Il Tribunale di Milano, sez. IX civile) z 19. októbra 2016, podľa ktorého, v prípade, že narazíte na rodičovský konflikt,  pokiaľ ide o zverenie maloletých do starostlivosti, musí prevažovať ich najlepší záujem  nad materskou preferenciou, teda  nad výsadným postavením matky, ako najlepšieho rodiča na zverenie dieťaťa (genitore collocatario – rodič, s ktorým žijú deti).

Súdny tribunál sa zameral na najlepší záujem, ktorý právna náuka a judikatúra  uznávajú ako skutočné právo dieťaťa byť chránené, ako formovateľný subjekt, v snahe o jeho najlepšiu psychickú a fyzickú ochranu.

Pojem  najlepší záujem dieťaťa má svoje východisko  predovšetkým v článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, kde sa uvádza, že „pri všetkých činnostiach týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť najlepší záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom.“

V predmetnom ustanovení Dohovor odkazuje na neadekvátnosť materskej preferencie. Pretože správanie matky v uvedenom prípade vzbudilo sériu rozpakov a pochybností. Najmä preto, že matka prejavila neochotu spolupracovať s úradmi a uľahčiť návštevy dieťaťa s otcom. Ten, naopak, načrtol veľmi pozitívny návrh výkonu svojich rodičovských práv, tiež spoluprácu pri podpore dôležitého vzťahu matka – dcéra. Preto sa javí súdny výrok významný, vychádzajúc z analýzy rodičovských rolí, ruší princíp materskej preferencie a zavádza v plnom rozsahu dvojrodičovstvo, teda rovnocenné rodičovstvo. Ruší zásadu materskej preferencie v prospech výberu neutrálneho postoja, pokiaľ ide o rodiča, ktorému bude dieťa zverené do starostlivosti, namiesto toho sa bude riadiť starostlivosť a zverenie dieťaťa iba snahou o dosiahnutie jeho najlepšieho záujmu.

Preložila a upravila: Zdenka LACKOVÁ

smutne-nestastne-dieta_dreamstime (1)

Matka sa pokúsila odcudziť dieťaťu otca – súd jej zakázal akýkoľvek prístup k dieťaťu

Desaťročné dieťa, ktoré súd po dlhoročných ťahaniciach rodičov zveril otcovi, od otca ušlo k matke a zostalo pri nej. Dievča odmietalo otca vidieť, napriek tomu súd zakázal matke styk s dcérou.

Príbeh dieťaťa, ktoré sa stalo prostriedkom zbraňou v ľútom boji rodičov, sa začal už päť mesiacov po narodení. Pobyt dieťaťa u jedného z rodičov sa často menil, občas so súhlasom oboch, ale oveľa viac z donútenia, na základe súdnych rozhodnutí. Naposledy súd zveril dieťa otcovi s tým, že matka sa s ním mohla stretávať len pod dohľadom. Čas, ktorý dcéra s matkou mohli stráviť spoločne sa však postupne zvyšoval, až dosiahol úroveň 40%. Potom dcéra od otca ušla.

Súd po dôkladnom zisťovaní príčin takéhoto správania, skonštatoval, že dieťa si osvojilo nesprávne pocity a nepodložené postoje o otcovi, ktorými ju „kŕmila“ matka, a považovalo ich za svoje vlastné názory. Takým referenčným príkladom manipulácie je príbeh mačky. Podľa matky otec údajne zabil dcérinu mačku, pretože „nebol dobrý človek“. Vraj neplatil ani alimenty a musel ísť pred súd. Matka v prítomnosti dcéry sa sústavne sťažovala na nedostatky otca ako človeka i ako rodiča.

Vo svetle mnohých takýchto incidentov súd dospel k záveru, že akýkoľvek prístup matky k dcére spôsobuje nestabilitu dcérinho vzťahu k otcovi. To zahŕňalo napríklad aj príbeh, kedy údajne mal otec zabiť dcére mačku, pretože „nebol dobrý človek“, a preto otec odmietol zaplatiť matke alimenty a  išiel pred súd. Počas návštev dcéry, matka pravidelne trávila čas sťažovaním sa na nedostatky otca ako osoby, aj ako rodiča. V konečnom dôsledku to môže viesť k úplnému rozpadu rodinných a citových väzieb rodiča a dieťaťa, čo potvrdzuje aj útek dcéry. Súd konštatoval, že ani odborné poradenstvo pre matku nefungovalo, rôzni odborníci zistili, že materské schopnosti matky sú nedostatočné. K rovnakým názorom dospela aj Spoločnosť na pomoc deťom, ktorá prešetrovala sťažnosť na matku. Významný poznatok, ktorý zohral dôležitú rolu pri rozhodovaní súdu, bolo to, že matka, namiesto toho, aby podporovala vzťah dcéry s otcom, robila všetko pre to, aby dcéra nemala s otcom nijaký vzťah.

Takýto prístup matky je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, ohrozuje jeho budúce blaho, tzv. well – being, a osvedčuje zlé rodičovské schopnosti matky. Podľa súdu schopnosť osoby, ako rodiča, konať ako rodič, zahŕňa aj schopnosť podporovať vzťah dieťaťa s druhým rodičom. Preto súd automaticky zamietne zveriť dieťa tomu rodičovi, ktorý odmieta prístup druhého rodiča k dieťaťu a nepodporuje vývoj normálneho vzťahu druhého rodiča s dieťaťom. Dieťa musí mať stabilitu, sústavnú emocionálnu bezpečnosť, a v danom prípade súd zistil, že tieto potreby bude mať dieťa viac naplnené vtedy, ak sa oň bude starať otec. Preto matke zakázal akýkoľvek styk s dieťaťom.

Vo svetle tohto judikátu sa javí postoj štátu a odborníkov na Slovensku ako stredoveká inkvizícia. Ministerstvo rodiny a ministerstvo spravodlivosti, ústavné ochrankyne práv detí, sudcovia a detskí psychiatri popreli realitu, ktorá drví detské duše a vyhlásili, že syndróm zavrhnutého rodiča neexistuje, pretože nie je zavedený v žiadnych papieroch. A aby to zaklincovali – prijali vyhlášku, ktorá dáva deťom právo veta voči každému rozsudku. Ak dieťa povie, že s rodičom nechce byť, a nemusí mať k tomu nijaký rozumný dôvod, tak každý rozsudok je na dve veci na … a na nič. To, že manipulácia detí takýmito matriarchálnymi sektami je krutá realita, nikoho nezaujíma. A ani to, že na Slovensku ochorelo najmenej 153 000 detí rôznymi psychickými chorobami, práve v dôsledku podobných nezhôd medzi rodičmi.

Mgr. Henrieta Hubináková, PhDr. Jozef Tinka, PhD.

 

rusel O súdnom rozhodnutí informovala advokátska kancelária Alexandra Russela v Ontáriu, ktorá sa prípadu venovala a ktorá patrí medzi vplyvné advokátske firmy zamerané na rodinné právo.

atlara.wordpress.com-ilustracia

Fatálne omyly

pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov

Rokmi sa stalo nepísaným pravidlom, že rodič, ktorému súd po rozpade rodiny zverí dieťa do osobnej starostlivosti, žije v presvedčením, že nad svojim potomkom získal absolútnu právomoc a že môže určovať režim stretávania sa s druhým rodičom alebo dokonca to, či sa vôbec s druhým rodičom dieťa stýkať bude. Je to fatálny omyl. Škodí dieťaťu a spôsobuje na jeho psychike často nenapraviteľné chyby, ktoré sa – žiaľ – prejavia až oveľa neskôr. Vo forme rôznych psychosomatických porúch alebo psychosociálnych anomálií. Z dieťaťa môže vyrásť labilný človek, môže sa stať náchylným na rôzne závislosti, promiskuitným, asociálnym a podobne.

Dobrý rodič dbá o to, aby dieťa malo dostatočný vzťah s tým druhým, ktorý dieťa nemal zverené do osobnej starostlivosti. Znie to možno paradoxne, ale tá matka, ktorá pestuje dobrý vzťah dieťaťa k otcovi, si vytvára u svojho potomka veľmi silnú lásku k sebe samej. A naopak – otec, ktorý pred dieťaťom na matku nenadáva a neohovára ju, robí pre dieťa viac ako keby ho vzal každý víkend do disneylandu.

Nebezpečným predsudkom je prax, podľa ktorej si mnohí styk, vymedzený súdom, interpretujú ako situáciu, že mimo vymedzený čas druhý rodič nemá právo byť s dieťaťom. To však nie je nijaká pravda! Aj druhý rodič má všetky práva a povinnosti, len s tým rozdielom, že sa o dieťa osobne nestará, nemá ho stále pri sebe. Inak môže za ním chodiť domov, do školy a inde, kde sa dieťa práve nachádza. S jedným obmedzením – nemôže ho so sebou odviesť bez vedomia rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará.

Vybrali sme niekoľko judikátov (judikát: precedentné súdne rozhodnutie, ktoré je zverejnené v súdnych análoch a ktoré sa používa pri výklade zákonov. Predstavuje tzv. súdnu prax, ktoré by mali súdy pri rozhodovaní rešpektovať.), ktoré upravujú správanie sa rodičov v situácii, kedy ide o to, ako zaobchádzať s dieťaťom pri osobnej starostlivosti.

Judikát R 96/1967 /s. 235 – 236/:Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu vo výchove dieťaťa danú mu v ustanovení § 26, zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k tomuto rodičovi.“

Nález Ústavného súdu SR z 18. 10. 2006, č. k. PL. ÚS 14/05-48:

Ustanovenia čl. 41 ods. 4 druhej vety ústavy a čl. 32 ods. 4 druhej vety listiny sú v podstate totožné. Ich obsahovou náplňou je ochrana tak detí, ako aj rodičov v súvislosti s obmedzením práv rodičov a v súvislosti s odlúčením maloletých detí od rodičov. Pri analýze týchto ustanovení ústavy a listiny treba predovšetkým konštatovať, že obmedzenie práv rodičov ako širší pojem obsahuje vlastne v sebe aj odlúčenie maloletých detí od rodičov, keďže takéto odlúčenie treba považovať za špecifický prípad obmedzenia práv rodičov. Je to tak preto, že platí zásada, podľa ktorej starostlivosť o deti a ich výchovu je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť (čl. 41 ods. 4 prvá veta ústavy, resp. čl. 32 ods. 4 prvá veta listiny).Vzhľadom na uvedené by sa preto na prvý pohľad zdalo, že osobitná zmienka o odlúčení maloletých detí od rodičov je superfluentná a postačovala by ochrana v súvislosti s obmedzením práv rodičov. V skutočnosti to tak nie je. Tak čl. 41 ods. 4 ústavy ako aj čl. 32 ods. 4 listiny poskytujú ochranu dvom okruhom subjektov. Ide jednak o ochranu pre rodičov maloletých deti, ale tiež aj o ochranu pre maloleté detí. Kým ochrana v súvislosti s obmedzením práv rodičov je ochranou poskytovanou rodičom, ochrana v súvislosti s odlúčením maloletých detí od rodičov je ochranou poskytovanou pre maloleté deti. V oboch prípadoch platí, že obmedzenia práv je možno vykonať len rozhodnutím súdu na základe zákona.

Nález Ústavného súdu ČR II.ÚS 363/03

„Z ústavnoprávneho pohľadu nie je možné nadraďovať modely fungovania vzťahov medzi oddelenými rodičmi a neplnoletými deťmi, ktoré majú orgány verejnej moci vžité, nad záujem dieťaťa, ktorý je definovaný v čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.
Tieto modely, nech sú v mnohých prípadoch akokoľvek prínosné a použiteľné, nemôžu postihovať situáciu každého jednotlivého neplnoletého dieťaťa. Je preto vecou všeobecných súdov, aby pri zohľadňovaní všetkých konkrétnych okolností daného prípadu a z nich vyplývajúceho záujmu dieťaťa, ktorý musí byť vždy prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti, ktorá sa týka detí, nech je už uskutočňovaná verejnými, alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, alebo správnymi orgánmi, rozhodli o konkrétnej podobe najvhodnejšieho usporiadania vzťahu medzi rodičmi a deťmi…“

Uznesenie 21CoE/74/2014 – 519, Krajský súd v Prešove:

„Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je – dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával resp. vo veľmi obmedzenom rozsahu.“

Ilustračné foto: https://atlara.wordpress.com

najmama.sk-ilustracia

BREVIÁR SÚDNYCH VÝROKOV O TOM, AKO VNÍMAŤ ZÁUJEM DIEŤAŤA

Máte problém stretávať sa so svojim dieťaťom? Odmieta vás? Bráni druhý rodič v kontakte s vašim dieťaťom? Tu je riešenie: uznesenie spis. č.: 21CoE/74/2014 – 519, Krajský súd v Prešove

(Upozornenie: citáty z tohto súdneho rozhodnutia môžete používať ako argumenty na súdoch pri posudzovaní podobných situácií. Ide o judikát, ktorý je precedensom pri výklade toho, ako posudzovať záujem dieťaťa v špecifických prípadoch.)

  1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) návrh otca na výkon rozhodnutia zamietol prihliadajúc na záujem mal. Kamily a jej vyslovený názor o odmietaní otca.
  2. Otec v zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu odvolanie namietajúc nečinnosť súdu, ktorý za 5 rokov svojim tolerovaním porušovania rozsudku vytvoril priestor na psychické týranie detí, výchovu k nenávisti k nemu, k chamtivosti. Rozhodnutie súdu považuje za neodôvodnené. Trvá na výkone rozhodnutia.
  3. K podanému odvolaniu sa vyjadril matka i kolízny opatrovník navrhujúc napadnuté uznesenie ako správne potvrdiť.
  4. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vo veci nariadil pojednávanie v súlade s ust. § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie nie je správne. Práva otca boli porušené.
  5. Všeobecne platí, že návrh na výkon rozhodnutia súd zamietne vtedy, ak nedošlo k porušeniu povinnosti uloženej rozhodnutím alebo ak k jej porušeniu síce došlo, avšak z objektívnych príčin (porov. stanovisko bývalého Nejvyššího soudu ČSR zo dňa 10. 05. 1981, sp. zn. Cpj 228/81, uverejnené v zvláštnom čísle Bulletinu Nejvyššího soudu ČSR, roč. 1981).
  6. Prvostupňový súd sa zameral na zistenie príčin, ktoré viedli k tomu, že v jednotlivých prípadoch, termínoch styku, sa styk otca s mal. Kamilou nerealizoval. Výsledok zistení vyslovil v prijatom závere, že mal. Kamila vo veku 16 rokov vyjadrila názor, že sa s otcom stretávať nechce, pričom prvostupňový súd na jej názor prihliadol.
  7. Odvolací súd opätovne vypočul účastníkov konania a zistil tieto skutočnosti.
  8. Mal. Kamila styk s otcom odmieta. Styk sa nerealizoval 3 roky, keď došlo k incidentu, že otec nadával na mamku, jej priateľku a dcére, že sa zúčastňuje a je členkou nejakej náboženskej sekty. Nechce sa s otcom stretávať. Keď k nemu predtým so sestrou chodila, necítila sa dobre. Vymazala si ho i zo študentského preukazu. Uviedla, že mama nikdy nehovorila o otcovi, na rozdiel od otca, ktorý o mame hovoril nepekné veci. S mamou sa o otcovi nerozprávajú takmer vôbec. V podstate sa rozprávajú len o tom, keď je nejaké pojednávanie, či sa bojí a podobne. Výslovne uviedla, že otca rada nemá.
  9. Otec uviedol, že nevie navrhnúť iný spôsob riešenia stretávania sa, keď sa nedodržuje to, čo bolo určené rozsudkom. Neurobilo sa nič, aby sa stretávanie realizovalo. Na otázku, či má dcéru rád uviedol, že samozrejme, prečo by to všetko postupoval.
  10. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je – dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával resp. vo veľmi obmedzenom rozsahu.
  11. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04)
  12. Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom.
  13. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že povinnosť prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s maloletým dieťaťom nie je absolútna. Porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb vždy predstavuje dôležitý faktor. Povinnosť štátnych orgánov využiť všetky donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená, keďže sa musí brať ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Voleský vs. Česká republika). Je nežiaduce, aby sa rodič, ktorému maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, dožadoval prijatia opatrení, ktoré by mohli poškodiť zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Elsholz vs. Nemecko).
  14. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na výkon rozhodnutia založil na konštatovaní, že prihliada na názor mal. Kamily, ktorá si styk s otcom výslovne neželá.
  15. Právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom (§ 100 ods. 3 O.s.p., 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine). V konečnom dôsledku však posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10).Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 268/02).
  16. Mal. Kamila styk s otcom odmieta dôvodiac, že toto rozhodnutie u nej vyvolal incident, pri ktorom otec mal nadávať na jej mamu, jej priateľku a tiež aj jej za to, že je členkou náboženskej sekty.
  17. Za tohto stavu, najmä s prihliadnutím na dôvody odmietania styku, odvolací súd venujúc názoru mal. Kamily zvýšenú pozornosť poznamenáva, že jej názor je potrebné korigovať, keďže súd je povinný sledovať jej najlepší záujem (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).
  18. Záujem mal. Kamily na stretávaní sa s otcom odvolací súd vidí v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 363/03). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča – otca na maloleté dieťa, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác(porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na dieťa je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia dieťaťa nanajvýš vhodné.
  19. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prípade neschopnosti rodičov spolu kooperovať pri výkone styku sa maloleté dieťa stáva rukojemníkom a obeťou. (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 599/10, III. ÚS 439/05).
  20. Ak má otec záujem sa s mal. Kamilou stýkať, ďalej že jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté dieťa negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa počas doby styku postarať, je v záujme maloletého dieťaťa bez najmenších pochybností styk vykonať. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 295/06). Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič – dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 618/05).
  21. Pri výkone styku rodiča s maloletým dieťaťom je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme mal. Kamily na ňu pozitívne vplývala a viedla ju k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote mal. Kamily je nepopierateľná, preto je úlohou matky vhodne na mal. Kamilu pôsobiť a zdôrazňovať jej dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom.
  22. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť dieťaťu veci na oblečenie a podobne, ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom, čo v danom prípade úplne absentuje, resp. bolo kontraproduktívne. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, matka sa s mal. Kamilou o otcovi vôbec nerozpráva!!! Uvedené konania matky spochybňuje výkon rodičovských práv v záujme mal. dcéry, keďže v ust. § 24 ods. 4 ZoR upravuje demonštratívnym spôsobom, na čo sa pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa prihliada.
  23. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
  24. V predmetnej právnej veci absentuje schopnosť matky dohodnúť sa na výchove a starostlivosti s druhým rodičom, keďže nielenže sa o otcovi s dcérou nerozpráva, ale ani sa jej ničím nepodložený negatívny vzťah k otcovi nesnaží zlepšiť, resp. prispieť k jeho náprave. O nedostatočnej príprave matky na styk otca s dcérou svedčí aj to, že pokiaľ mal. dcéra je predvolaná na výsluch, matka sa s dcérou baví o tom, či sa bojí a podobne, namiesto toho, aby ju viedla k úcte k druhému rodičovi, ktorý o dcéru prejavuje záujem, minimálne tým, že sa súdom priznaného styku s dcérou domáha viac ako 7 rokov (od roku 2007). Matka ako keby si vôbec neuvedomovala, že došlo k rozpadu ich rodiny rozvodom dospelých ľudí a maloleté deti prestali tak vyrastať, žiť v úplnej rodine bez vplyvu otca na výchove detí. Absentuje jej zodpovednosť na spolupodieľaní sa a akceptácii otca zo strany mal. Kamily. Po rozvode manželstva sú rodičia povinní naďalej sa snažiť o to, aby ich deti trpeli citovo čo najmenej stratou úplnej rodiny. Matka spôsobuje a vytvára v priebehu niekoľkých rokov svojím ľahostajným prístupom umocnenie klamlivého pocitu u mal. Kamily, že otec nie je v jej živote potrebný. Problém spočíva v nepochopení matky o potrebe spoločnej výchovy maloletej Kamily. Rodičia nesmú byť pri vytváraní nových životných vzťahov egoistickí mysliac si, že ak im je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, druhý rodič stráca právo byť spoluprítomný pri ich výchove. Žijú tak v klamstve a ilúzii, že dieťaťu nič nechýba. Spory medzi rodičmi sa nemôžu premietať do vzťahov k mal. deťom. Štátne orgány, vrátane súdu starostlivosti o maloletú tak v priebehu predchádzajúcich rokov nevenovali náležitú pozornosť správaniu sa matky. Ako vyplýva z obsahu spisu, nie je preukázané, že by otec mal. dcéru fyzicky napádal. Odmietanie mal. Kamila odôvodňuje tým, že otec na ňu, matku a jej priateľku kričal. Odvolací súd uvedené konania otca nechce nijako ospravedlňovať, avšak nie je žiaduce, aby takýto zážitok ovplyvnil vzťah medzi otcom a dcérou do takej miery, aby otca odmietala v rozsahu jeho výmazu ako otca nielen zo študentského preukazu ale fakticky z celého jej života. Výchova detí zo strany rodiča, ktorý má umožnené s dieťaťom sa stretávať neznamená, že tento rodič bude počas stretnutia ľahostajný, nevyjadrí svoj názor aj taký, ktorý sa dieťaťu nepáči. Tento rodič predsa nestráca právo rozhodovať o dieťati.
  25. Súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia vo veci styku rodiča s maloletým dieťaťom je povinný zisťovať, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má tak rodič povinný ako aj oprávnený (porov. uznesenie Okresného súdu Bratislava III vo veci 37Em 3/2012).Je nevyhnutné tiež rozlišovať, či mal. Kamila styk s otcom odmieta, resp. ide o situáciu, keď matka na styk s otcom mal. Kamilu nepripraví a na jej neochotu sa nečinne pozerá, resp. bez relevantného dôvodu túto neochotu trpí.
  26. Ako bolo vyššie uvedené a z obsahu listín v spise nevyplýva nič iné ako to, že matka na styk s otcom mal. Kamilu dostatočným spôsobom nepripravovala a nezdôrazňovala jej dôležitosť druhého rodiča v jeho živote, keďže mal. Kamila v sebe živí spomienky spred 3 rokov a poukazujúc na ne styk s otcom odmieta. Je nepochybný záver, že matka neochotu mal. Kamily stýkať sa s otcom bez relevantného dôvodu udržiava. Iné dôvody nesúhlasu styku s otcom a jeho odmietanie okrem incidentu spred 3 rokov nie sú obsahom spisu, odvolaciemu súdu nie sú ani inak známe a ani neboli matkou, resp. mal. Kamilou tvrdené. Na druhej strane je to tiež práve otec, ktorého nevhodné správanie sa v minulosti odrazilo na postoji mal. Kamily k nemu a determinuje ich vzťah doposiaľ. Všetky tieto skutočnosti v zhode spôsobili stav, ktorý sa nepriaznivo odráža na vývoji mal. Kamily.
  27. Odvolací súd zastáva názor, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni by zaručovala bezproblémový výkon styku a viedla by k obnoveniu narušených väzieb medzi mal. Kamilou a otcom. Záujem mal. Kamily, ktorý by mali obaja rodičia sledovať by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj mal. Kamily. Právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom môže byť porušené len vtedy, ak rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším záujmom a právami dieťaťa.
  28. Odmietavý postoj k styku mal. Kamily s otcom by pomohol zmierniť zodpovednejší prístup oboch rodičov a snaha všetkých o dosiahnutie harmonického a láskyplného vzťahu postupným budovaním dôvery, a to nenásilným spôsobom. Optimálnou formou by bolo v predmetnej veci stretávania sa otca s mal. Kamilou spontánne, a to styk založený na vzájomnej dohode oboch rodičov. Uvedená forma styku by mala pozitívny vplyv na obnovení vzájomných vzťahov otca a mal. Kamily. V dôsledku neschopnosti rodičov sa na takejto forme stretávania dohodnúť je preto vecou súdu, aby o otázke výkonu styku otca s mal. Kamilou na základe a v medziach ust. § 272 a nasl. O.s.p. rozhodol. Výkon styku je s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v záujme mal. Kamily. Aj otec má v živote mal. Kamily nezastupiteľnú úlohu. V tomto smere odvolací súd apeluje na matku, ktorá si musí uvedomiť dôležitosť úlohy otca v živote mal. Kamily, na mal. Kamilu vplývať za účelom zlepšenia naštrbených vzťahov.
  29. Právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa názoru odvolacieho súdu tak k porušeniu tohto práva môže dôjsť aj rozhodnutím súdu o zamietnutí návrhu na výkon rozhodnutia bez splnenia zákonných podmienok na uvedený postup. Odvolací súd musí nemilo konštatovať, že v predmetnej veci ubehli roky zlyhávania všetkých orgánov verejnej moci, ktoré mohli ovplyvniť priebeh konania o nútený výkon styku, vrátane súdu starostlivosti o dieťa i úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý ako kolízny opatrovník mal sledovať najlepší záujem mal. Kamily.
  30. Za takejto situácie odvolací súd uznesenie o zamietnutí výkonu rozhodnutia ruší a vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods.1 písm.f/, ods.2 O.s.p.). Nedôsledný prístup prvostupňového súdu sa rovnal stavu odňatia možnosti otcovi konať pred súdom.
  31. Odvolací súd je presvedčený, že aj vo veku dieťaťa takmer 17 rokov má význam opatrenie súdu. Zdá sa, že zmena osobnej starostlivosti je nereálna. U detí v nižšom veku by zistenie deficitu psychickej prípravy na styk malo viesť k dôslednejšiemu zváženiu aplikácie ustanovenia § 25 ods.4 Zákona o rodine s cieľom zveriť dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča cit. ,,Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti“(porov. prípad mal. Hajtol uznesenie KS v Prešove z 3.10.2003 č.k. 2CoP/52/03-35).
  32. Odvolací súd je presvedčený, že stav, keď rodič nepripravuje dieťa na styk s druhým rodičom a dieťa druhého rodiča odmieta, sa rovná ,,neumožneniu“ druhému rodičovi stretávať sa s dieťaťom a preto by takémuto rodičovi v zásade nemalo byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Nespĺňa morálne predpoklady na osobnú starostlivosť o dieťa. Niet záruky, že dieťa bude vychovávané v zdravom prostredí. Ide totiž len o skryté pestovanie odmietania až nenávisti, čo je zo strany rodiča a v záujme zdravého vývoja dieťaťa neakceptovateľné, ak neexistujú dôvody na zákaz styku. V predmetnej veci sa žiaľ dajú už len zjemniť vážne dôsledky spojené s faktickým odtrhnutím otca od dieťaťa a to prijatím iných výchovných opatrení. V tomto smere je odvolací súd značne kriticky k takému postupu prvostupňového súdu, ak sa len obmedzí na otázky pre znevýhodneného otca, či trvá na návrhu, ak ho dieťa nechce. Vždy existuje nádej, že dieťa v takomto veku môže prehodnotiť svoj odmietavý postoj, no potrebné sú objektívne vplyvy najmä zo strany odborníka.
  33. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZoR, ,,ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach“.
  34. Úlohou prvostupňového súdu po vrátení veci bude postupovať v zmysle ust. § 272 a nasl. O.s.p. Odvolací súd len pripomína, že veci týkajúce sa maloletých detí sú vždy citlivou oblasťou, preto je potrebné k použitiu donucovacích prostriedkov pristupovať s maximálnou opatrnosťou (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Reigado Ramosvs. Portugalsko).
  35. Odvolací súd berúc zreteľ na odmietavý postoja mal. Kamily, ktorý je založený na dôvode bez relevantného základu, nedostatok úprimného citu na strane matky vo vzťahu k akejkoľvek forme prípravy dcéry na styk s otcom a so zreteľom na význam otca v živote mal. Kamily, dáva podnet prvostupňovému súdu na postup podľa § 37 ZoR. Opatrenie je potrebné sledujúc najlepší záujem mal. Kamily. Na prelomenie bariéry je potrebná a javí sa ako nevyhnutná pomoc špecializovaného zariadenia.

Senát Krajského súdu Prešov v zložení:

Predsedníčka: JUDr. Antónia Kadravá

Členovia: JUDr. Peter Straka, JUDr. Michal Boroň

Ilustračné foto: www.najmama.sk