Monthly Archives: jún 2015

1453065

Príbeh mladej rodiny, ktorú napokon „zachránila“ bomba na súde

Život so sebou často prináša bizarné situácie. Ako príbeh, ktorý vám v nasledujúcich riadkoch vyrozpráva Zdenka Lacková. Príbeh o tom, ako bojovala o existenciu mladej rodiny, ktorá volala o pomoc, a ako všetko napokon dobre dopadlo. Pred rozvodovým konaním ktosi nahlásil bombu na súde. Všetky pojednávania sa vtedy odročili, medzi nimi aj rozvod mladých rodičov. Čas, počas ktorého čakali na náhradné pojednávanie, stačil na to, aby sa rodina opäť scelila…

Rodina  K. s dvomi malými deťmi obýva spoločný dom s rodičmi manželky na dedine. Otec rodiny – živnostník, matka bola tri roky  na materskej dovolenke s mladším dieťaťom, teraz hľadá zamestnanie. Deti – starší chlapec navštevuje 1. ročník základnej školy. Mladšie 4- ročné dievčatko je doma s mamou a starou mamou.

512_svokra_dreamstime_18917903-400x300

ZDROJ: Http://www.woman.sk

  Manželia bývali sami iba krátko –  v byte v neďalekom  krajskom meste. Byt rodičia neskôr dali druhej dcére a mladej rodine navrhli presťahovanie sa do rodičovského domu. Spoločné bývanie s rodičmi manželky však bolo od začiatku konfliktné. Manželia nemali dostatok súkromia, keďže kuchyňa v poschodovom dome bola spoločná. Starí rodičia nechávali otvorené počas noci dvere na svojej spálni. Pri akomkoľvek menšom spore, či pri riešení bežných rodinných situácií mladej rodiny, starí rodičia vstupovali do situácie. Taktiež neprimerane zasahovali do výchovy staršieho syna, čo sa otcovi dieťaťa nepáčilo, a vznikali preto časté konflikty. V roku 2012 zomrel starý otec, pri hádkach rodina manželky často obviňovala pána K. z jeho smrti s tým, že ho „má na svedomí“, lebo sa často hádali a pre tie spory ochorel. Situácia v rodine sa ešte viac komplikovala. Pána K. chcela rodina jeho manželky z domu vyhodiť, vyvolávali rôzne zámienky, aby ho vyprovokovali a následne zavolali políciu. Rodina bola  v rozvodom konaní, evidovaná opakovane na úrade práce a rodiny,kvôli nezhodám v rodine a početným trestným oznámeniam na polícii. Manželom bolo už viackrát poskytnuté sociálne poradenstvo a absolvovali odbornú pomoc na referáte poradensko – psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a tiež viacero párových terapií. Boli tiež klientami viacerých centier pomoci a neziskových organizácií. Krízou rodiny najviac trpeli deti, predovšetkým starší syn, ktorý sa psychicky zrútil po návšteve psychologičky, kam ho  zaviedla pani K. Podľa spisovej dokumentácie, ktorú predložil pán K. z júla 2012 bolo konštatované, že vzťah manželov je výrazne narušený a nie je medzi nimi možná mimosúdna dohoda, o ktorú požiadal pán K.

 

svokra-vztah-poucovanie_dreamstime (2)

ZDROJ: Http://www.najmama.aktuality.sk

Pán K. nás oslovil so žiadosťou o pomoc v januári roku 2013 . Po prvom pojednávaní o rozvode, ktorého som sa zúčastnila a po stretnutí s manželmi som usúdila, že rodina má šancu  na uzdravenie vzťahov v prípade, že zmení prostredie. Patologické prostredie, v ktorom sa niekoľko rokov nachádzali, pôsobí deštruktívne na mladú rodinu a bráni jej v samostatnom fungovaní. Moja práca sa preto sústredila na sanáciu rodiny. Podľa toho som volila všetky postupy a metódy podporujúce jej fungovanie. Sanácia rodiny by mala byť na prvom mieste najmä tam,kde sú maloleté deti. Všetky zúčastnené inštitúcie by sa na tom mali podieľať. S manželmi som bola takmer v každodennom kontakte. Krízová situácia v rodine si vyžadovala veľmi opatrný a citlivý prístup. Rodine bolo poskytnuté sociálne poradenstvo, mediácia (rodinná a rozvodová) –  ako metódy sociálnej práce, pomoc a podpora pri riešení záťažových situácií. Pani K. po našich stretnutiach stiahla žiadosť o rozvod, spory v rodine sa však vyostrovali. Príbuzní a mama pani K. zasahovali aj naďalej do života mladej rodiny, ako aj  do výchovy ich detí. Chceli, aby sa pán K. odsťahoval, no on bez svojich detí odísť odmietol. Situácia sa vyhrotila, keď svokra pána K. vyprovokovala slovnú hádku a fyzicky ho napadla na schodoch jej domu. Následne zavolala policajnú hliadku a oznámila, že ju zať napadol. Pána K. eskortovali na oddelenie polície. Počas prevozu mi zatelefonoval a informoval ma o celej situácii. Po tomto incidente som s pánom K. navštívila kolíznu opatrovníčku. Navrhli sme rodine, aby sa presťahovali do iného mesta. Ponúkli sme im pomoc pri hľadaní práce a bývania. Po mnohých problémoch sa rodine podarilo presťahovať sa a zamestnať v inom meste. Boli to ťažké časy. Zvykali si na nový život a borili sa s finančnými ťažkosťami. Rodina sa učila samostatne fungovať a hospodáriť, ale aj poznávať seba navzájom. Aj v tomto období sme boli s rodinou v kontakte a poskytovali poradenstvo, pomoc a podporu. Pani K. každý deň telefonovala s mamou, ktorá zostala bývať v dome sama. Rozhodla sa, že sa k mame vráti s deťmi a podá opäť žiadosť o rozvod, napriek tomu, že si deti v novom prostredí zvykli,  dokonca sa zlepšil prospech ich syna v škole. Zároveň aj aktívne športoval.  Po necelom roku sa teda nasťahovala s deťmi do rodičovského domu bez manžela. Tri mesiace bývali zvlášť, deti si pán K. brával na víkendy k sebe do bytu. Potom ale pani K. požiadala súd o zverenie detí do svojej starostlivosti.

Pán K. nás znova požiadal o pomoc.

V deň, keď sa malo uskutočniť pojednávanie, niekto nahlásil v budove súdu bombu a všetky pojednávania boli odročené na neurčito. S manželmi K. sme teda zašli v kaviarni. Obaja boli zo začiatku veľmi nervózni, no prerušenie pojednávania ich potešilo. Pani K. si uvedomila, že zmena prostredia im ako rodine pomohla a už nechce ďalej bývať s mamou. Odročené pojednávanie o úprave styku sa konalo v januári tohto roku. Presne dva roky od môjho prvého kontaktu s rodinou.

1453065

ZDROJ:Http://www.aktualne.atlas.sk

Napriek tomu, že nás (RPPD) súd opakovane nepripustil do konania ako vedľajšieho účastníka na strane dieťaťa, s rodinou som pracovala dva roky a verila som, že majú šancu prekonať problémy a vytvoriť tak pre svoje dve malé deti opäť bezpečný domov, v ktorom bude rodina  spokojne žiť . Pojednávanie trvalo relatívne krátko a prebiehalo vo veľmi pokojnej atmosfére, keďže sa manželia  dohodli, že nie je potrebné upravovať styk otca s deťmi, nakoľko sa ich vzájomná komunikácia výrazne zlepšila a plánujú ako rodina spoločnú budúcnosť. Pán K. za päť rokov poslal sťažnosti kvôli nesprávnym postupom na rôzne inštitúcie. Trikrát za ten čas boli vymenené kolízne opatrovníčky. Na prvom pojednávaní pred dvoma rokmi pani K. a jej advokát TRVALI na rozvode a boli ROZHODNE PROTI striedavej starostlivosti v prípade rozvodu.

 

Za podstatné v celom prípade považujem:

1.  rodina opustila spoločné bývanie v rodičovskom dome – teda v tomto prípade patologické prostredie, ktoré viedlo k narušeniu vzťahov  a takmer jej úplnému rozvratu

2. Stretnutie úradu práce – kolíznej opatrovníčky s pánom K., pri ktorom som trvala na zápise o psychickom týraní pána K. zo strany rodiny pani K., bránení v styku s vlastnými deťmi a zasahovaní do manželského života mladej rodiny.

 

AUTOR: Mgr. Zdenka Lacková

 

 

 

nezvestne_deti

DIEŤA, KTORÉ NIE JE MILOVANÉ, JE TÝRANÉ

„Dieťa, ktoré nie je milované, je týrané“ 

          Prof. MuDr. Jiří Dunovský (1930), zakladateľ československej pediatrie.

Ale čo znamená milovať dieťa?

Premýšľali ste niekedy nad tým?

Na prvý pohľad zbytočná otázka.

839713_dieta-babatko-crop

ZDROJ: http://www.cas.sk

Iste si poviete: predovšetkým to znamená chrániť ho a napĺňať jeho potreby, bez ohľadu na svoje vlastné ne/pohodlie uprednostňovať jeho záujmy a potreby pred svojimi vlastnými. Každý obetavý rodič to mnohokrát zažil. V noci vstával k bábätku, alebo neskôr odkladal vlastné záujmy, aby jeho dieťa mohlo doštudovať. V tejto krajine je každé druhé manželstvo  rozvedené. Tak kde sa to všetko stráca? Prečo už nezáleží na dieťati? Možno preto, že zranení dospelí nemajú silu myslieť na nič iné, ako na svoju vlastnú krízu. V horšom prípade preto, že ľahko spoznali ­ akou silnou zbraňou proti druhému ­ môže byť dieťa.  Drvivá väčšina detí prináleží po rozvode (rozchode) partnerov mamičkám.

 

rodina-zodpovednost-dieta-radost-nestandard2

ZDROJ: Http://zena.pravda.sk

Veľmi málo z týchto detí má to šťastie, že neprišlo o otcovský svet. Dieťa je z matky i z otca. Zrazu je však otcovský svet  zavrhnutý. Skryto, alebo dokonca otvorene. Ak je pre dieťa otcovská prítomnosť tabuizovaná a čo i len nepriamo negativizovaná, dieťa sa cíti rozorvané, lebo chce byť lojálne voči matke a súčasne i voči otcovi. (Poznáme však i vzácne prípady zavrhnutých mamičiek). A tak každý, kto tvrdí, že dieťaťu stačí hodina, alebo dve hodiny s rodičom ­raz za dlhý čas, ­ nerozumie základným pojmom a princípu samotného pripútania. Hovorme spolu o týchto veciach: sú životne dôležité. Budúcnosť je v našich deťoch. Ale každé druhé dieťa je ohrozené. Zvykneme s ľútosťou myslieť na osudy detí v detských domovoch, no možno si ani nedokážeme dosť dobre uvedomiť, že aj tie „naše” sú v nebezpečenstve.  Výskyt tohto javu je tak masívny, že sme si zvykli ho už ani nevnímať. Možno ani neviete, že svojmu dieťaťu ubližujete, ak riešite záležitosti podľa zvyklostí, aké boli u nás praktizované  desaťročia. Poďme sa na zdroje ohrozenia spolu pozrieť v nasledujúcich úvahách.

PUTO A PRIPÚTANIE

Napadlo Vám niekedy, ako sa vlastne vytvára naviazanosť dieťatka na jeho rodičov? Ako to dieťa môže vedieť, kto je jeho blízky? Čo sa vlastne deje na úrovni duševných a telesných pochodov? Na čom skutočne záleží, ak sa povie magické slovko: pripútanie?  Puto vzniká všetkými psychofyzickými mechanizmami už dávno pred narodením a po príchode človeka na svet sa vyvíja posilňovaním, neustálym napĺňaním potrieb dieťaťa, ktoré si tak zvykne na istotu svojho sveta. Ide v podstate o súhru vrodených dômyselných inštinktov, ktoré dieťatku pomáhajú prežiť prvé obdobie ­ spolu so starostlivosťou rodičov o neho. Ak dieťa plače pre niektorú zo svojich potrieb, osoba v jeho blízkosti ho nakŕmi, utíši, rozptýli, uspí.  Ak to robí pravidelne, ­ vzniká pripútanie. Bowlby definuje pripútanie (attachment) ako trvalé emočné puto, charakterizované potrebou vyhľadávať a udržovať blízkosť s určitou osobou, a to najmä v podmienkach stresu. Ainsworthová definuje pripútanie ako väzbu, puto alebo pretrvávajúci vzťah medzi dieťaťom a osobou, ktorá sa oň stará. Jej výskum spôsobil značný rozruch, pretože vniesol do výchovy mnoho naliehavých otázok.

Couple in living room with baby smiling

ZDROJ:Http://www.obrazky.4ever.sk

Pripútanie prebieha podľa Ainsworthovej v štyroch fázach:

1. fáza pred vznikom citového puta (prenatálne obdobie)

2. fáza zárodkov citového puta (približne 3. až 4. mesiac, typická sociálnym úsmevom)

3. fáza vyhraneného citového pripútania (6. až 9. mesiac, typická separačnou úzkosťou, neskôr psychologickým narodením)

4. fáza cielene smerovaného vzťahu a partnerstva (končiaca niekedy okolo 4. roku)

Pokiaľ však došlo k ťažkostiam v niektorom zo štyroch štádií pripútavania  sa,  výsledkom je osobnostný obraz dieťaťa, ktoré stratilo schopnosť dôverovať ľuďom a vzťahom, preto získava utiahnuté a odmietavé správanie – odmietnutie zanecháva v srdci hlboké, ťažko liečiteľné rany. Ničí zmysel dieťaťa pre hodnotu a poškodzuje jeho schopnosť byť v živote sebaistým. Spôsobuje, že si dieťa  zachováva od potenciálne dôležitých ľudí v živote odstup, aby sa vyhlo bolesti.

 

PSYCHICKÉ POTREBY DIEŤAŤA A ICH NE/NAPĹŇANIE

Videli ste niekedy dieťa, ktorému sa nedostávalo potrebnej opatery? Ako to na vás zapôsobilo? Čo je vlastne dobrá opatera? Na čom tu záleží?Pozrime sa, aké sú potreby malého človeka a ako musia byť naplnené, aby sa rozvinul do zdravia a šťastia. Telesné potreby dieťaťa sú nám jasné, ale menej známy je fakt, ako sú naviazané a prepojené v dokonalej súhre ­ s potrebami psychickými. 

Prof. Zdeněk Matějček (nestor čs. detskej psychológie), tieto základné psychické potreby rozdeľuje do 5 skupín:

1.Potreba stimulácie ide vlastne o naladenie organizmu na určitú žiaducu úroveň aktivity. Tieto potreby dieťaťu môže napĺňať prirodzená a primeraná starostlivosť matky a otca. Sociálna interakcia, vzťah rodičia – dieťa, prináša dieťaťu široké spektrum stimulácií. Nedostatočné uspokojovanie týchto potrieb naopak môže spôsobiť oneskorenie psychomotorického a rečového vývinu, školskú nezrelosť, horší školský prospech, povrchnosť a nediferencovanosť citov, sociálnych vzťahov a nápaditosti v správaní, ktoré sú s pribúdajúcim vekom stále nápadnejšie.

dievcatko_zamyslene_hladi

ZDROJ: Http://www. zdravie.sk

2.Potreba zmysluplného sveta – zmysel a poriadok skladá jednotlivé poznatky do mozaiky. Bez neho sa všetky poznatky trieštia, sú chaotické, nespracovateľné. Ak má svet dieťaťa stálosť a poriadok, stanú sa z jednotlivých poznatkov skúsenosti a stratégie. Sú to základné podmienky pre akékoľvek učenie. Prof. PhDr. Jarmila Koluchová (známa po celom svete pre svoj výskum deprivačných činiteľov), uvádza, že „dieťa potrebuje mať okolo seba zmysluplný svet, t.j. určitú stálosť vecného a sociálneho prostredia, ktoré dieťa prostredníctvom rodiča poznáva a orientuje sa v ňom.” Dieťa sa aktívne „zmocňuje sveta“ a úspechy ho podnecujú k ďalším aktivitám.

3.Potreba životnej istoty iba vtedy, ak sa blízkosťou a opaterou svojich ľudí dokáže dieťa zbaviť úzkosti, môže začať zmysluplne objavovať svet. Je to prvá podmienka pre vnútornú integráciu osobnosti.

4.Potreba pozitívnej identity, vlastného „ja“ – znamená prijatie samého seba a svojej spoločenskej hodnoty, ktorá znamená predovšetkým náš pôvod, našu životnú históriu. Naplnením tejto potreby sa naše ja môže zmocniť sociálnych rolí a nasmerovať svoje snaženie do budúcnosti.

5.Potreba otvorenej budúcnosti – uspokojenie tejto potreby dáva ľudskému životu časové rozpätie a podnecuje a udržiava jeho aktivitu. Nádej prekonáva stagnáciu. Koluchová tvrdí, že dieťa má potrebu zdieľať s niekým spoločnú otvorenú budúcnosť.

Psychickú depriváciu definuje prof. Matějček  ako „psychický stav, ktorý vzniká následkom takých životných situácií, v ktorých subjektu nie je daná príležitosť uspokojiť základné psychické potreby v dostatočnej miere a počas dosť dlhej doby.“ Toto posledné chcem zvlášť zvýrazniť: kvantita sa mení v kvalitu. Ani napiť sa vody  nestačí raz za dva týždne. Aj emócie dieťaťa treba sýtiť denne v tisícich drobných interakciách, stavať jeho citový svet. Ako môže niekto chcieť dieťaťu vziať  prítomnosť niektorého z rodičov tak drastickým spôsobom?  Dieťa tým bytostne trpí. A hoci navonok môže byť všetko v poriadku, najmä ak to tak chceme vidieť, ­ vo vnútri sa odštartovali naším pričinením deštrukčné procesy. Niektoré z nich sú nezvratné. O tom, že chýbajúci otec (alebo matka),  je vážnym rizikovým faktorom, nemusíme pochybovať.

Subdeprivácia podľa Matějčeka postihuje deti vyrastajúce za podobných podmienok, ktorých prejavy však nie sú také výrazné, dramatické a zreteľne ohraničené. Subdeprivácia je závažným spoločenským javom, lebo sa netýka len malého počtu detí žijúcich v inštitúciách, ale práve tých detí, ktorých rodiny sú navonok menej nápadné: sú to napríklad deti z nechcených tehotenstiev, z rozvedených manželstiev, dysfunkčných a patologických rodín, deti vyrastajúce bez otca, a pod. Zmysluplné puto medzi dieťaťom a rodičom nie je možné udržiavať pri živote sporadickými stretnutiami, pod dozorom cudzieho človeka. Pričom platí: čím nižší vek dieťaťa, tým pomalšie mu beží relatívny čas a tým dlhšie sa mu zdá hodina, deň, týždeň, mesiac­, ktorý musí prečkať, aby znova mohlo vidieť niekoho, ku komu sa cíti pripútané. V prípade, že dieťa nemá šancu zažívať so svojím  rodičom zmysluplnú prítomnosť, je možné hovoriť o nenapĺňaní jej psychofyzických potrieb, priamo o subdeprivácii.

 

Je to teda týranie dieťaťa.

i-smutne_dieta2

ZDROJ:Http://www.babetko.rodinka.sk

Prehnaný výraz? Ale toto je realita mnohých detí, ktorých rodičia sa nedokázali dohodnúť a bojujú spolu, ktorí sa nevedia dohodnúť v skutočnom záujme svojho dieťaťa ­ tvrdiac, že predsa nič podstatné dieťaťu nechýba. V skutočnom záujme každého dieťaťa v porozvodovej situácii je, aby so svojím otcom (matkou) mohlo zažívať pravidelné, očakávané, časté (aspoň raz týždenne na niekoľko hodín: ideálne ­ deň, noc) stretnutia, ktoré pomôžu oživiť ich dávno vzniknuté puto a vytvárať nové spoločné zážitky, tešiť sa na nové a nové dni. Iba tak môže dieťa budovať svoju zdravú integritu, lebo dieťa sa nedokáže vnímať mimo vzťah s oddeleným rodičom, vždy je súčtom týchto dvoch polovíc. Ak cíti, že otcovská polovina jeho samého ­ je druhou stranou ticho, či dokonca otvorene zavrhovaná, je rozorvané a môže to mať vážne následky pre všetky jeho sociálne vzorce –  od budovania sebahodnoty a sebacitu, ktoré narušené často spôsobujú sebadeštrukčné tendencie, až po pokrivený vzťah k druhému partnerovi v budúcnosti. Dejiny sa opakujú, nešťastie sa násobí, pretože všetky svoje vzorce si prenášame do novej rodiny. Dlhodobé a rozsiahle výskumy na celom svete sú toho už dávno dôkazom.

Byť napriek rozvodu či rozchodu rodičov ­ zmysluplne, často, v uvoľnenej atmosfére s každým z rodičov ,­ je právo a základná psychická potreba dieťaťa, ktorá musí byť napĺňaná podľa najlepšieho vedomia a svedomia dospelých, ktorí o nej tvrdia, že majú na vedomí jeho blaho.

Prezentačný obrázok: Zdroj:Http://www.najmama.aktuality.sk

Autor: PaedDr. Radmila Cao

špeciálna pedagogička

http://www.info.legalzoom.com

VÝSKUM: STRIEDAVÁ STAROSTLIVOSŤ DEŤOM PROSPIEVA

V roku 2006 vstúpil v Taliansku do platnosti zákon o striedavej výchove rodičov. Pôvodne bol tento zákon považovaný za veľký krok dopredu, no postupom času sa stretol s negatívnou odozvou. Striedavej starostlivosti mnohý vytýkajú najmä fakt, že dieťa má dva domovy a neustále presúvanie sa je pre dieťa nestabilné. Z dieťaťa sa tak stáva kočovník rotujúci medzi jedným a druhým rodičom. No napriek mnohým kritikám sa negatívne vplyvy nepotvrdili.

Vedci spätne analyzovali 24 dlhodobých štúdií zo 4 kontinentov, ktoré sa týkali 22 300 neplnoletých osôb. Výsledkom je, že prítomnosť otca pri výchove pozitívne vplýva na kognitívny vývoj dieťaťa, redukuje psychické problémy u mladých dievčat a taktiež znižuje výskyt kriminality u mladistvých či tzv. problémového správania.

Fakt, že neprítomnosť otca vo výchove dieťaťa negatívne vplýva na ich ďalšie správanie potvrdzujú i nasledovné zistenia:

    1. 72 % mladistvých vrahov tvoria deti vyrastajúce bez otca,
    2. 60% z nich sú vinníkmi znásilnení,
    3. v 70% končia práve tieto deti vo väzbe,
    4. je u nich dvakrát väčšia pravdepodobnosť, že odídu zo školy,
    5. majú jedenásťkrát väčší sklon k násiliu,
    6. tvoria 3 zo 4 samovrážd mladistvých,
    7. tvoria 80% prípadov mladistvých končiacich na psychiatrických klinikách
    8. a 90% útekov.
http://www.healeylaw.ca

ZDROJ: http://www.healeylaw.ca

Ďalšou dôležitou štúdiou, ktorá sa zaoberá striedavou starostlivosťou je Bausermanova štúdia. Jeho analýza sa týkala 1846 detí, ktoré boli vo výlučnej starostlivosti jedného rodiča a 814 detí, ktoré žili v striedavej starostlivosti medzi rokmi 1982 – 1999. Výsledky sú nasledujúce:

  1. Deťom v striedavej starostlivosti sa darí lepšie, a to nezávisle na ich veku.
  2. Prítomnosť a účasť otcov na výchove, ktorí nežijú spoločne s dieťaťom, je spojená s dobrými výsledkami v citovej, školskej sfére a vo sfére správania sa.

Štúdia Poussin – Martin sledovaním 3000 francúzskych detí druhého stupňa základnej školy dospela k záveru, že deti, ktoré žijú s oboma rodičmi, majú vyššiu úroveň sebahodnotenia a sú sebaistejšie oproti deťom žijúcich len s jedným rodičom. Na základe tohto talianski psychológovia argumentujú, že pre dieťa je menšou obeťou stratiť trochu času, a tak navštevovať oboch rodičov, resp. oba domovy, než prísť o možnosť mať v živote oporu a vzor v oboch rodičoch.

V mnohých krajinách je striedavá starostlivosť realitou už po mnohé roky. Vo Švédsku, Grécku a v Španielsku už od roku 1981, vo Veľkej Británii od roku 1991, vo Francúzsku od roku 1993 a v Nemecku od roku 1998. V Kalifornii a Kanade musia sudcovia dokonca odôvodniť, prečo dieťa nebude zverené do striedavej starostlivosti s garanciou rovnakého času stráveného s dieťaťom pre oboch rodičov. Z európskych krajín je na prvom mieste Švédsko, kde 30% detí je zverených do striedavej starostlivosti. Pre porovnanie, vo Francúzsku je to 16,9% a v Taliansku iba 1% prípadov. Vo Švédsku sa ukázala cesta striedavej starostlivosti ako správna. Vzhľadom k tomu, že deti nie sú predmetom citového a ekonomického vydierania (znevýhodnený rodič neplatí mesačné výživné keďže dieťa vyživuje priamym spôsobom), vo Švédsku takmer vymizli súdne prípady. 95,7% párov sa dohodne na riešení už pri prvom sedení a len ojedinele sa prípady dostanú pred súd.

http://www.graftoncountynh.us

ZDROJ: http://www.graftoncountynh.us

Výsledky dokazujú, že striedavá starostlivosť pozitívne vplýva na psychický stav detí. Názor, ak majú deti dva domovy vzťahy sú konfliktnejšie, sa nepotvrdil. Dokonca sa zistilo, že striedavá starostlivosť je pre dieťa výhodnejšia. Napriek pozitívnym vplyvom striedavej starostlivosti nie je určená pre všetkých. Ak sa rodičia vzájomne urážajú a nedokážu medzi sebou rozumne komunikovať pre dobro dieťaťa, takáto organizácia by priniesla viac zla ako úžitku.

 

Poznámka:

Vzťahy medzi ľuďmi sú vždy o tom, ako medzi sebou dokážu komunikovať. Toto je rámec bežných vzťahov. Pokiaľ však rodičia nedokážu spolu komunikovať spôsobom, ktorý je pre dieťa prijateľný a ktorý zakladá predpoklady, aby mohlo rozvíjať dobrý vzťah s oboma rodičmi, potom sa bežné vzťahy posúvajú do právnej roviny. Dieťa pred takouto situáciou chráni zákon. Predovšetkým Dohovor o právach dieťaťa, ktorý je akousi nadnárodnou ústavou práv detí, a potom zákon o rodine a naň nadväzujúce právne normy. Rozhoduje najlepší záujem dieťaťa, a tým je harmónia. Preto zákon vraví, ak sa dvaja nevedia dohodnúť, prihliada sa na toho, kto vie lepšie s druhým rodičom komunikovať. A zverí sa mu dieťa. Prirodzene, všetko je oveľa zložitejšie ako sa povie, život nie je čiernobiely. Preto by rodičia mali mať na pamäti, že dieťa nie je ničí majetok! Nepatrí žiadnemu z rodičov. Rodičia majú len právo na lásku a povinnosť o dieťa sa starať. Ak sa dvaja rozídu, môžu sa stať nadobro sebe cudzími ľuďmi, no dieťa zostane pokrvným príbuzným obom rodičom až do konca života. Bude s nimi tvoriť základnú rodinu, či si to niektorý z nich pripustí alebo nie. Manželstvo či partnerstvo sú pominuteľné, no rodina je večná. Rešpektovať túto axiómu znamená rešpektovať najlepší záujem dieťaťa. -tka-

 preložila a spracovala: Veronika Hríbová


ZDROJE:

childefenders     |     deltabravo     |     FOTO: http://www.info.legalzoom.com

 

rozvod-starostlivost-dieta-hadka_dreamstime

DOKEDY BUDE SPOLOČNOSŤ BRAŤ DEŤOM LÁSKU RODIČOV?

Systematizácia materinského vplyvu pri rozhodovaniach súdov ako nepriateľ spravodlivého rozhodovania o vzťahu detí s rodičmi.

rozvod-starostlivost-dieta-hadka_dreamstime

Štatistiky hovoria jasnou rečou – po rozvode rodičov súd deti častejšie zveruje do starostlivosti matiek. Podiel rozhodnutí o striedavej  starostlivosti je konštantne nízky aj napriek tomu, že sa všeobecne deklaruje právo dieťaťa na rovnocenný vzťah s obidvomi rodičmi. Čím to je, kde hľadať príčiny tohto javu?

Spôsobuje to široká škála endogénnych aj exogénnych faktorov. Najväčšiu rolu, podľa mňa, však zohráva tzv. systematizácia materinského vplyvu pri rozhodovaniach súdov. V situácii, keď na súdoch prevládajú ženy, ktoré o zverení do starostlivosti rozhodujú, nie je vylúčené, že pri rozhodovaní ide o stereotypy, založené na diskriminačnom, mnohokrát až sexistickom správaní súdov, ktoré bežne, bez objektivizácie životných skúsenosti, kladú prekážky, najmä mužom, domôcť sa spravodlivého a nezaujatého verdiktu.Tieto rozvodové stereotypy v súdnych konaniach spôsobujú, že muži musia vynaložiť oveľa viac úsilia na preukázanie svojich oprávnených záujmov, týkajúcich sa starostlivosti o deti, ako ženy.

Naše súdnictvo, s ohľadom na stúpajúcu tendenciu rozvodových konaní, často neprihliada na potreby maloletých detí tak, ako by malo. Rozvody prebiehajú veľmi rýchlo, je ich veľa a neraz je to boj, v ktorom nezáleží na tom, akými prostriedkami sa bojuje. Vzhľadom k zastúpeniu žien v rozhodovacom  procese, ale aj  takmer  jednotnému zastúpeniu žien na postoch  rodinných sudcov, by sa mohlo zdať, že ide až o systematizáciu materinského vplyvu, ktorá má zásadný dosah na kreovanie konštitutívnych  rozhodnutí. Ide však o celé reťazenie tohto  procesu, ktorý začína už pred súdnym rozhodovaním. Od kreovania rôznych posudkov orgánov sociálnoprávnej starostlivosti,  až po psychologické posudky, na ktoré majú aj v týchto prípadoch najväčší vplyv práve ženy.smutne-nestastne-dieta_dreamstime (1)

Systematizácia materinského vplyvu sa mnohokrát prejavuje aj v tom, že podľa aktuálnej štatistiky, až dve tretiny žiadostí o rozvod podávajú ženy. Súdy sa často dôsledne nezaoberajú skutočnosťami, či majú otcovia odlišné východiskové postavenie pri rozhodovaní o starostlivosti o deti ako ženy. Žena nie je pod takým tlakom ako muž, pokiaľ ide o preukazovanie vhodnosti a potreby jej materinského vplyvu pri výchove dieťaťa. No otcovia musia podstúpiť početné psychologické vyšetrenia, zamerané na ich spôsobilosť byť v rodičovskom vzťahu so svojim dieťaťom. Ženám pritom obvykle stačí  poukázať na otcovskú tzv. „nespoľahlivosť“ byť rovnocenným ich materinskému vplyvu. Veľakrát sú ženy pri spochybňovaní rodičovských kompetencií otca pred súdom úspešné.

Mužská nezodpovednosť, neprípustnosť ich vplyvu na výchovu dieťaťa, prípadne neschopnosť, ľahostajnosť, či násilie sú dôvody, na ktoré sa súdy odvolávajú pri rozhodnutiach o úprave styku s dieťaťom.Postavenie mužov ako rodičov je nezriedka posudzované z druhej strany, dosť širokospektrálne, namiesto toho, aby sa každá situácia  riešila individuálne.

Tieto eskapády neraz spôsobujú sekundárne, no nemenej podstatné dôsledky. Žiadne štatistiky o tom, ako často sa po rozvodoch stretávajú deti s rodičom, ktorému neboli zverené do starostlivosti, sa u nás nevedú. Súdy iba zriedkavo nariadia striedavú alebo spoločnú výchovu. Prax je taká, že rodičovi, ktorý s deťmi nežije (spravidla je to otec), patrí každý druhý víkend detí a dva až tri týždne počas prázdnin. Sviatky striedavo trávia u matky a u otca. Otcovia sa môžu domáhať širšieho styku len cez inštitút zmeny pomerov a formou žiadosti o zmenu zverenia dieťaťa,  za asistencie sociálnych pracovníkov a pomoci psychológov. Citový deficit, vzniknutý súdnymi ťahanicami o dieťa, často končí syndrómom zavrhnutého rodiča (spravidla otca), ktorým je citový a psychosociálny vzťah s dieťaťom doživotne poznačený.

Preto je potrebné nastoliť otázku pre spoločenský diskurz: Dokedy budú rozhodovacie stereotypy súdov brániť deťom v uplatňovaní ich práva na rovnocenný vzťah s obidvomi rodičmi?

rodina_den_prva_4

 

Autor : JUDr. Mgr. Andrea Jurková

Ilustračné fotografie: najmama.aktuality.sk