Monthly Archives: august 2017

V3

BLIŽŠIE K DEŤOM

Práca v prospech detí, ktoré zažívajú rôzne formy zneužívania, dostala nový rozmer – Rada pre práva dieťaťa  a Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave 18. augusta podpísali memorandum o spolupráci. Poverená prezidentka Rady PhDr. Mgr. Alena Dušatková a zástupkyňa riaditeľa výskumného ústavu PhDr. Jana Tholtová, v prítomnosti členov vedenia ústavu a prezídia Rady, nastavili štandardy vzájomných vzťahov tak, aby spoločnými silami dokázali dospelých spriateliť so svetom detí. Rodičov, odborníkov, úradníkov i politikov. 

Spolupráca medzi Radou a Výskumným ústavom bude najmä  pri prieskumoch, pri základnom a aplikovanom výskume; pri zdieľaní dobrej praxe v metodológii výskumu, pri spracúvaní výskumných analýz, výstupov; využití odborných kapacít RPPD a odborných kapacít VÚDPaP pre účely výskumu v prospech oboch strán; zdieľaní tuzemských a medzinárodných partnerstiev za účelom podpory poradenskej, edukačnej a výskumnej spolupráce; spoločnej realizácii výskumných úloh zadaných zo strany štátu, štátnych a verejných inštitúcii a samosprávy (úlohy na vyžiadanie); presadzovanie interdisciplinárnych výskumných riešení závažných spoločenských tém v oblasti rodinnej politiky, duševného zdravia detí a systémových a intervenčných aktivít pri ochrane detí pred všetkými druhmi násilia; spolupráca pri implementácii výstupov výskumov do edukačnej, poradenskej a odbornej praxe.

V2

Na snímke vľavo PhDr. Jana Tholtová, vpravo PhDr., Mgr. Alena Dušatková pri podpise memoranda o spolupráci.

HĽADÁ SA NINA…

Sedí schúlená v teplej deke pod dunajským mostom. Pri nej zlomený otec. Je tmavá sychravá noc, poniže nej ticho plynú masívne vody Dunaja, noc pretínajú ostré lúče policajných reflektorov a brechot policajných psov. Skončilo sa zúfalé hľadanie nešťastnej tínedžerky, čo siahala na čiaru, spoza ktorej však niet návratu. Nina. Dieťa rodičov, ktorí pre vlastné rozvodové jedy, nevideli, nepočuli vzlykot vlastného dieťaťa nad stratou domova. “Ninka, Ninka moja – ako ti je?” , vzdychá zlomený otec. “Chcem ísť domov…”

Film skvelého a medzinárodne oceňovaného režiséra Juraja Lehotského siaha po tabuizovanej téme detí, stratených vo vlastných rodinách. Rúca mýty o vzťahoch detí a rodičov a odhaľuje egoizmus dospelých. Hľadá sa Nina – poznáte Ninu? Poznáte dieťa, ktoré blúdi a bolestne sa obzerá aspoň po slamke lásky? Napíšte nám o deťoch z vášho okolia, ktorému život ničia rozvodové jedy, pokúsime sa priniesť svetielko nádeje. Napíšte na info@pravadeti.sk, hoci aj anonymne, no dajte nám kontakty, ako to dieťa stretneme, kde môžeme začať…

rodina

OTVORENÝ LIST ROZDELENÝM RODIČOM

Vážení rodičia,

každý rozpad rodiny zasahuje najviac dieťa. Ak rozchod rodičov sprevádza vzájomná nenávisť, dieťa sa stáva obeťou a jeho psychické zdravie a vývoj sú narušené. Ak rodičia dieťa vťahujú do svojich sporov, je to neprípustné, a v civilizovanom svete sa to považuje za psychické týranie. Dieťa nerozlišuje medzi dobrým a zlým rodičom tak, ako to vidia dospelí, ale hľadá problém v sebe. Dostáva sa do vnútorného konfliktu a jeho psychika sa nenávratne devastuje. Dieťa nechápe prečo má zrazu nenávidieť niekoho, koho predtým malo rado. Svet detí je iný ako svet dospelých.

Vážení rodičia,

vieme, že sa nevyhnete situáciám, kedy si prestávate rozumieť a rozhodnete sa rozísť. Majte však na pamäti, že je to len a len vaše rozhodnutie. Nie rozhodnutie vašich detí! Deti to vidia úplne inak. Vy ste rozpadom rodiny zrúcali ich svet a vzájomnými spormi im ešte poškodzujete zdravie a beriete lásku, ktorá je pre nich ako živá voda. Základom všetkého. Je naivné a veľmi nebezpečné dieťa mentálne manipulovať. Neubližujete iba svojmu bývalému partnerovi/partnerke, ale v prvom rade a predovšetkým svojmu dieťaťu. Otec, ktorý miluje svoje dieťa, usiluje sa o jeho matke hovoriť pekne a milo; matka, ktorá svoje dieťa miluje čisto a nemajetnícky, robí všetko pre to, aby zachovala dieťaťu dobrý vzťah s otcom. Ak budete pred dieťaťom prejavovať vzájomnú lásku, napriek tomu, že už si spolu nerozumiete, dosiahnete viac lásky pre seba. Všetko ostatné je len jedovatá fatamorgána.

Vyhnite sa treniciam, súdom a stupňovaniu napätia. Aj keď cítite veľkú krivdu, nespravodlivosť, dokonca ste sa naučili nenávidieť, zachovajte pokoj a pokoru, a robte všetko preto, aby dieťa vnímalo váš rozchod ako niečo, čo sa ho netýka. Rozíďte sa, ak neviete inak. Ale zachovajte dieťaťu rodinu. Pretože manželstvo, či partnerstvo je síce (žiaľ) pominuteľné, ale rodina je na celý život! Mamou, či otcom ste jednoducho navždy.

Rada pre práva dieťaťa – Slovenská republika dáva verejný prísľub, že vám, rodičom, bude v záujme detí, naďalej pomáhať. Chceme presadiť holistický (celostný) prístup k riešeniu konfliktných rozpadov rodín, aby sa systém intervencie štátu v rodinných veciach vyhol subjektívnym rozhodnutiam, aby sa predišlo zdĺhavým riešeniam, aby sa deti ochránili pred napätím vo vzťahoch dospelých. Chceme, aby ste získali dôveru v objektívnu inštitucionálnu pomoc a vyhli sa súdnym konaniam. Nijaký súd nevyrieši vzťahy medzi dvomi ľuďmi, ale odborná pomoc má potenciál priviesť človeka k sebareflexii a vymaniť ho z bludného kruhu sporov.

Dieťa, ktoré vyrastá v harmonickom prostredí, sa stáva dobrým človekom. Dobrý človek nerobí zlé veci. A preto aj súčasné úsilie o potláčanie extrémizmu, korupcie, sociálnej nenávisti a iných sociálnopatologických javov musí začať v rodine. Ak je rodina základnou bunkou spoločnosti, potom, keď je bunka nezdravá, je nezdravá celá spoločnosť. Deti sú zmyslom nášho bytia.

rppd

Ilustračné foto: internet – .shock

Kika

AKO SI ZACHRÁNIŤ DIEŤA

Podľa Ústavného súdu ČR majú štátne orgány povinnosť chrániť deti pred  rodičom, ktorý ich manipuluje s cieľom odstrániť zo života dieťaťa druhého rodiča. Žiaľ, na Slovensku zúri atmosféra podporovania patogénneho rodičovstva, ktorej tón udáva kamarila, etablovaná v štruktúrach ministerstiev. Dávame k dispozícii tento osvietený nález ústavného súdu ako argument v úsilí oslobodiť svoje dieťa spod ťarchy nenávisti. Pracujte s ním na úradoch, na súdoch a na každom kroku v hľadaní pomoci pre trpiace deti.

Státní orgány mají povinnost hledat řešení předcházející jak riziku fyzického násilí na dětech, tak i jejich manipulace rodičem směřující k zavržení druhého rodiče.

  1. 08. 2017

Ústavní soud, Brno, TZ 80/2017

  1. senát Ústavního soudu (soudkyně zpravodajka Kateřina Šimáčková) částečně vyhověl ústavní stížnosti stěžovatele a zrušil napadený rozsudek Krajského soudu v Praze ve výroku, jímž byl styk stěžovatele s jeho nezletilými dětmi omezen na polovinu ve srovnání s úpravou stanovenou prvostupňovým rozsudkem. Dle názoru Ústavního soudu došlo k porušení základních práv stěžovatele na rodinný život a na péči o děti zaručených článkem 10 odst. 2 a článkem 32 odst. 4 Listiny základních práv a svobod.

V posuzovaném případě stěžovatel původně realizoval styk se svými dětmi na základě dohody s jejich matkou, a to každý sudý víkend a po část prázdnin. Poté, co mu matka dětí začala ve styku bránit, podal návrh na soudní úpravu styku. Na základě znaleckého posudku zpracovaného psychologem stanovil Okresní soud Praha-západ styk otce se dvěma syny pro sudý týden v rozsahu od pátku 18 hodin do neděle 18 hodin a pro lichý týden od úterý 18 hodin do čtvrtka 18 hodin, jakož i po dobu čtyř týdnů v průběhu letních prázdnin. Poté, co se oba rodiče proti rozsudku odvolali, provedl opatrovník na žádost matky pohovor s dětmi, které mimo jiné prohlásily, že je na ně stěžovatel zlý a topí je v umyvadle. Opíraje se o záznam tohoto pohovoru a o zjištění, že matka dětí podala na stěžovatele trestní oznámení z důvodu nepřiměřeného trestání (které stěžovatel označuje za účelové), změnil odvolací soud úpravu styku tak, že stěžovatel je oprávněn se s nezletilými stýkat každý sudý víkend ve školním roce od pátku 18 hodin do neděle 18 hodin a po dobu prvních dvou týdnů v červenci a v srpnu. K tomu uvedl, že přestože nelze v současnosti objektivně uzavřít, jak trestní řízení skončí, je zcela evidentní, že úprava širokého styku by nebyla v souladu se zájmy nezletilých. Posléze bylo na návrh matky vydáno předběžné opatření, kterým bylo stěžovateli až do skončení trestního stíhání uloženo zdržet se kontaktu s nezletilými, a to s ohledem na jejich ochranu před možným závadovým jednáním z jeho strany.

Ústavní soud připomněl, že při rozhodování o úpravě styku musí soudy vycházet z toho, že právem obou rodičů je v zásadě stejnou měrou o dítě pečovat a podílet se na jeho výchově, s čímž koresponduje i právo samotného dítěte na péči obou rodičů. Je-li rozhodnutím soudu dítě svěřeno do péče jednoho z rodičů, je zpravidla vždy v nejlepším zájmu dítěte umožnit mu stýkat se s druhým rodičem v takové míře, aby byl postulát rovné rodičovské péče co nejvíce naplněn.

Aniž by podceňoval riziko, kterému mohou být nezletilí v souvislosti s tvrzeným jednáním stěžovatele vystaveni, musel Ústavní soud konstatovat, že se krajský soud nevypořádal se závěry znalce ustanoveného soudem prvního stupně, podle jehož posudku z dubna 2016 stěžovatel netrpí násilnickými sklony a který v zájmu obnovy narušených vztahů doporučil kromě víkendového styku i styk během pracovního týdne; soud se nezabýval ani možnou manipulací dětí ze strany jejich matky, byť ji provedený znalecký posudek naznačoval. Rovněž orgán sociálně-právní ochrany dítěte nedisponuje ve věci nepřiměřeného trestání nezletilých jinými poznatky, než jsou tvrzení matky a skutečnosti uvedené nezletilými při pohovoru. Kromě toho rozsudek krajského soudu postrádá dle názoru Ústavního soudu logiku. Měl-li totiž tento soud za to, že nezletilým hrozí ze strany stěžovatele nebezpečí, není jasné, jakým způsobem by mohl víkendový styk bez přítomnosti třetí osoby toto nebezpečí eliminovat a proč nebyla ochrana nezletilých zajištěna asistovaným stykem. Pokud měl naopak krajský soud za to, že riziko újmy na zdraví a duševním stavu nezletilých není reálné, není z odůvodnění jeho rozsudku zřejmé, proč považoval omezení styku s otcem na polovinu za souladné s nejlepším zájmem dětí.

Ústavní soud také uvedl, že indicie stěžovatelova závadného jednání stále nejsou tak vážné, aby ospravedlňovaly posléze vydaný úplný zákaz jeho styku s nezletilými, který musí být vyhrazen pro mimořádné situace. V případě zatím neprokázaného rizika násilí měl nejlepší zájem dětí vést krajský soud k tomu, aby byl stěžovateli do skončení trestního stíhání umožněn alespoň asistovaný styk, který by mu pomohl udržet s dětmi kontakt a zároveň by neutralizoval případné negativní působení vedlejší účastnice na jeho vztah s nezletilými. Hrozba fyzického násilí ze strany rodiče je totiž srovnatelná s újmou pramenící ze ztráty vazeb k jednomu rodiči v důsledku manipulace druhým rodičem. Vede-li jeden rodič své dítě k nenávisti či zapření druhého rodiče, učí ho totiž vlastně nenávisti k sobě samému.

V daném případě tedy krajský soud nedostál své povinnosti vést rodiče ke konstruktivnímu řešení krize jejich rodiny. Úkolem státních orgánů (a to jak soudů, tak i orgánů sociálně-právní ochrany dítěte) je přitom zabránit jak možnému fyzickému násilí ze strany rodičů, tak tomu, aby byl jeden z rodičů z důvodu možné manipulace druhým rodičem ze života dítěte eliminován.

Miroslava Sedláčková, tisková mluvčí Ústavního soudu

prof. dr. sc. Gordana Buljan Flander – riaditeľka Centra pre ochranu detí v Záhrebe - dosiahla skvelé výsledky pri riešení syndrómu zavrhnutého rodiča

VZNIKLA EURÓPSKA ASOCIÁCIA ODBORNÍKOV NA ODCUDZENIE RODIČOV

V Prahe sa v polovici júla t.r. uskutočnil historický krok k zefektívneniu praktického riešenia problémov s patologickým javom – zavrhovaním rodiča. Na medzinárodnom kongrese sa zišli lekári, psychológovia, vedci a ďalší profesionáli v odbore duševného zdravia a založili Európsku asociáciu odborníkov na odcudzenie rodičov (EAPAP).

Odcudzenie rodiča a medzinárodne uznávané postupy na riešenie tohto patologického javu čelia vo všetkých krajinách rovnakým prekážkam: nedostatok porozumenia, nedostatočné akceptovanie existencie odcudzenia rodiča, nedostatočná intervencia, ktorá by efektívne riešila tieto problémy, zábrany a prekážky, ktoré blokujú efektívnu prax. Účastníci kongresu dosiahli bezvýhradný konsenzus v tom, že treba vytvoriť jednotný európsky prístup k problému. Spolupráca odborníkov naprieč Európou má potenciál pomáhať prekonávať predsudky a chybné postupy pri odhaľovaní správania sa, ktoré spôsobuje odcudzenie rodiča.

Napríklad, ako uviedla prof. dr. sc. Gordana Buljan Flander – riaditeľka Centra pre ochranu detí v Záhrebe, v Chorvátsku dosiahli citeľné úspechy, založené na vzdelávaní a zmene zaužívanej praxe. Spolupracujú s Family Separation Clinic (Klinika pre rozdelené rodiny) v Londýne, kde majú dlhoročné skúsenosti a úspechy pri liečení porúch, spôsobených manipuláciou s deťmi.

Nové európske združenie EAPAP musí zohrať rozhodujúcu úlohu pri vytváraní noriem, regulovaní praxe a ochrane odborníkov. Zakladatelia novej asociácie sa dohodli, že všetky tieto veci, spolu so vzdelávaním, zvyšovaním povedomia a rozvojom odbornosti profesionálov budú základnou súčasťou ďalšej práce EAPAP. Poslaním asociácie je pomôcť prekonať ťažkosti, ktorým čelia praktickí lekári, odpor proti intervenciám, ktoré deťom účinne pomáhajú, a pokračovať v úsilí, aby zavrhovanie rodiča bolo riadne uznané v každej krajine a aby sa terapeutické postupy stali bežnou praxou. EAPAP bude chrániť praktických lekárov a vytvorí silný tím, ktorý vytvorí základ pre riešenie problému zavrhovania rodiča v Európe.

Európska asociácia profesionálov pre zavrhovanie rodiča, bude chrániť odborníkov i samotné deti pred tými, ktorí tvrdia, že sú expertmi na zavrhovanie rodiča, a pritom nevedia demonštrovať nijaké úspechy. Národné inštitúcie, tvoriace systém ochrany detí, neuznávajú intervencie, založené na dôkazoch v prospech detí, obmedzujú prax uplatňovania štandardov pomoci a terapie, ktoré fungujú, a všetko prispôsobujú tomu, aby výskumy i prax zodpovedali ich vlastnému presvedčeniu. Zaužívané spôsoby intervencie jednoducho pri probléme odcudzenia rodiča nefungujú, neexistujú o tom nijaké dôkazy.

EAPAP nevyhnutne musí vytvoriť vplyvnú, odvážnu a odhodlanú silu v oblasti odcudzenia rodiča a ochrany rodín, aby deti neboli vystavené zničujúcemu zdržanlivému prístupu. EAPAP bude pripravovať a kodifikovať medzinárodné štandardy pre prax a bude vzdelávať, školiť a informovať na všetkých úrovniach v každej členskej krajine. Táto práca bude rýchlo napredovať so silnými a aktívnymi členmi, ktorí majú značnú silu v európskej agende blaha dieťaťa.

Rada pre práva dieťaťa – Slovenská republika sa stane toho všetkého súčasťou.

Zdroj: EAPAP, preložil: Bohuslav Lenghardt; redakčná úprava: Jozef Tinka