Category Archives: BLOGOVISKO

Názory a skúsenosti odborníkov, rodičov a fanúšikov detí o strastiach a slastiach detí.

dohoda A

SPOJENECTVO PROTI SÚDNYM PRIEŤAHOM O DETI

Súdy, ktoré rozhodujú o deťoch po rozvode, trvajú veľmi dlho. Pritom už mesiac, či dva v živote detí znamená veľmi mnoho. Súdy však neraz konajú aj roky. Napriek tomu, podľa médií, ministerstvo spravodlivosti nehodlá na tejto situácii nič meniť.

Rada pre práva dieťaťa sa rozhodla proti súdnym prieťahom systematicky bojovať a brať na zodpovednosť štát za to, že deti pred súdom sú mimo priorít. Spojili sme sily s renomovanou advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., Bratislava, založili platformu „Advokáti za práva detí“ a podpísali memorandum. Zmyslom je využívať všetky zákonné prostriedky proti súdnym prieťahom a zlému úradnému postupu. Budeme pomáhať spôsobom, ktorý sprístupní spravodlivosť každému, bezohľadu na jeho situáciu. Advokáti budú svoju odmenu účtovať až vtedy, keď dosiahnu pre klienta odškodnenie za zbytočné súdne prieťahy. Čiže honorár klient zaplatí „zo štátneho“, ktoré dostane od súdu ako odškodné. Partnerská advokátska kancelária teda prevezme na seba riziko prípadného neúspechu. Ak so sťažnosťou neuspeje, klient spravidla honorár za služby nemusí uhradiť. Čerešnička na torte J – HKP Legal má stopercentnú úspešnosť pred ústavným súdom.

dohoda C

Prezidentka RPPD Alena Dušatková a spoločník HKP Legal Rudolf Priečinský po podpise memoranda.

Budeme chodiť aj na súdne pojednávania a robiť monitoring súdnych konaní.

Pripravujeme tiež model, ktorý umožní vyvodzovať právnu zodpovednosť voči „sociálkam“ a súdnym znalcom alebo iným inštitúciám, ktoré zasahujú do života detí. Budeme sledovať správnosť ich postupu vo veciach ochrany detí, promptnosť konania a najmä rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa. Každé dieťa, ktoré sa ocitne vo vírivke nekompetentnosti dospelých, sa môže samo alebo prostredníctvom svojich rodičov, či iných dospelých postaviť proti zlému zaobchádzaniu zo strany štátu. S pomocou Rady a advokátov.

Memorandum zakladá celý rad ďalších aktivít, ktoré majú za cieľ spájať sily v úsilí chrániť záujmy detí.

dohoda B

Zľava: Rudolf Priečinský, Alena Dušatková a konateľ HKP Legal Peter Kubovič.

TRVÁ VAŠE SÚDNE KONANIE PRIDLHO?

Podávame vám pomocnú ruku.

Čo treba urobiť?

  1. Napíšte na adresu info@pravadeti.sk a stručne opíšte situáciu, najmä odkedy súdne konanie trvá. Uveďte svoje kontaktné údaje. (Alebo: môžete sa obrátiť aj priamo na advokátsku kanceláriu HKP Legal, avšak vtedy treba, aby ste uviedli, že kanceláriu kontaktujete na základe memoranda medzi RPPD a HKP Legal.)
  2. Skôr ako sa obrátite o pomoc, treba, aby ste urobili sebareflexiu. Čiže zvážte, či ste vlastnými obštrukciami práve vy nespôsobili zbytočné prieťahy v konaní. V takomto prípade totiž je veľmi malá šanca uspieť so sťažnosťou na ústavnom súde.

Kto je HKP Legal: advokátska kancelária roka 2013. Profesionálny tím s vynikajúcimi referenciami a V.I.P. klientami z korporátnej sféry. Viac tu:  http://www.hkplegal.sk/index.html.

 

Jozef Tinka

Foto: Soňa Nitková

deti

SKUTOČNÉ PRÍBEHY SKUTOČNÝCH DETÍ – VIANOČNÉ POĎAKOVANIE

SKUTOČNÉ PRÍBEHY SKUTOČNÝCH DETÍ – VIANOČNÉ POĎAKOVANIE

Deväť detí, deväť skutočných príbehov, ktoré zaznamenala počas svojej práce žena, ktorá si zaslúži, aby  sme o nej hovorili ako o anjelovi detskej radosti. Príbehy, ktoré zväčša zažila počas svojho pôsobenia v Rade pre práva dieťaťa, sú vyznaním obetavého človeka, ktorý svoj čas, ľudskosť a srdce venoval deťom, aby ich oslobodil spod rodičovskej vzájomnej nenávisti. V čase Vianoc je nanajvýš aktuálne vypočuť si detské poďakovania rodičom, ktorí dokázali zvládnuť zložité životné situácie a zachovať deťom nádej na lásku. Deti ústami tety Ivety Kačkovičovej odkazujú svojim rodičom:

Branko, 2 mesiace: Narodil som sa veľmi malinký, vlastne ešte som mal byť v maminom brušku. Starajú sa o mňa tety a ujovia v nemocnici, a len tento týždeň som po prvýkrát spinkal celú noc so svojou mamičkou. Želám si, aby ste sa, maminka a ocinko, starali o mňa po celý život. Baví ma, ako si pomáhate, ako ma hladkáte, ako ste za mnou chodili, kým som spinkal v inkubátore. Ďakujem, že si pomáhate, pretože vaša láska ma lieči; priberám a rastiem. Robíme si radosť navzájom.

Andrejko, 13 rokov: Od narodenia sa nemôžem pohybovať. Aj rozprávam veľmi málo. Mamina sa o mňa celý deň stará; a spolu s ocinkom sa im darí zohnať peniaze na pobyty, na ktorých cvičím a zároveň si aspoň máličko oddýchne aj moja mama. Mám aj sestru, ktorá ma veľmi ľúbi. Ďakujem – mami, oci za to, že hoci vám prinášam veľa starostí , staráte sa o mňa s nekonečnou trpezlivosťou a láskou.

Hanička, 5 rokov: Maminka sa o mňa dlhý čas starala sama. Spoločne sme si želali, aby ocko znovu našiel cestu ku mne. Tento rok sa to trošku podarilo. Maminka, veľmi ťa obdivujem za všetko, čo si dlhé mesiace musela zvládať sama a teším sa, že ocko k nám bude zasa chodiť a starať sa o mňa. Budeš si môcť vtedy oddýchnuť a nič nerobiť.

Samko, 7 rokov: Mám dve veľké sestry. Bývame sami, bez otca. Ďakujem mamine za to, že sama zvláda toľko starostí a práce. Ocko k nám dlhý čas nechodil a ja bývam smutný z toho, aká je mamina často unavená. Chcel by som, aby môj ocko chodil za mnou pravidelne, aby ma vyberal zo školy a aby sa so mnou učil. Som už prvák a chcel by som sa mu pochváliť s tým, čo nové som sa naučil. Chcel by som, aby si ma brával na viac dni, aby sme spolu chodili na výlety a aby si vtedy mamina mohla oddýchnuť. Aby znovu neochorela. Lebo raz, dávno, už veľmi dlho a silno chorá bola. Chcem, aby bola zdravá a usmiata.

Fabiánko, 4 roky: Mám detskú mozgovú obrnu a Westov syndróm. Mamine ďakujem za to, že sa o mňa tak pekne stará a že našla veľa ďalších dobrých ľudí, ktorí nám pomáhajú. Chcel by som, aby môj ocko chodieval častejšie k nám, aby pomáhal mamine, chcel by som ju vidieť častejšie oddychovať, pretože starostlivosť o mňa a aj práca, ktorú robí, keď som v špeciálnej škôlke, ju často unavuje.

Miško, 11 rokov: Mám malú trojročnú sestru. Chcem sa poďakovať môjmu otcovi za to, ako sa o nás pekne stará. Mamička nám pred rokom zomrela. Často nám je za ňou smutno. Otec a jeho mama, moja babka, a tiež strýko, otcov brat, nás veľmi ľúbia. Určite je to aj pre nich ťažké a smutné. Preto sľubujem otcovi, že sa budem dobre učiť a že mu budem pomáhať, ako najviac viem.

Katka, 14 rokov: Ďakujem môjmu láskavému otcovi. Za to, že sa o mňa už tri roky stará sám. Pred dvomi rokmi mi, po ťažkej chorobe, zomrela mamička. Otec sa rok a pol staral aj o ňu, doopatroval ju až do posledného výdychu. Oci, ďakujem.

Stela, 8 rokov: Mám aj staršieho brata. Ďakujem mamine a ocinovi za to, že, aj keď už nebývame všetci spolu v jednom byte, stále sme spolu. Raz sme u mamy v Bratislave, kde chodíme do školy; a cez víkendy, už od piatku od obeda, nás ocko berie na dom na Záhorí. Občas tam príde aj mamina za nami, alebo občas príde ocko k nám do bytu, kde sme voľakedy spoločne bývali. Také chvíle mám rada, lebo sa s nami vtedy učí a všeličo nám vysvetľuje. Je iný, ako mama, prísnejší, ale aj bláznivejší. Mamina hovorí, že sa teší na víkend, lebo vtedy nám perie veci, a ide s kamarátkami do kina a na nákupy. A má krásne fotky – ako tancuje tango. Potom mi to ukazuje, a povedala mi, že keď trošku narastiem, prihlási aj mňa na tango. Len neviem, či ma to bude baviť. Mamina je múdra, povedala mi, že to mám vyskúšať, lebo že sa krásne usmievam, keď sa ňu pozerám, ako tancuje.

Lenka, 11 rokov: Ďakujem tej tete, ktorá bola u nás kvôli poistke. Povedala mojej mamine krásne slová. Povedala jej, že ju chváli, že je na ňu pyšná a že o nej napíše článok. Pýtala som sa mamy, že prečo? A moja mamička mi povedala, že pred tromi rokmi jej tá teta ukázala iný život. Že sa veľa spolu rozprávali a že moja mamička vtedy začala meniť svoje slová na skutky. Nerozumela som jej, tak mi to vysvetlila tak detsky. Bála sa, že ma môj ocko od nej odvedie preč. Preto málokedy ockovi dovolila, aby bol so mnou. Často sa kvôli tomu hádali. Neskôr však pochopila, že pre deti je najlepšie, ak je okolo nich radosť a nie boj, hanbila sa sama pred sebou. Veľa plakávala. Tá teta bola vtedy jediná, ktorej sa to nehanbila všetko rozpovedať. Veľmi si na to nepamätám, bola som malá, len viem, že teraz je to úplne fajn. Ocino k nám chodí hocikedy, najradšej mám, keď ma prekvapí tým, že mame zavolá a povie, že nás ide pozrieť. Niekedy je u nás len chvíľku a niekedy, a to je najkrajšie, mi prečíta knižku a počká, kým zaspím. Viem, že u nás už nebude bývať, lebo si s maminou nerozumejú, ale mne to nevadí. Raz idem na prechádzku s maminou, inokedy ideme na dovolenku s ocinom. Mamina povedala, že vlastne si oddýchne, keď som s otcom, lebo vtedy som vraj v najlepších rukách. Mamina, som na teba pyšná, že si sa takto zmenila. Lebo viem, že sú aj deti, ktorých rodičia sa stále hádajú, alebo niektorí sa aj vôbec nerozprávajú. A to by sa mne nepáčilo. Takto, ako to je, sa mi to zdá najkrajšie.

♥ Volám sa Iveta, a narodila som sa dávno. Chcem sa poďakovať svojim rodičom, mame a otcovi za to, že ma vychovali a za to, ako ma vychovali. Ako mi ukazovali svoj postoj k mnohým dôležitým veciam v živote a ako ma naučili práve týmto žiť kvalitný a spokojný život. Ukázali mi aj to, čo som sa rozhodla napokon robiť inak, najmä však vychovali človeka, ktorý dnes rozdáva ďalej: starostlivosť, pomoc, počúvajúce ucho, otvorenú dlaň, chápajúce srdce. Príbehy, ktoré som vyššie popísala sú skutočné. Láska je nádherná práca, láska je spolupráca.

Ilustračné foto: Daniela HAUBERTOVÁ. Na snímke Michaela Karaková, TOP modelka a členka RPPD

PRÍBEH O MALOM OSVIETENÍ OTCA A O VEĽKEJ RADOSTI DCÉRY

Dá sa žiť aj po rozpade rodiny tak, aby deťom zostal pocit bezpečia a radosti? Medzi mnohými rodičmi totiž prevláda zlosť, nenávisť a pocit krivdy. To je nadovšetko. Aj nad deťmi. Nemusí to byť. Stačí málinko, a svet sa stane ihneď krajším. Práve preto v rámci terénnej práce Rady hľadáme také postupy, aby sme rozvášnené páry upokojili a priviedli k zdravému rozumu. Nevieme síce zázraky, pretože všetko závisí na rozsvárených ľuďoch, no občas postačí nastaviť krivé zrkadlo a začnú sa diať veci. Také príbehy zažíva napríklad Ivetka Kačkovičová, ktorá sprevádza rozvedených rodičov v azda najvypätejších chvíľach. Keď si odovzdávajú dieťa. So svojou najnovšou skúsenosťou sa zdôverila pre magazín Deti nahlas (mená aktérov príbehu sme zmenili):

Pani Lenka nedávno prišla za mnou s prosbou, aby som jej poradila, čo robiť. Otec jej dieťaťa platí nepostačujúce výživné a – o päťročné dievčatko sa vôbec nezaujíma. Viem, že viacerí ju finančne podporujú a rôznym spôsobom osamelej matke pomáhajú. Dohodli sme si stretnutie. Náhoda však chcela, že práve v deň dohodnutej schôdzky sa ozval aj otec Jožo. Vraj chce platiť pre malú Aničku viac… Vravím Lenke, že výšku výživného a ostatné rodičovské povinnosti môže riešiť súdnou cestou, ale dohoda je vždy najlepšou alternatívou. Oni dvaja totiž nemali medzi sebou žiadne papiere, nikoho vraj nechceli otravovať a najmä – Lenka nemieni do nezhôd medzi rodičmi zaťahovať svoju dcérku. A papiere, a súdy, to by bol pre maličkú stres. No vráťme sa k Jožovi a k jeho osvieteniu. Poslal peniaze na dovolenku. A onedlho mi prišiel od Lenky email, ktorý ma nesmierne dojal: Idem vás málinko potešiť J. Jožo začal byť troška aktívny a napísal mi, asi dva týždne dozadu, či sa nestretneme na káve. Súhlasila som. Aj som v podstate bola rada, lebo sú veci, ktoré by som s ním chcela prejsť medzi štyrmi očami. Odvolali ho však do nočnej. Stretko sa zrušilo. Len som ho poprosila, že, ak by mal mat zas cestu do BA, nech mi da dopredu vedieť. Písal mi teraz v nedeľu, že ide do BA. Nakoniec prišiel k nám, lebo ja som nemohla šoférovať. Bolo to celkom v pohode stretnutie. Anička sa potešila, aj spolu trošku blbli. Dala som mu otázku, že ako to ďalej vidí, či bude vedieť chodiť za malou častejšie. Povedal, že 2x do mesiaca by chcel. Pri odchode mi hneď dal termín, kedy vie prísť. Neviem, či to bola náhoda alebo to bolo cielené, lebo v ten deň má Anička narodeniny :).  Ale to je v podstate jedno :), hlavne je že príde. Robím v ten deň oslavu, veď aj dievčatá prídu… tak som ho na tú oslavu zavolala. Dnes mi poslal mms čo už kúpil Aničke – tak dúfam kvôli nej, že aj naozaj príde.  Neviem, čo sa v ňom zlomilo, či si naozaj tak vstúpil do svedomia ale verím, že mu to vydrží už na furt. Že bude za tou Aničkou chodiť. Peniaze zatiaľ posielal, uvidím čo tento mesiac, ale to zvýšenie sľúbil až od Nového roku, tak som zvedavá.

P.S.: som rada, že medzi mnou a Jožom už nevládne žiadne napätie (aj kvôli Aničke, ale v tomto prípade aj kvôli mne samej), ani hnev, ani nenávisť, ani nič podobné… asi tie dva roky boli potrebné k tomu, aby to teraz mohlo normálne fungovať. Uvidíme… Lenka.“

(tka)

Ilustračné foto: Daniela HAUBERTOVÁ; na snímke Michaela Karaková, TOP modelka a členka RPPD.

 

V3

BLIŽŠIE K DEŤOM

Práca v prospech detí, ktoré zažívajú rôzne formy zneužívania, dostala nový rozmer – Rada pre práva dieťaťa  a Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave 18. augusta podpísali memorandum o spolupráci. Poverená prezidentka Rady PhDr. Mgr. Alena Dušatková a zástupkyňa riaditeľa výskumného ústavu PhDr. Jana Tholtová, v prítomnosti členov vedenia ústavu a prezídia Rady, nastavili štandardy vzájomných vzťahov tak, aby spoločnými silami dokázali dospelých spriateliť so svetom detí. Rodičov, odborníkov, úradníkov i politikov. 

Spolupráca medzi Radou a Výskumným ústavom bude najmä  pri prieskumoch, pri základnom a aplikovanom výskume; pri zdieľaní dobrej praxe v metodológii výskumu, pri spracúvaní výskumných analýz, výstupov; využití odborných kapacít RPPD a odborných kapacít VÚDPaP pre účely výskumu v prospech oboch strán; zdieľaní tuzemských a medzinárodných partnerstiev za účelom podpory poradenskej, edukačnej a výskumnej spolupráce; spoločnej realizácii výskumných úloh zadaných zo strany štátu, štátnych a verejných inštitúcii a samosprávy (úlohy na vyžiadanie); presadzovanie interdisciplinárnych výskumných riešení závažných spoločenských tém v oblasti rodinnej politiky, duševného zdravia detí a systémových a intervenčných aktivít pri ochrane detí pred všetkými druhmi násilia; spolupráca pri implementácii výstupov výskumov do edukačnej, poradenskej a odbornej praxe.

V2

Na snímke vľavo PhDr. Jana Tholtová, vpravo PhDr., Mgr. Alena Dušatková pri podpise memoranda o spolupráci.

HĽADÁ SA NINA…

Sedí schúlená v teplej deke pod dunajským mostom. Pri nej zlomený otec. Je tmavá sychravá noc, poniže nej ticho plynú masívne vody Dunaja, noc pretínajú ostré lúče policajných reflektorov a brechot policajných psov. Skončilo sa zúfalé hľadanie nešťastnej tínedžerky, čo siahala na čiaru, spoza ktorej však niet návratu. Nina. Dieťa rodičov, ktorí pre vlastné rozvodové jedy, nevideli, nepočuli vzlykot vlastného dieťaťa nad stratou domova. “Ninka, Ninka moja – ako ti je?” , vzdychá zlomený otec. “Chcem ísť domov…”

Film skvelého a medzinárodne oceňovaného režiséra Juraja Lehotského siaha po tabuizovanej téme detí, stratených vo vlastných rodinách. Rúca mýty o vzťahoch detí a rodičov a odhaľuje egoizmus dospelých. Hľadá sa Nina – poznáte Ninu? Poznáte dieťa, ktoré blúdi a bolestne sa obzerá aspoň po slamke lásky? Napíšte nám o deťoch z vášho okolia, ktorému život ničia rozvodové jedy, pokúsime sa priniesť svetielko nádeje. Napíšte na info@pravadeti.sk, hoci aj anonymne, no dajte nám kontakty, ako to dieťa stretneme, kde môžeme začať…

rodina

OTVORENÝ LIST ROZDELENÝM RODIČOM

Vážení rodičia,

každý rozpad rodiny zasahuje najviac dieťa. Ak rozchod rodičov sprevádza vzájomná nenávisť, dieťa sa stáva obeťou a jeho psychické zdravie a vývoj sú narušené. Ak rodičia dieťa vťahujú do svojich sporov, je to neprípustné, a v civilizovanom svete sa to považuje za psychické týranie. Dieťa nerozlišuje medzi dobrým a zlým rodičom tak, ako to vidia dospelí, ale hľadá problém v sebe. Dostáva sa do vnútorného konfliktu a jeho psychika sa nenávratne devastuje. Dieťa nechápe prečo má zrazu nenávidieť niekoho, koho predtým malo rado. Svet detí je iný ako svet dospelých.

Vážení rodičia,

vieme, že sa nevyhnete situáciám, kedy si prestávate rozumieť a rozhodnete sa rozísť. Majte však na pamäti, že je to len a len vaše rozhodnutie. Nie rozhodnutie vašich detí! Deti to vidia úplne inak. Vy ste rozpadom rodiny zrúcali ich svet a vzájomnými spormi im ešte poškodzujete zdravie a beriete lásku, ktorá je pre nich ako živá voda. Základom všetkého. Je naivné a veľmi nebezpečné dieťa mentálne manipulovať. Neubližujete iba svojmu bývalému partnerovi/partnerke, ale v prvom rade a predovšetkým svojmu dieťaťu. Otec, ktorý miluje svoje dieťa, usiluje sa o jeho matke hovoriť pekne a milo; matka, ktorá svoje dieťa miluje čisto a nemajetnícky, robí všetko pre to, aby zachovala dieťaťu dobrý vzťah s otcom. Ak budete pred dieťaťom prejavovať vzájomnú lásku, napriek tomu, že už si spolu nerozumiete, dosiahnete viac lásky pre seba. Všetko ostatné je len jedovatá fatamorgána.

Vyhnite sa treniciam, súdom a stupňovaniu napätia. Aj keď cítite veľkú krivdu, nespravodlivosť, dokonca ste sa naučili nenávidieť, zachovajte pokoj a pokoru, a robte všetko preto, aby dieťa vnímalo váš rozchod ako niečo, čo sa ho netýka. Rozíďte sa, ak neviete inak. Ale zachovajte dieťaťu rodinu. Pretože manželstvo, či partnerstvo je síce (žiaľ) pominuteľné, ale rodina je na celý život! Mamou, či otcom ste jednoducho navždy.

Rada pre práva dieťaťa – Slovenská republika dáva verejný prísľub, že vám, rodičom, bude v záujme detí, naďalej pomáhať. Chceme presadiť holistický (celostný) prístup k riešeniu konfliktných rozpadov rodín, aby sa systém intervencie štátu v rodinných veciach vyhol subjektívnym rozhodnutiam, aby sa predišlo zdĺhavým riešeniam, aby sa deti ochránili pred napätím vo vzťahoch dospelých. Chceme, aby ste získali dôveru v objektívnu inštitucionálnu pomoc a vyhli sa súdnym konaniam. Nijaký súd nevyrieši vzťahy medzi dvomi ľuďmi, ale odborná pomoc má potenciál priviesť človeka k sebareflexii a vymaniť ho z bludného kruhu sporov.

Dieťa, ktoré vyrastá v harmonickom prostredí, sa stáva dobrým človekom. Dobrý človek nerobí zlé veci. A preto aj súčasné úsilie o potláčanie extrémizmu, korupcie, sociálnej nenávisti a iných sociálnopatologických javov musí začať v rodine. Ak je rodina základnou bunkou spoločnosti, potom, keď je bunka nezdravá, je nezdravá celá spoločnosť. Deti sú zmyslom nášho bytia.

rppd

Ilustračné foto: internet – .shock

prof. dr. sc. Gordana Buljan Flander – riaditeľka Centra pre ochranu detí v Záhrebe - dosiahla skvelé výsledky pri riešení syndrómu zavrhnutého rodiča

VZNIKLA EURÓPSKA ASOCIÁCIA ODBORNÍKOV NA ODCUDZENIE RODIČOV

V Prahe sa v polovici júla t.r. uskutočnil historický krok k zefektívneniu praktického riešenia problémov s patologickým javom – zavrhovaním rodiča. Na medzinárodnom kongrese sa zišli lekári, psychológovia, vedci a ďalší profesionáli v odbore duševného zdravia a založili Európsku asociáciu odborníkov na odcudzenie rodičov (EAPAP).

Odcudzenie rodiča a medzinárodne uznávané postupy na riešenie tohto patologického javu čelia vo všetkých krajinách rovnakým prekážkam: nedostatok porozumenia, nedostatočné akceptovanie existencie odcudzenia rodiča, nedostatočná intervencia, ktorá by efektívne riešila tieto problémy, zábrany a prekážky, ktoré blokujú efektívnu prax. Účastníci kongresu dosiahli bezvýhradný konsenzus v tom, že treba vytvoriť jednotný európsky prístup k problému. Spolupráca odborníkov naprieč Európou má potenciál pomáhať prekonávať predsudky a chybné postupy pri odhaľovaní správania sa, ktoré spôsobuje odcudzenie rodiča.

Napríklad, ako uviedla prof. dr. sc. Gordana Buljan Flander – riaditeľka Centra pre ochranu detí v Záhrebe, v Chorvátsku dosiahli citeľné úspechy, založené na vzdelávaní a zmene zaužívanej praxe. Spolupracujú s Family Separation Clinic (Klinika pre rozdelené rodiny) v Londýne, kde majú dlhoročné skúsenosti a úspechy pri liečení porúch, spôsobených manipuláciou s deťmi.

Nové európske združenie EAPAP musí zohrať rozhodujúcu úlohu pri vytváraní noriem, regulovaní praxe a ochrane odborníkov. Zakladatelia novej asociácie sa dohodli, že všetky tieto veci, spolu so vzdelávaním, zvyšovaním povedomia a rozvojom odbornosti profesionálov budú základnou súčasťou ďalšej práce EAPAP. Poslaním asociácie je pomôcť prekonať ťažkosti, ktorým čelia praktickí lekári, odpor proti intervenciám, ktoré deťom účinne pomáhajú, a pokračovať v úsilí, aby zavrhovanie rodiča bolo riadne uznané v každej krajine a aby sa terapeutické postupy stali bežnou praxou. EAPAP bude chrániť praktických lekárov a vytvorí silný tím, ktorý vytvorí základ pre riešenie problému zavrhovania rodiča v Európe.

Európska asociácia profesionálov pre zavrhovanie rodiča, bude chrániť odborníkov i samotné deti pred tými, ktorí tvrdia, že sú expertmi na zavrhovanie rodiča, a pritom nevedia demonštrovať nijaké úspechy. Národné inštitúcie, tvoriace systém ochrany detí, neuznávajú intervencie, založené na dôkazoch v prospech detí, obmedzujú prax uplatňovania štandardov pomoci a terapie, ktoré fungujú, a všetko prispôsobujú tomu, aby výskumy i prax zodpovedali ich vlastnému presvedčeniu. Zaužívané spôsoby intervencie jednoducho pri probléme odcudzenia rodiča nefungujú, neexistujú o tom nijaké dôkazy.

EAPAP nevyhnutne musí vytvoriť vplyvnú, odvážnu a odhodlanú silu v oblasti odcudzenia rodiča a ochrany rodín, aby deti neboli vystavené zničujúcemu zdržanlivému prístupu. EAPAP bude pripravovať a kodifikovať medzinárodné štandardy pre prax a bude vzdelávať, školiť a informovať na všetkých úrovniach v každej členskej krajine. Táto práca bude rýchlo napredovať so silnými a aktívnymi členmi, ktorí majú značnú silu v európskej agende blaha dieťaťa.

Rada pre práva dieťaťa – Slovenská republika sa stane toho všetkého súčasťou.

Zdroj: EAPAP, preložil: Bohuslav Lenghardt; redakčná úprava: Jozef Tinka

ragazzo_figlio_triste_stanza-id21316[1]

Rodinní (rozvodoví)právnici: zavrhnutie rodiča by sa malo stať trestným činom

Talianskym právnikom došla trpezlivosť! Končia žarty, vyhlasujú zhodne, a mienia tým rodičovské spory, ktoré spôsobujú deťom veľké psychické bolesti. Rozhodli sa iniciovať prísne zákonné opatrenia, aby zamedzili emočnému týraniu detí, aby postavili hrádzu vymývaniu detských mozgov a  zavrhovaniu rodičov. Zavrhnutie rodiča musí byť trestný čin! Rezolútne vyhlásil Gian Ettore Gassani, advokát a prezident AMI – Asociácie talianskych rozvodových právnikov, v rozhovore s Gabrielou Lax pre talianske právnické noviny Studio Cataldi. Rozhovor zverejňujeme vo voľnom preklade Zdenky Lackovej.

Dvadsaťtisíc detí sa počas prázdnin stáva obeťou zničujúcej hry  medzi rodičmi, ktorí sa rozvádzajú, či rozchádzajú.  Podľa prezidenta AMI (Asociácie talianskych rozvodových právnikov) nastal stav národnej núdze. Zúfalé časy, zúfalé opatrenia na ochranu práv tých najmenších. Gian Ettore Gassani, advokát a prezident AMI, preto navrhol zaviesť do právneho poriadku trestný čin zavrhnutia rodiča.

V lete sa počet rozchodov a rozvodov zvyšuje, no to nie je všetko. Rozchádzanie sprevádza nežiaduci jav, ktorý práve v lete dramaticky rastie – spor o deti. Vždy pritom ide o rodičovské páry – rozvedené, či oddelené. Situácia, kedy jeden z rodičov bráni druhému rodičovi, aby bol s deťmi v čase kedy má s nimi určený styk, prerastá do skutočnej národnej krízy. Hromadia sa sťažnosti. A ide o doslova zničujúce čísla. Najviac devastačne pôsobí, podľa Gassaniho, keď mnohým deťom jeden ich rodič bezdôvodne bráni stráviť dovolenku spoločne s druhým rodičom. To spôsobuje u detí závažné emocionálne škody.

Pán advokát Gassani, prečo navrhujete, aby sa zavrhnutie rodiča stalo trestným činom?

Rodičia sú veľmi nezrelí. Zažívam skutočne bolestivé situácie, ktoré ovplyvňujú deti. Napriek dobre mienenému zákonu o striedavej starostlivosti. Rodičia sa handrkujú o deti ako o vojnovú korisť  alebo ako o nárokové územie, či prostriedok pomsty. Každý rok musia mnohé súdy riešiť problémové a nečestné útoky jedného rodiča proti druhému rodičovi. Najmä kvôli letnej dovolenke. Na začiatku dovolenkového obdobia dieťa končí pobyt u otca alebo matky, niekedy na dlhú dobu. Žiaľ, často chýba pochopenie, mentálna zrelosť, cit pre zdravý rozum k tomu, aby si obaja rodičia dokázali uvedomiť, že dieťa má právo byť s oboma, najmä v lete, kedy sa vytvárajú dôležité väzby, kedy sa buduje pre dieťa životne dôležitý vzťah. Obdobie prázdnin znamená viac rozhovorov, spoločných hier, znamená tiež upevňovanie pre dieťa životne dôležitých vzťahov, čo sa často v zime nedá.

Preto je zničujúce na poslednú chvíľu vyťahovať lekárske potvrdenia o neexistujúcich chorobách, aby nebolo možné odovzdať dieťa druhému rodičovi.

Je to nepríjemný krach už zorganizovanej dovolenky pre výhovorky na poslednú chvíľu. Rovnako zlé je, keď neprítomný rodič otravuje deti, keď sú s druhým rodičom, neustálym telefonovaním, sms správami, preukazovaním averzie, ktorú rodičia cítia voči sebe navzájom. O manipuláciu a zneužívanie ide vždy vtedy, keď sa dieťa o druhom rodičovi nemôže slobodne vyjadrovať.

Máme preukázateľné a znepokojujúce prípady rôznych nebezpečných situácií: bránenie vytvorenia alebo zachovania vzťahu s druhým rodičom, zničenie dovolenky dieťaťu. Leto pre mnoho detí nie je šťastné obdobie.

Ako sa tomu všetkému vyhnúť?

Bol by som veľmi drastický voči rodičom, ktorí si neuvedomujú, aké škody páchajú na svojom dieťati. Myslím si, že pre mnohé rodiny sa zábava sa skončila! Treba si už uvedomiť, že pri všetkých otázkach, dotýkajúcich sa detí, majú, pred akýmikoľvek inými záujmami a inými inštitúciami, prednosť tie veci, ktoré môžu urobiť rodičia. Centrom rodinného práva nie sú rodičia, ale dieťa, pre ktoré zachovanie hustej siete príbuzenských vzťahov musí byť spoločensky uznanou hodnotou! Podobne ako to je v iných európskych krajinách, ktoré zaviedli prísne sankcie tam, kde sa o zachovanie rodinných väzieb dieťaťa nedbá. Napríklad v Anglicku a v Holandsku, kde dochádza k trestným obvineniam a k zatýkaniu rodičov, ktorí manipulujú a spôsobujú odcudzenie detí od druhého rodiča.

Z právneho hľadiska?

Ide o zmeny v novom trestnom zákonníku, ktorý stanovuje významnejšie sankcie voči rodičovi, ktorý robí prekážky brániace právu na stretávanie a častejšie návštevy s druhým rodičom. Trestný čin zavrhnutia rodiča by sa mal byť zaviesť do trestného systému, pretože nie je možné potláčať takéto manipulatívne správanie bez toho, aby nasledovalo ukladanie vážnejších sankcií. Súčasné pravidlá, v § 388 druhom odseku, nepôsobia odstrašujúco. Napríklad, keď rodič nerešpektuje dohody týkajúce sa starostlivosti o dieťa, dostane len symbolickú pokutu.

Nespomínam si, za celých 27 rokov svojej kariéry, na nebezpečného rodiča, ktorý bol zlostný povedzme štvrť hodiny. Naša krajina je veľmi nevšímavá voči malým a veľkým tragédiám detí. Nikto sa nepýta, čím prechádza dieťa, ktoré sa stáva sirotou žijúceho rodiča. Preto musí byť prioritou vychádzať z predpokladov, ktoré zamedzia manipulácii. Len tak dokážeme vybudovať dôveryhodné rodinné právo.

Veľmi zaostávame pri ochrane práv detí?

Zdá sa to už banálne, ale samozrejmé úspechy sú v našej krajine výnimočné. Veľká právno – kultúrna revolúcia príde až vtedy, keď nebude ani jedno dieťa, ktorému bude odopretá náklonnosť celej jeho rodiny, ako otcovej tak aj matkinej! Pokiaľ bude čo i len jedno dieťa, ktoré bude trpieť pre šikanovanie a násilie v rodine, nebudeme mať pokoj. Keď sa hovorí o násilí v rodine, malo by sa spomenúť aj emocionálne zneužívanie detí alebo skutočnosť, keď niekto dieťaťu vymýva mozog, aby z neho odstránil druhého rodiča alebo že sa démonizuje či znižuje druhý rodič, prípadne je vylúčený zo života dieťaťa. Toto všetko sa nemôže viac diať! Ak sme boli doteraz trpezliví, práve teraz prišiel čas konečne povedať dosť! Zákon o striedavej starostlivosti sa zaviedol ešte v roku 2006, no aj po 11 rokoch jeho aplikácie je stav absolútne dramatický…

Gabriella Lax, 23.6.2017

ZDROJ:

http://www.studiocataldi.it/articoli/26554-avvocati-matrimonialisti-l-alienazione-parentale-deve-diventare-reato.asp

Foto: archív Barbora Rakovská

LÁSKA K DEŤOM INŠPIRUJE

Barbora Rakovská je slovenská moderátorka, redaktorka a spisovateľka, no najmä – je matka. Svoju dcérku mala v pomerne mladom veku, kedy pre väčšinu žien býva prioritná kariéra a pracovný život. Jej sa podarilo skĺbiť obe veci dohromady. Pre mnohé matky môže byť veľmi inšpiratívnou osobnosťou. Popri kariére redaktorky a moderátorky zvláda realizovať projekty, ktorými pomáha rozvíjať talent našim najmenším. Už dlhšie sa venuje tvorbe pre deti. So svojim partnerom Tomim Popovičom hľadajú nové detské talenty v projekte Superdeti a  dávajú obrovskú príležitosť mnohým deťom, ktoré by možno inak svoj talent nemali ako prejaviť a rozvíjať. Inšpiráciou k činnosti pre deti bola pre Barboru láska k deťom, ale predovšetkým jej dcérka Amia.

Vedomie, že vo svete, kde sa mnohí rodičia pokúšajú používať svoje ratolesti ako nástroj vyjednávania a vydierania sa stále nájde aj niekto, kto sa snaží rozvíjať detský talent a motivovať deti, je veľmi pozitívne, ak niekto sa s láskou angažuje v prospech detí. Nech má človek akokoľvek veľa povinností, vždy sa dá všetko zvládnuť, len treba chcieť. Rodina môže fungovať, aj keď sú rodičia dieťaťa známe osobnosti a na ich vzťah sa vyvíjaný veľký tlak, pokiaľ si vedia dostatočne chrániť súkromie. Rovnako dobre môže rodina fungovať, keď je otec rodiny často odcestovaný. Dôležitá je len organizácia a najmä fakt, že v rodine je najdôležitejšia láska, pokora a šťastné deti. Barbora sa s nami podelila o svoje názory a skúsenosti.

Veľa žien uprednostňuje pracovný život pred deťmi a rodinou, vy, zdá sa zvládate oboje ľavou zadnou. Ako sa vám darí všetko skĺbiť dohromady?

Niekedy to samozrejme vyzerá, že to zvládam ľavou zadnou, ale občas idem na plný plyn a stáva sa mi, že keď prídeme domov, zaspím skôr ako moja dcéra. Ale áno, v konečnom dôsledku, snažím sa byť naplno pracujúcou ženou a zároveň matkou a partnerkou. Dnešný svet je rýchly a mne sa zdá, že presedieť ho doma by mňa osobne nenapĺňalo. Keď som bola na materskej a Amia spala, mala som pocit, že musím stále niečo robiť, vtedy som začala písať rozprávky.

Väčšina matiek tvrdí, že príchodom dieťaťa sa zmenil ich život a pohľad na svet. Ako ovplyvnil príchod vašej dcéry na svet vás?

Veľmi. Vlastne, to je asi slabé slovo, ovplyvnilo ma to v maximálnej miere. Netušila som aká je príroda silná, nedá sa ju oklamať. V tých najťažších chvíľach, kedy naozaj neviete čo, popôrodne depresie, plač, choroby… sa matka vždy postaví a veci vyrieši. Mne dcéra odhalila moju vlastnú vnútornú silu.

S partnerom ste obaja známe osobnosti, snažíte sa chrániť si súkromie, čo nie je v dnešnej dobe príliš vídaný jav.  Ako zvyknete tráviť spoločný rodinný čas?

Chránime si súkromie najviac, ako sa dá, a práve preto vzniká o nás dvoch veľa fám. Preto vôbec nekomentujeme naše spoločné nažívanie. Spoločný rodinný čas trávime vždy s našou dcérou, ideálne v prírode alebo s ďalšou časťou rodiny.

Jednou z vašich spoločných aktivít je projekt Superdeti. Čo bolo hlavnou iniciatívou jeho realizácie?

Nakopla ma dcéra. Amia. Ako nikto iný. Otvorila sa vo mne láska k detskej tvorbe, veľmi som chcela tvoriť a zabávať deti. Tvoriť pre detské publikum je neopísateľné, deti totiž neklamú. Ak sa nudia, okamžite to vidíte, ak sa zabávajú, neopustia vás. Superdeti je projekt, na ktorom mi veľmi záleží. Deti, ktoré v ňom spievajú urobili veľký pokrok, za tie dva-tri roky, čo ich poznám, stratili strach, trému a sú na pódiu oveľa sebavedomejšie. Toto je budúcnosť projektu Superdeti, hľadať deti a vyformovať im spevácku kariéru, ak sa jej budú chcieť v budúcnosti venovať, majú základ.

Myšlienka spolupráce s deťmi je veľmi pekná a pozitívna. Máte v blízkej budúcnosti naplánované ďalšie podobné projekty?

Som vo fáze prípravy nového CD Superdeti, píšem ďalšiu detskú knihu. Dúfam, že oba projekty uzrú svetlo sveta v tomto roku. Potešilo by.

Nie ste len moderátorka a redaktorka, ale aj spisovateľka. Aj k písaniu vás priviedla dcérka?

Rakovská s dcérkou

Jednoznačne, v podstate sme ich tvorili spoločne. Ja som niečo napísala, Amia mi to schválila, či už tým, že ju to bavilo a chcela pokračovanie, alebo naopak, videla som, že toto ju nebaví, tak som rýchlo zmenila obsah.

Máte skúsenosť so vzťahom na diaľku, do akej miery takáto situácia ovplyvňuje výchovu dieťaťa?

Dnešné vzťahy sú typické tým, že matka zostáva pri dieťati, otec pracuje, a preto je doma trávi aj menej času. Či teda otec vycestuje za prácou na dlhšie, alebo prichádza domov, keď už deti spia, a odchádza keď ešte spia, je to podobné. Moderná doba veľmi nedáva na výber. Je na samotných rodičoch, ako sa k tejto situácii postavia. My sa vždy snažíme brať veci ako sú, nepodliehať hystérii, ale naopak, berieme chod životných vecí pozitívne.

Rebeka Tomčíková

rebeka

Foto: archív Barbora Rakovská

Ilustračné foto: internet

PRÍBEH ZAVRHNUTEJ MATKY

Susan J. Elliott JD., M.Ed. je renomovaná americká právnička, autorka úspešných kníh o vzťahoch, uznávaná novinárka a certifikovaná poradkyňa v oblasti rodinných vzťahov. V nasledujúcom príspevku, ktorý zverejnila v newyorskom magazíne Psychológia dnes, vykresľuje príbeh svojej klietky, ktorá prišla o dcéru. Vinou manipulácie a vymývania mozgu zo strany otca. Susan píše o tom, ako sa úrady postavili k tomuto zneužívaniu dieťaťa a o skúsenostiach ako podobné situácie riešiť.

Písala som už o spoločnom rodičovstve s človekom, ktorý trpí poruchou osobnosti. Teraz nadviažem s témou o syndróme zavrhnutého rodiča.

Mám klientku, o ktorú sa starajú odborníci. Jej rodina je totiž “high conflict“. (Toto označenie sa používa pre rodiny v kríze, ktorými sa nadmieru zaoberajú súdy a odbory sociálnych služieb.) Ako vo väčšine takýchto vysoko konfliktných rodín, jej bývalý manžel trpí poruchou osobnosti. Prejavuje sa to tým, že veľa času venuje vytváraniu obvinení z vecí, ktoré moja klientka neurobila. Ex manžel ju dokonca izoloval od dcéry. Po celé mesiace. Dôvodom sa stalo jeho falošné obvinenie. Napriek dôkaznému videu, ktoré svedčí v prospech mojej klientky, za viac ako sedem mesiacov súd dôkaz neuznal, a situáciu neriešil. Za ten čas, práve tí, ktorí mali moc pomôcť, napáchali na dievčati značné škody.

Aj napriek tomu, že súdy a sociálne služby sa údajne venujú boju proti zneužívaniu detí, príliš často sú spoluvinníkmi, umožňujúcimi rodičovské odcudzenie. Je forma psychického týrania dieťaťa, ktoré môže pokračovať poškodzovaním dieťaťa. Niekedy až nenapraviteľným spôsobom.

Moja klientka sa počas mnohých mesiacov  snažila predložiť dôkazy právnikom a sociálnym pracovníkom, že sa jej ex usiluje matku vymazať zo života dcéry. Bolo to ťažké. Napokon  sa jej podarilo presvedčiť terapeuta DCF ( Department of Children & Families), ktorý liečil jej dcéru, a rôzne ďalšie subjekty, že jej ex ich dieťa manipuluje.

Bohužiaľ, počas posledného pojednávania, sudca odporučil ďalšie stretnutia s odborom starostlivosti o rodinu. Aj napriek množstvu odborníkov, už zapojených do prípadu tejto rodiny, a spoľahnutia sa na ich vyjadrenia, sudca priviedol na scénu inú skupinu.

 

Ako obyčajne, noví odborníci to vidia z iného uhla pohľadu, a majú iné podmienky. A tak matka musela opäť vysvetľovať a presviedčať o tom, čo sa deje.

Okrem toho povedala novej sociálnej pracovníčke, že jej ex sa podieľal na rodičovskom zavrhnutí. Bola šokovaná, keď od profesionála dostala odpoveď, že “také niečo vôbec neexistuje”.

Je pre mňa ohromujúce, ako môže taký profesionál vôbec pracovať v štáte, ktorý v súčasnosti už uznáva syndróm zavrhnutého rodiča (Connecticut) ako emocionálne zneužívanie dieťaťa, keď neverí, že také niečo neexistuje. Podľa mňa by takáto osoba vôbec nemala pracovať s rizikovými (vysoko konfliktnými) rodinami.

Connecticut je štátom “friendly parent”, čo znamená, že sudcovia sú povinní zvážiť, u ktorého z rodičov je väčšia pravdepodobnosť, že podporí úplný a zdravý vzťah dieťaťa s druhým rodičom. Pre mnohých právnikov, vrátane mňa, sa zdá byť toto nariadenie navrhnuté tak, aby sa zabránilo rodičom v snahách odcudziť svoje deti od druhého rodiča. Avšak, zdá sa, že mnohí sudcovia sa zdajú byť viac ako ochotní, aby zabránili tomuto nariadeniu a jeho zámerom. Mojej klientke trvalo mnoho mesiacov, než presvedčila odborníkov, že jej ex vedie non-stop kampaň, ktorej cieľom je, aby dcéra matku zavrhla. A to sa mu aj podarilo.

Matka čítala správu z DCF, ktorá je plná záznamov rozhovorov medzi terapeutom a jej dcérou, a rozhovorov s ňou a jej ex. Je zrejmé, že po čase sa odborníci presvedčili, že jej ex vedie emocionálnu vojnu. Na základe týchto záverov a skutočností, že bez zásahu sa každým dňom stáva odcudzenie hlbšie a trvalejšie, sa prípad zvrhol.

Znepokojuje ma, že profesionáli v sociálnych službách môžu povedať niečo také, že neexistuje rodičovské odcudzenie. To je číre šialenstvo, alebo neschopnosť profesionálne prijať niečo, čo sudcovia zákonne používajú ako meradlo pri rozhodovaní o tom, kto je najlepšia osoba, ktorá má vychovávať dieťa.

Bola som úplne vydesená, keď mi rozprávala, čo jej tá žena povedala a chcela by som vyzvať všetkých sociálnych pracovníkov, každého advokáta, každého sudcu, každú osobu na akejkoľvek pozícii pracujúcu s deťmi v oblasti sociálnych služieb a právnych služieb na celom svete, aby pochopili, čo syndróm zavrhnutého rodiča je. Avšak, ak máte do činenia s niekým, kto to nevedomky alebo zámerne ignoruje, dám vám niekoľko rád a postrehov k tomu, ako dostať svoje posolstvo bez toho, aby ste povedali slová „syndróm zavrhnutého rodiča“.

Syndróm zavrhnutého rodiča je kampaň na bezdôvodné očierňovanie proti jednému z rodičov zo strany druhého rodiča prostredníctvom dieťaťa. Odcudzujúci rodič vnucuje dieťaťu nepravdivé a neopodstatnené kritiky a sťažnosti proti druhému rodičovi.

Vo väčšine prípadov rodičovského zavrhnutia dieťa začne kritizovať a zavrhovať rodiča.

V prípade mojej klientky, jej dcéra bola pripravená absolvovať terapeutické sedenia a hovoriť o tom, prečo nechcela vidieť jej matku. Mala množstvo sťažností, ktoré sa buď nikdy nestali, stali sa už dávno, alebo to boli značne prehnané verzie bežnej epizódy rodičovskej disciplíny.

Keď dieťa prichádza na terapeutické sedenia a nevie sa dočkať, aby povedalo niečo, čo sa nestalo v poslednej dobe, je úplne jasné, že bolo pripravené a upozornené, aby nezabudlo určité detaily. Nie je normálne, aby dieťa s takým zanietením vypočítavalo a rozprávalo veci, ktoré sme hovorili dávnejšie. Zo správania dieťaťa sa dalo jasne odhadnúť, že bolo trénované, pripravené. Toto by malo byť výstražné červené svetlo pre terapeuta, pre sociálnych pracovníkov z DCF a pre súdy. Skutočnosť, že bolo dovolené pokračovať v takejto situácii celé mesiace, je úplné zlyhanie všetkých. Dcérin terapeut trvá na tom, že sa nebude ponáhľať zmieriť dieťa s matkou, aj keď každý týždeň, ktorý uplynie, pokračuje odcudzenie a to má škodlivé účinky na dieťa. Som zhrozená zo spoluúčasti každého z nás na tejto situácii a že sudca takmer zámerne ignoruje význam nariadenia „friendly parent“.

V rozumnom svete, kde dobro víťazí nad zlom, by neexistovalo žiadne opodstatnenie musieť presvedčiť niekoho, že zavrhnutý rodič existuje a týka sa konkrétneho prípadu. V prípade mojej klientky, je to úplne jasné všetkým zúčastneným, napriek tomu pokračuje ďalej a sudca zapojil do toho procesu celý rad nových ľudí, ktorí popierajú, že niečo také existuje. Spôsobom, akým je zavrhnutie rodiča diagnostikované, sa posudzuje dieťa. Kde je kampaň očierňovania a nenávisti voči odcudzeným rodičom; tam je frivolné, zvrátené alebo nezmyselné zdôvodňovanie zo strany dieťaťa k očierňovaniu či nenávisti; dieťa má vypožičané scenáre a frázy odcudzujúceho rodiča; odcudzenie nie je len voči rodičovi, ale tiež k súrodencom a ďalším členom rodiny zavrhnutého rodiča; tu nie je rozpoltenosť čo je typické u všetkých detí, dieťa, ktoré sa trénuje proti rodičovi, preberá čierno biele myslenie  a pohľad na rodičov – inými slovami vidí zavrhnutého rodiča ako úplne zlého a zavrhujúceho rodiča ako úplného dobrého; silné popieranie toho, že ich odmietanie rodiča pochádza od niekoho iného než ich samých.

Ak máte tú smolu, že narazíte na profesionálov, ktorí nevedia o syndróme zavrhnutého rodiča, alebo neveria v neho, podajte jasné a konkrétne príklady toho, čo vaše dieťa urobilo alebo povedalo a čo vám pripadá ako výnimočné (nepravdepodobné) pre dieťa.

Ak sa vaše dieťa zúčastňuje terapií, požiadajte terapeuta urobiť jasné a stručné poznámky od začiatku príchodu vášho dieťaťa. Žiadajte terapeuta a všetkých ostatných zainteresovaných o zabezpečenie veľmi opisných poznámok.

Prediskutujte s terapeutom, ako je dieťa ovplyvňované počas terapie. Veľmi pasívny terapeut nie je tou najlepšou voľbou pre dieťa, ktoré je odcudzené. Upozornite terapeuta čo najprijateľnejším spôsobom, že je podstatné pomôcť dieťaťu pochopiť, že je dôležité mať oboch rodičov a rovnako čo najširšiu rodinu v ich živote. Moja klientka mi oznámila, že terapeut jej dcéry sa snaží, aby netlačil na dieťa, ale keď je dieťa odcudzené od rodiča, je to emocionálne zneužívanie dieťaťa a tlačiť na dieťa, aby objalo odcudzeného rodiča je presne to, čo sa má stať hneď, ak terapeut zistí, že odcudzenie prebieha. Terapeut musí byť veľmi aktívny v boji proti účinkom rodičovského zavrhnutia. Ak je terapeut príliš pasívny, bolo by potrebné hovoriť s nadriadeným terapeuta alebo vymyslieť spôsob, ako získať nového terapeuta.

Moja klientka bojovala za psychodiagnostiku a možno práve teraz sú na mieste, kde sú pripravené na objednanú psychodiagnostiku. Po sérii testov, vypracuje hodnotiteľ písomnú správu a odporúčania, ale nič sa nestane bez súdneho zásahu a, bohužiaľ, súd veľa nezmôže. Napriek  závažným pochybnostiam o rodičovskom zavrhnutí, ktoré majú sudcovia v tomto prípade, napriek celej hore dôkazov (ktoré už existujú), že k zavrhnutiu rodiča došlo a dochádza, stále chýba súdržné úsilie, aby sa tomuto dieťaťu a jeho rodine poskytla pomoc, ktorú potrebujú.

Zároveň ako právnička a terapeutka som bola zdesená slabými výkonmi sudcu a sociálnych pracovníkov z DCF, ktorých vnímam ako pomerne slušných. Každý deň sa objavujú príbehy o deťoch, ktoré padajú cez trhliny a tu máme dieťa, ktoré si vyžaduje zaslúženú pozornosť, no tu sa koná nedostatočne. Je pre mňa úplne neuveriteľné, že sa všetci môžu zhodnúť v tom, že odcudzenie (zavrhnutie) prebieha, a dcéra žijúca s otcom sa napriek tomu nemôže stretávať so svojou matkou. Je to šialené.

Je zriedkavé nájsť sudcu, ktorý chápe mieru zneužívania spätú s rodičovským zavrhnutím, a ešte vzácnejšie nájsť takého, ktorý bude zasahovať včas žiaducim spôsobom, aby zachránil dieťa pred ďalším poškodením.

Počas mesiacov ťahaníc v tomto prípade a škôd, ktoré sa odohrali na duši dieťaťa, kolesá spravodlivosti mleli pomaly. Moja klientka má políciu a pracovníkov DCF na svojej strane, video, dokazujúce, že jej bývalý klamal v noci, keď bola zadržaná (klamal a povedal, že ona zneužila jeho a dieťa, ale na videokazete dôkazy ukazujú, že klame, ale ona nebola schopná dostať video ako dôkaz počas toľkých mesiacov!) V systéme rodinného práva neexistujú žiadne mechanizmy, ako dostať video pred sudcu a zvrátiť všetky škodlivé rozhodnutia, ktoré boli vykonané na základe lživých informácií z tohoto konkrétneho večera.

Sudcovia nedokážu pochopiť závažnosť problému. Tento sudca pridelil úplne nový tím pracovníkov „Family Services“(profesionálnej služby pre rodiny) na prípad, keď táto rodina už bola “v systéme” na dlhú dobu a boli s ňou už dobre oboznámení sociálni pracovníci a DCF. Tento prípad až KRIČÍ po uzavretí, a sudca, opäť jeden z tých lepších, opäť prizve úplne nový tím do tejto už šialenej situácie.

Sudca nevidí žiadny dôvod na uvalenie akýchkoľvek sankcií na rodiča, ktorý spôsobil zavrhnutie. Sudca dal jasne najavo, v celej histórii prípadu, že neverí, že zavrhnutý rodič má akúkoľvek dôveryhodnosť, napriek tomu dovolil pokračovať v jeho svedectve, z čoho zostával rozum stáť väčšine ľudí v súdnej sieni.

Čo môžete urobiť, keď čelíte podobnej situácii?

  1. Aj keď ste presvedčení, že všetci okolo vás strácajú hlavu, zostaňte pokojný, tvárou tvár všetkému šialenstvu. Snažte sa udržať svoje emócie pod kontrolou.
  2. Nedať zavrhujúcemu rodičovi žiadny priestor k pohybu. Uistite sa, že všetko je zadokumentované. Našťastie, incident, o ktorý tu ide, sa udial na verejnom mieste, kde ho nahrali na video. Navrhujem všetkým rodičom, ktorí majú problémy so svojimi spolurodičmi (co-parent) investovať do kamery a zabezpečiť, aby bola zapnutá pri výmene detí.
  3. Ak si môžete dovoliť právnika, zabezpečte si takého, ktorý má skúsenosti s rodičovským odcudzením.
  4. Ak sa vám nedarí, pozrite sa na zákony vo vašom štáte a zistite, či vo vašom štáte platí zákon “friendly parent – priateľský rodič” a pripomeňte to svojmu sudcovi. Naučte sa všetko, čo môžete o tom, ako sudcovia vo vašej jurisdikcii zaviedli zákon priateľského rodiča – friendly parent v prípadoch rodinného práva.
  5. Ak ste obklopení odborníkmi, ktorí neveria v existenciu syndrómu zavrhnutého rodiča, používajte popisné termíny na opis správania dieťaťa, a vyhnite sa “dráždivým slovám.” Skontrolujte príznaky vyššie uvedené a zapíšte si slová a správanie svojich detí, ktoré sú odrazom príznakov.
  6. Trvajte na súdnom posudku oboch rodičov a dieťaťa (detí).
  7. Vytvorte primeraný rodičovský plán, ktorý zahŕňa preukázanie odcudzenia rodiča súdu. Ukážte, že vám leží na srdci najlepší záujem dieťaťa a že ste priateľským rodičom.
  8. Mať dobrý podporný systém, na ktorý sa môžete spoľahnúť v časoch, kedy máte pocit, že sa zbláznite, alebo keď už nevládzete. Nemyslite si, že ste zlý rodič, keď máte chuť odísť v ťažkých chvíľach. Obviňovanie z vecí, ktoré nerobíte a popudzovanie dieťaťa proti vám môže vyvolať mnoho nepríjemných pocitov. Je to normálne, že sa chce človek vzdať v prípade, že vám súd berie vzácny čas alebo ste prišli z rokovania, kde sa veci nevyvíjajú správnym smerom.
  9. Naďalej zdôrazňujte súdu a rodinnému servisu (služby pre rodiny), že vaše dieťa je postihnuté “koučovaním” druhého rodiča.

Je skutočne veľmi ťažké skončiť ako zavrhnutý rodič. Vyzývam všetkých profesionálov právnych a sociálnych služieb, aby sa zoznámili so syndrómom a pochopili škody, ktoré spôsobuje deťom. Všetci musíme robiť lepšie, aby sme chránili deti pred nepriaznivými vplyvmi rodičov, ktorí odcudzujú dieťa od druhého rodiča. Všetci sa musíme snažiť robiť čo najlepšie, aby sa prípady vypočuli a doriešili.

Dobrý rodič miluje svoje deti viac, než oni nenávidia druhého rodiča. Zavrhnutie rodiča je zneužívanie detí a všetci, ktorí sa venujú deťom, musia byť uistení, že bude zastavené.

Preložila: Mgr. Zdenka Lacková

Uverejnené 24. októbra 2016; dostupné na internete:

https://www.psychologytoday.com/blog/getting-back-out-there/201610/parental-alienation-syndrome