Monthly Archives: október 2015

prisoner-hands

Nešťastné deti alebo odsúdeniahodní trestanci?

Najzraniteľnejšími ľudskými bytosťami sú bezpochyby deti. Primárnym subjektom ich osobnostného rozvoja je rodina, ktorá je miestom vzniku a formovania charakteru a hodnôt. Samozrejme, svoju úlohu vo formovaní osobnosti zohráva aj škola, avšak tam, kde nefunguje rodina, je škola takmer bezmocná. To, ako sa naučí dieťa komunikovať, ako sa správa, aké má hodnoty a postoje k životu a ľuďom, je odzrkadlením toho, čo dieťa v živote prežívalo. Dieťa je výtvorom rodiny a rodina ovplyvní celý jeho život.

Otec s matkou sú v situácii, kedy je pre nich rozvod jediným riešením. Hádajú sa, nedokážu spolu komunikovať, sú znechutení jeden z druhého. Ako vychovávajú svoje dieťa? Myslia si, že dieťaťu nič nechýba. Má vlastnú izbu plnú hračiek, priateľov, všetko čo k životu potrebuje, dokonca aj lásku. Lásku každého z rodičov osobitne, avšak nie spoločne. Pre rodiča neviditeľný problém, ktorý na dieťa nemôže vplývať. Ich vzťah je síce naštrbený, avšak vzťah k ich dieťaťu je taký, aký má byť. Možno sa však mýlia.

Štatistiky nemusia byť definitívnou odpoveďou, nemusia byť vždy úplne správne a neomylné, avšak ako vodidlo slúžia výborne. V americkom štáte Washington bola spracovaná štatistika, podľa ktorej viac ako 80 % mladých chlapcov z Washingtonu, zadržaných pre problémy so zákonom, je z rodín bez otca. Viac ako 70 % dievčat tehotných v pubertálnom veku pochádza z rodín bez otca. Viac ako 90 % väznených mužov pochádza z rodín bez otca.

Čo sú to rizikové faktory?

Stúpajúca kriminalita mládeže, psychické problémy a poruchy detí, ako aj problémy v škole, musia mať, bezpochyby, príčinu.  Pri hľadaní podmienok a príčin sociálno-patologických javov sa väčšina vedných odborov zaoberá termínom „rizikové faktory“. Medzi hlavné rizikové faktory, ktoré umožňujú vznik, existenciu a rozširovanie sociálno-patologických javov patria predovšetkým:

  1. Negatívne javy v rodine
  2. Negatívne javy v škole

    father-son-crying-child-sad-daddy-750

    ZDROJ:Http://imjustacop.com

  3. Nevhodný spôsob využívania voľného času

Všetky tieto javy majú svoj pôvod opäť v rodine. Aj problémy v škole, ktorými sa rodina spoločne s vedením školy zaoberá, sa dajú riešiť a vyriešiť. Deti často volajú o pomoc, no rodičia ich problémom nevenujú dostatočnú pozornosť. Ak vezmeme do úvahy fakt, že pojem domáce násilie zahŕňa nielen fyzické a sexuálne týranie, ale aj psychické týranie, je potrebné si uvedomiť, čo všetko možno za domáce násilie považovať. Rodič, ktorý dieťa zanedbáva po emočnej stránke, nevenuje mu dostatok  pozornosti, lásky a porozumenia, využíva dieťa ako nástroj pomsty partnerovi, v skutočnosti svoje dieťa psychicky týra, podporuje možnosť vzniku rôznych psychických problémov a chcene, či nechcene, ovplyvňuje jeho ďalší vývoj a jeho budúcnosť. Rodina je zdrojom vzorov správania, skúseností a ovplyvňuje celkový zdravotný stav dieťaťa. Každá negatívna skúsenosť, ktorú dieťa v rodine prežíva, ovplyvní jeho budúce správanie sa k partnerovi, deťom a iným ľuďom. Mnohé návyky, ktoré pretrvávajú po celý život, sa začínajú utvárať v ranom veku, kedy je hlavným činiteľom vo výchove rodina. Preto nie je prekvapením, že deti z disfunkčných rodín majú neskôr podobné problémy, aké mali ich rodičia. Dieťa sa učí napodobňovaním. Napodobňuje správanie svojej matky, svojho otca, súrodencov…

Ak je zvyknuté na krik, urážky, napätie v rodine, ak sa stretáva s nepochopením, neochotou a odmietnutím, ak je denne vystavené stresu, či násiliu, zaručene to ovplyvní jeho psychický rozvoj. Ak sa obhliadneme do minulosti, zistíme, že v podstate každý masový vrah, takmer každý sériový vrah, deti, ktoré spáchali už v ranom veku vraždu, pochádzali z disfunkčných rodín. Deti, ktoré sa stali drogovo závislými, deti, ktoré trávia takmer všetok voľný čas na ulici, ktoré páchajú trestnú činnosť, sú deti takmer výlučne z disfunkčných rodín. Nejedná sa len o rodiny, v ktorých by dieťa bolo fyzicky, či sexuálne týrané. Často sú to rodiny, ktoré „len“ nevenovali svojim deťom čas, pozornosť a lásku.

Pravdou je, že nie každé dieťa, ktoré je z disfunkčnej rodiny, rastie takzvane pre šibenicu. Ale takmer každý, kto na nej skončil,  z takejto rodiny pochádzal.

Zoznámte sa preto s najznámejšími kriminálnikmi a podmienkami, v ktorých prežili svoje detstvo.

Charles Manson – je jeden z najhrôzostrašnejších vrahov Ameriky. Narodil sa ako nechcené dieťa šestnásťročnej prostitútke, ktorá sa o svoje dieťa nevedela riadne starať. Svojho biologického otca nikdy nepoznal. Väčšiu časť svojho detstva prežil u starých rodičov.

Al Capone –  rodičia tohto známeho mafiánskeho bossa boli emigranti z Neapolu. Obaja ťažko pracovali, aby uživili všetky svoje deti. Deti preto často ostávali samé doma a vychovávala ich ulica. Al Capone bol už ako malý chlapec členom dvoch gangov a v šiestej triede bol vyhodený zo školy po tom, čo udrel učiteľku.

 Andrej Romanovič Čikatilo – bol masovým vrahom a kanibalom, ktorého rodnou krajinou bola Ukrajina. Ako dieťa vyrastal v disfunkčnej rodine, pomočoval sa, bol bitý a vychovávaný prísnou rukou otca, ktorý bol vojak.

 Henry Lee Lucas – tento Američan zavraždil najmenej 350 obetí. Vyrastal v disfunkčnej rodine alkoholikov. Rodičia sa mu nevenovali, peniaze utrácali na alkohol. Bol bitý matkou aj otcom.

 Albert Fisch – je jeden z najznámejších amerických sériových vrahov. Trpel veľkým počtom sexuálnych úchyliek, ktoré sa uňho začali postupne prejavovať. Jeho matka musela po smrti otca uživiť dvanásť detí. Deťom sa venovala málo, niektoré z nich mali psychické poruchy a aj ona často počula hlasy. Fisch skončil v sirotinci, kde bol často bitý.

Aileen Wuornosová – zavraždila minimálne šesť ľudí. Rodičia ju opustili, keď bola ešte dieťa. Od jedenástich rokov sa túlala po uliciach, bola znásilnená, mala problémy s alkoholom, podpálila svoju školu.

 Joachim Kroll – nemecký sériový vrah pochádzal z deviatich detí. Už od detstva sa uňho prejavovala duševná aj fyzická zaostalosť, rodičia však nemali čas venovať sa mu. Prestal chodiť do školy, nikdy sa nenaučil čítať. Zavraždil a znásilnil desiatky obetí.

 Václav Mrázek – narodil sa ako jedno z dvanástich detí do veľmi chudobných pomerov. Školskú dochádzku ukončil v piatej triede, potom začal kradnúť potraviny a šatstvo, k čomu ho nabádal jeho vlastný otec. Postupne sa uňho začali rozvíjať rôzne deviácie. Zneužil viaceré ženy, zavraždil minimálne sedem žien a pokúsil sa o vraždu ďalších štyroch žien.

 Ladislav Hojer –  tomuto Čechovi zomreli obaja rodičia na rakovinu. Nevlastný otec sa odsťahoval a preto zostal Hojer žiť len s bratom. Zavraždil päť žien.

 Jang Sin-Chaj – chlapec sa narodil v Číne do jednej z najchudobnejších rodín v tamojšej dedinke. Bol múdre, ale uzavreté dieťa. Utiekol zo školy a onedlho aj z domu. Následne sa sám túlal po Číne. Priznal sa k šesťdesiatim siedmym vraždám a k mnohým znásilneniam.

 Luis Garavito – tento sériový vrah zavraždil minimálne 139 detí. V detstve bol vystavovaný psychickému, ale aj fyzickému násiliu zo strany svojho otca.

Dennis McGuire – odsúdený za znásilnenie a vraždu tehotnej ženy. Jeho rodičia sa rozviedli, keď mal dva roky. Vychovávala ho matka, ktorá si do domu vodila rôznych mužov. Dennis bol svedkom bitiek, nadávok a zneužívania. On sám bol zneužitý jedným z matkiných milencov. Už ako deväťročný prežíval väčšinu času na ulici.

12168704_10203842669267467_1313963204_o (1)

Takmer každý takýto nešťastník mal smutné detstvo. Väčšinou ide o deti nepochopené, deti, ktorým nebola poskytnutá láska, opora a pozornosť rodičov, deti z rozvedených rodín, alebo z rodín, v ktorých vládol alkohol a drogy. Často bola spúšťačom zanedbávania detí zlá ekonomická situácia. Ak sa teda obzrieme späť do minulosti, uvedomíme si, že za každým zločincom, za každým vrahom a kriminálnikom, je príbeh. Najčastejšie je to rodinný príbeh so smutným začiatkom a smutným koncom. Aká je súčasnosť? Obklopujú nás správy o žiakoch, ktorí zaútočili na spolužiakov v škole a zavraždili desiatky ľudí. Televízia takmer denne vysiela nové prípady samovrážd, vrážd a zneužívania medzi neplnoletými deťmi. Často sú to deti z naoko funkčných rodín. Nie sú bité, žijú s oboma rodičmi, v škole sa dobre učia. Dnešným nepriateľom je však aj nedostatok pozornosti a porozumenia zo strany rodičov a spôsob, akým ich deti trávia voľný čas. Ku kriminálnym činom ich potom vedú aj také “maličkosti”, ako je napríklad nuda.

Tisíce detí po celom svete  sú v tejto chvíli vystavené psychickému, či fyzickému teroru. Nezáleží na tom, v akej forme sa tento teror prejavuje. Deti trpia, ak sú bité, trpia, ak nemajú dostatok lásky a pozornosti, trpia, ak sa nemajú s kým porozprávať. Plačú, keď sú hladné, plačú, ak sa rodičia hádajú, plačú aj vtedy, ak rodičia mlčia. J.B. Watson povedal: „ Dajte mi akékoľvek dieťa a ja Vám z neho vychovám čo chcete – umelca, lekára, sudcu či vraha”. Pravdou je, že zlá výchova môže mať katastrofálne následky.

To, čo deťom rodičia dávajú, si so sebou nesú po celý svoj život. Nesú so sebou to dobré, no nesú so sebou aj to zlé.

Autor: Lenka Schmidtová

Handwriting-007

Celoslovenská literárna súťaž „Dieťa medzi paragrafmi – práva detí očami detí“

Rada pre práva dieťaťa, v spolupráci s Fakultou masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a finančnou podporou Nadácie Volkswagen Slovakia, vyhlasuje celoslovenskú literárnu súťaž pre žiakov základných škôl:  „Dieťa medzi paragrafmi – práva detí očami detí“.

..

PROPOZÍCIE

celoslovenskej literárnej súťaže „Dieťa medzi paragrafmi – práva detí očami detí“ 

.

Vyhlasovatelia:

logo-rppd

Rada pre práva dieťaťa – Slovenská republika, Spartakovská 3, 917 01 Trnava

 

 

 

 

 

 

 

FMK

Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Námestie Jozefa Herdu 2, 917 01 Trnava.

 

logo

S finančnou podporou Nadácie Volkswagen, Bratislava.

 

.

 

.

.

.

Stručná charakteristika súťaže: 

Celoslovenská súťaž literárnych a žurnalistických príspevkov, v ktorých deti základných škôl reflektujú problematiku ľudských práv z pohľadu dieťaťa.

.

Cieľová skupina:

deti základných škôl vo veku od 7 do 15 rokov

.

Témy súťažných prác:

ČO BY DOSPELÁCI NEMALI ROBIŤ DEŤOM

ČO NESMÚ ROBIŤ DETI DEŤOM

● DIEŤA MÁ DVE RÚČKY – JEDNU PRE MAMU A JEDNU PRE OCKA

.

Odborná porota: 

Odbornú porotu budú tvoriť vysokoškolskí pedagógovia, najmä z odboru mediálna výchova, skúsení žurnalisti, renomovaní novinári, špeciálni pedagógovia, právnici a občianski aktivisti, ktorí sa venujú ochrane práv detí.

.

.Dôležité termíny: 

Uzávierka prijímania súťažných prác je 30. novembra 2015

.

Publikačný výstup: 

Najlepšie príspevky, ktoré vyberie odborná porota, budú publikované v knižnom zborníku, ako aj vo forme elektronickej publikácie na internete. Každá zapojená škola získa elektronickú verziu zborníka, ako aj možnosť umiestniť elektronický zborník na svoju webovú stránku.

 

Vyhlásenie výsledkov a odovzdanie cien: 

Slávnostné vyhlásenie výsledkov a odovzdávanie cien sa uskutoční počas medzinárodnej vedeckejkonferencie Megatrendy a médiá 2016, ktorá sa uskutoční na zámku v Smoleniciach dňa 19. apríla 2016.

.

Vecné ceny pre najlepšie príspevky:

Kategória A (žiaci 1.stupňa ZŠ):

1. miesto – vecný dar v hodnote 250 eur (hradí sa z grantu Nadácie Volkswagen) + plaketa „Krištáľová lastovička“

2. miesto – vecný dar v hodnote 150 eur (hradí sa z grantu Nadácie Volkswagen)

3. miesto – vecný dar v hodnote 100 eur (hradí sa z grantu Nadácie Volkswagen)

 

Kategória B (žiaci 2.stupňa ZŠ):

1. miesto – vecný dar v hodnote 250 eur (hradí sa z grantu Nadácie Volkswagen)+ plaketa „Krištáľová lastovička“

2. miesto – vecný dar v hodnote 150 eur (hradí sa z grantu Nadácie Volkswagen)

3. miesto – vecný dar v hodnote 100 eur (hradí sa z grantu Nadácie Volkswagen)

 

Ďalšie ceny za najlepšie príspevky:

1. Každá školská trieda, z ktorej bude ocenený autor/autorka získa exkurziu do televízneho a filmového štúdia FMK UCM. Žiaci sa oboznámia s televíznou a filmovou tvorbou a budú besedovať so známym filmovým režisérom, filmovou a divadelnou herečkou, moderátorkou a inými, najmä mladými novinármi. Škola a žiaci získajú reportážnu nahrávku na CD z exkurzie zdarma + úspešnú rozprávkovú e-knihu „Ako Červená čiapočka noviny čítala“.

2. Každá škola, ktorá bude mať ocenených žiakov, dostane zdarma jeden tlačený exemplár zborníka najlepších prác, ktorý môže využiť ako učebnú pomôcku. Okrem toho získa aj úspešnú rozprávkovú e-knihu „Ako Červená čiapočka noviny čítala“.

3. Každá škola, ktorá sa zapojí do literárnej súťaže aspoň jedným súťažným príspevkom získa zdarma e-knihu v náklade podľa dohody s vyhlasovateľmi súťaže a úspešnú rozprávkovú e-knihu „Ako Červená čiapočka noviny čítala“.

4. Každá škola, ktorá okrem zapojenia sa do literárnej súťaže, zorganizuje prednášku na tému práv detí (prednášku si možno objednať u Rady pre práva dieťaťa – Slovenská republika na adrese info@pravadeti.sk alebo podľa vlastných možností) získa čestný titul „Škola priateľská k právam detí“. (Prednášku treba vopred nahlásiť na adresu info@pravadeti.sk.)

.

Súťažné podmienky:

1. Prihlásiť sa do súťaže môže každý mladý autor vo veku od 7 rokov do 15 rokov, ak navštevuje základnú školu a výhradne len prostredníctvom svojej školy.

2. Každý autor sa môže zúčastniť súťaže na jednu z vyhlásených tém.

3. Súťažná práca musí byť označená menom a priezviskom autora, musí byť uvedený vek autora a plná adresa školy. Škola takúto súťažnú prácu verifikuje – na konci práce uvedie podpis zástupcu školy (môže byť napríklad aj triedny učiteľ) a pečiatku školy.

4. Žáner súťažnej práce – rozprávka, črta, reportáž, úvaha, príbeh spracovaný literárnou formou alebo iný žáner, ak zodpovedá princípom tvorivého písania. Do súťaže nemožno posielať poéziu, ale výhradne len prózu alebo žurnalistické žánre.

5. Rozsah práce – max. 3 600 znakov (dve normostrany formátu A4, typ písma Times New Roman, cca 60 znakov v jednom riadku a max. 30 riadkov na jednej strane).

6. Súťažné práce pošle škola hromadne – všetky práce v jednej zásielke na adresu: FMK UCM, Nám. J. Herdu 2, 917 01 Trnava. Obálku vľavo hore označte heslom „Práva detí očami detí“.

7. Pre posúdenie dodržania termínu uzávierky súťaže je rozhodujúca poštová pečiatka na obálke, ktorá musí byť datovaná do 30. 11. 2015 (pondelok).

8. Kontaktná osoba pre bližšie informácie resp. konzultácie vo veci súťaže: PhDr. Jozef Tinka, PhD. e- mail: info@pravadeti.sk

 

V Trnave, dňa 15. 10. 2015

 

PhDr. Jozef Tinka, PhD., v. r.

generálny manažér

Rada pre práva dieťaťa – SR

 

doc. PhDr. Dana Petranová, PhD., v. r.

dekanka

Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave

www.karadefter.net

ŽENY SÚ VO VZŤAHOCH „VIAC OVLÁDAJÚCE A AGRESÍVNEJŠIE AKO MUŽI“

Muži sú často považovaní za agresívnejších partnerov, no nová štúdia nasvedčuje, že tomu tak nie je.

Podľa štúdie majú ženy väčšie sklony k agresivite a k ovládaniu ich partnerov.

Výskum zistil, že ženy majú sklony k ovládaniu svojho partnera, často krát využívajúc vyhrážky, zastrašovanie a fyzické násilie, a to omnoho viac než muži.

Viac ako 1000 mladých mužov a žien vyjadrilo svoje stanovisko k téme partnerského násilia, ktoré spôsobili svojej priateľke / priateľovi alebo samému sebe.

Výsledky sú opakom predchádzajúcich štúdií, ktoré upozorňovali, že ženy sú takmer vždy obeťami takéhoto http://shymagazine.com/shy/4-signs-of-a-controlling-woman.htmlsprávania.

Dr. Elizabeth Batesová, ktorá viedla štúdiu na University of Cumbria, povedala: „predchádzajúce štúdie sa snažili vysvetliť násilie mužov na ženách tak, že vyúsťujú z patriarchálnych hodnôt, ktoré mužov podnecujú k ovládaniu správania žien, v prípade potreby aj za pomoci použitia násilia.“

„Táto štúdia zistila, že sú to práve ženy, ktoré túžia ovládať svojich partnerov a taktiež bola u nich zistená vyššia pravdepodobnosť použitia fyzického násilia ako u mužov.“

“Nejedná sa len o nejakú strkanicu,“ povedala Dr. Batesová, ktorá predstavilavýsledky štúdie na zasadnutí Britskej psychologickej spoločnosti v Glasgowe. „Niektorí ľudia zakrúžkovali veci ako mlátenie, kopanie či vyhrážky, že použije zbraň.“

„Čo sa týka nadmerných sklonov ku kontrole a agresii, medzi mužmi a ženami nebol zistený rozdiel.“

Štúdia amerického sociológa, profesora Michaela Johnsona, zaviedla v 90. rokoch termín „intímny terorizmus“, ktorý označuje kontrolné správanie v partnerskom vzťahu.

Zistil, že takýto „teroristi“, sú takmer vždy muži. Toto tvrdenie Dr. Batesová spochybňuje poukázaním na fakt, že štúdia profesora Johnsona sa radšej zamerala na mužov z prostredia väznice a ženy na úteku, než na bežných členov verejnosti.

„V súčasnosti sa stretávame so stereotypným názorom, že muži sú stále v kontrole dominantní,“ dodala Dr. Batesová.

„S takýmto správaním sa síce skutočne stretávame, avšak výskum za posledných 10 – 15 rokov upozornil na skutočnosť, že ženy majú vo vzťahu taktiež sklony ku kontrole a agresii.“

„Fakt, že ženy v minulosti hovorili o tomto probléme častejšie, prispieva v dnešnej dobe k mylným názorom. V súčasnosti sú muži oveľa viac podporovaní a čoraz viac z nich nemá problém hovoriť o svojich skúsenostiach.“http://www.mankind.org.uk/

Mark Brooks, predseda charity domáceho násilia ManKind Initiative, ktorá ponúka podporu pre mužské obete domáceho násilia, povedal, že výskum bol „meniacou sa hrou”.
“Nikto nikdy nemôže teraz tvrdiť, že násilie na mužovi páchané ženou by malo byť brané menej vážne ako domáce násilie páchané na žene.“

„Našu charitu zistenia vôbec neprekvapili vzhľadom na telefonáty, ktoré denno-denne dostávame na našu linku pomoci. To čo nás znepokojuje je nedostatok informovanosti a dostupnosti služieb, ktoré by poskytovali pomoc takto trpiacim mužom.“

“Vláda, miestne úrady a polícia musia zapracovať viac na tom, aby domáce násilie páchané na mužoch bolo zviditeľnené a bolo posudzované rovnako ako je to pri ženských obetiach.“

preložila: Veronika Hríbová

ZDROJE: Telegraph     |    FOTO: www.karadefter.net     |     shymagazine     |     mankind