Monthly Archives: január 2015

najmama.sk-ilustracia

BREVIÁR SÚDNYCH VÝROKOV O TOM, AKO VNÍMAŤ ZÁUJEM DIEŤAŤA

Máte problém stretávať sa so svojim dieťaťom? Odmieta vás? Bráni druhý rodič v kontakte s vašim dieťaťom? Tu je riešenie: uznesenie spis. č.: 21CoE/74/2014 – 519, Krajský súd v Prešove

(Upozornenie: citáty z tohto súdneho rozhodnutia môžete používať ako argumenty na súdoch pri posudzovaní podobných situácií. Ide o judikát, ktorý je precedensom pri výklade toho, ako posudzovať záujem dieťaťa v špecifických prípadoch.)

  1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) návrh otca na výkon rozhodnutia zamietol prihliadajúc na záujem mal. Kamily a jej vyslovený názor o odmietaní otca.
  2. Otec v zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu odvolanie namietajúc nečinnosť súdu, ktorý za 5 rokov svojim tolerovaním porušovania rozsudku vytvoril priestor na psychické týranie detí, výchovu k nenávisti k nemu, k chamtivosti. Rozhodnutie súdu považuje za neodôvodnené. Trvá na výkone rozhodnutia.
  3. K podanému odvolaniu sa vyjadril matka i kolízny opatrovník navrhujúc napadnuté uznesenie ako správne potvrdiť.
  4. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vo veci nariadil pojednávanie v súlade s ust. § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie nie je správne. Práva otca boli porušené.
  5. Všeobecne platí, že návrh na výkon rozhodnutia súd zamietne vtedy, ak nedošlo k porušeniu povinnosti uloženej rozhodnutím alebo ak k jej porušeniu síce došlo, avšak z objektívnych príčin (porov. stanovisko bývalého Nejvyššího soudu ČSR zo dňa 10. 05. 1981, sp. zn. Cpj 228/81, uverejnené v zvláštnom čísle Bulletinu Nejvyššího soudu ČSR, roč. 1981).
  6. Prvostupňový súd sa zameral na zistenie príčin, ktoré viedli k tomu, že v jednotlivých prípadoch, termínoch styku, sa styk otca s mal. Kamilou nerealizoval. Výsledok zistení vyslovil v prijatom závere, že mal. Kamila vo veku 16 rokov vyjadrila názor, že sa s otcom stretávať nechce, pričom prvostupňový súd na jej názor prihliadol.
  7. Odvolací súd opätovne vypočul účastníkov konania a zistil tieto skutočnosti.
  8. Mal. Kamila styk s otcom odmieta. Styk sa nerealizoval 3 roky, keď došlo k incidentu, že otec nadával na mamku, jej priateľku a dcére, že sa zúčastňuje a je členkou nejakej náboženskej sekty. Nechce sa s otcom stretávať. Keď k nemu predtým so sestrou chodila, necítila sa dobre. Vymazala si ho i zo študentského preukazu. Uviedla, že mama nikdy nehovorila o otcovi, na rozdiel od otca, ktorý o mame hovoril nepekné veci. S mamou sa o otcovi nerozprávajú takmer vôbec. V podstate sa rozprávajú len o tom, keď je nejaké pojednávanie, či sa bojí a podobne. Výslovne uviedla, že otca rada nemá.
  9. Otec uviedol, že nevie navrhnúť iný spôsob riešenia stretávania sa, keď sa nedodržuje to, čo bolo určené rozsudkom. Neurobilo sa nič, aby sa stretávanie realizovalo. Na otázku, či má dcéru rád uviedol, že samozrejme, prečo by to všetko postupoval.
  10. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je – dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával resp. vo veľmi obmedzenom rozsahu.
  11. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04)
  12. Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom.
  13. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že povinnosť prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s maloletým dieťaťom nie je absolútna. Porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb vždy predstavuje dôležitý faktor. Povinnosť štátnych orgánov využiť všetky donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená, keďže sa musí brať ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Voleský vs. Česká republika). Je nežiaduce, aby sa rodič, ktorému maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, dožadoval prijatia opatrení, ktoré by mohli poškodiť zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Elsholz vs. Nemecko).
  14. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na výkon rozhodnutia založil na konštatovaní, že prihliada na názor mal. Kamily, ktorá si styk s otcom výslovne neželá.
  15. Právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom (§ 100 ods. 3 O.s.p., 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine). V konečnom dôsledku však posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10).Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 268/02).
  16. Mal. Kamila styk s otcom odmieta dôvodiac, že toto rozhodnutie u nej vyvolal incident, pri ktorom otec mal nadávať na jej mamu, jej priateľku a tiež aj jej za to, že je členkou náboženskej sekty.
  17. Za tohto stavu, najmä s prihliadnutím na dôvody odmietania styku, odvolací súd venujúc názoru mal. Kamily zvýšenú pozornosť poznamenáva, že jej názor je potrebné korigovať, keďže súd je povinný sledovať jej najlepší záujem (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).
  18. Záujem mal. Kamily na stretávaní sa s otcom odvolací súd vidí v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 363/03). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča – otca na maloleté dieťa, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác(porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na dieťa je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia dieťaťa nanajvýš vhodné.
  19. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prípade neschopnosti rodičov spolu kooperovať pri výkone styku sa maloleté dieťa stáva rukojemníkom a obeťou. (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 599/10, III. ÚS 439/05).
  20. Ak má otec záujem sa s mal. Kamilou stýkať, ďalej že jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté dieťa negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa počas doby styku postarať, je v záujme maloletého dieťaťa bez najmenších pochybností styk vykonať. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 295/06). Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič – dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 618/05).
  21. Pri výkone styku rodiča s maloletým dieťaťom je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme mal. Kamily na ňu pozitívne vplývala a viedla ju k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote mal. Kamily je nepopierateľná, preto je úlohou matky vhodne na mal. Kamilu pôsobiť a zdôrazňovať jej dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom.
  22. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť dieťaťu veci na oblečenie a podobne, ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom, čo v danom prípade úplne absentuje, resp. bolo kontraproduktívne. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, matka sa s mal. Kamilou o otcovi vôbec nerozpráva!!! Uvedené konania matky spochybňuje výkon rodičovských práv v záujme mal. dcéry, keďže v ust. § 24 ods. 4 ZoR upravuje demonštratívnym spôsobom, na čo sa pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa prihliada.
  23. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
  24. V predmetnej právnej veci absentuje schopnosť matky dohodnúť sa na výchove a starostlivosti s druhým rodičom, keďže nielenže sa o otcovi s dcérou nerozpráva, ale ani sa jej ničím nepodložený negatívny vzťah k otcovi nesnaží zlepšiť, resp. prispieť k jeho náprave. O nedostatočnej príprave matky na styk otca s dcérou svedčí aj to, že pokiaľ mal. dcéra je predvolaná na výsluch, matka sa s dcérou baví o tom, či sa bojí a podobne, namiesto toho, aby ju viedla k úcte k druhému rodičovi, ktorý o dcéru prejavuje záujem, minimálne tým, že sa súdom priznaného styku s dcérou domáha viac ako 7 rokov (od roku 2007). Matka ako keby si vôbec neuvedomovala, že došlo k rozpadu ich rodiny rozvodom dospelých ľudí a maloleté deti prestali tak vyrastať, žiť v úplnej rodine bez vplyvu otca na výchove detí. Absentuje jej zodpovednosť na spolupodieľaní sa a akceptácii otca zo strany mal. Kamily. Po rozvode manželstva sú rodičia povinní naďalej sa snažiť o to, aby ich deti trpeli citovo čo najmenej stratou úplnej rodiny. Matka spôsobuje a vytvára v priebehu niekoľkých rokov svojím ľahostajným prístupom umocnenie klamlivého pocitu u mal. Kamily, že otec nie je v jej živote potrebný. Problém spočíva v nepochopení matky o potrebe spoločnej výchovy maloletej Kamily. Rodičia nesmú byť pri vytváraní nových životných vzťahov egoistickí mysliac si, že ak im je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, druhý rodič stráca právo byť spoluprítomný pri ich výchove. Žijú tak v klamstve a ilúzii, že dieťaťu nič nechýba. Spory medzi rodičmi sa nemôžu premietať do vzťahov k mal. deťom. Štátne orgány, vrátane súdu starostlivosti o maloletú tak v priebehu predchádzajúcich rokov nevenovali náležitú pozornosť správaniu sa matky. Ako vyplýva z obsahu spisu, nie je preukázané, že by otec mal. dcéru fyzicky napádal. Odmietanie mal. Kamila odôvodňuje tým, že otec na ňu, matku a jej priateľku kričal. Odvolací súd uvedené konania otca nechce nijako ospravedlňovať, avšak nie je žiaduce, aby takýto zážitok ovplyvnil vzťah medzi otcom a dcérou do takej miery, aby otca odmietala v rozsahu jeho výmazu ako otca nielen zo študentského preukazu ale fakticky z celého jej života. Výchova detí zo strany rodiča, ktorý má umožnené s dieťaťom sa stretávať neznamená, že tento rodič bude počas stretnutia ľahostajný, nevyjadrí svoj názor aj taký, ktorý sa dieťaťu nepáči. Tento rodič predsa nestráca právo rozhodovať o dieťati.
  25. Súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia vo veci styku rodiča s maloletým dieťaťom je povinný zisťovať, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má tak rodič povinný ako aj oprávnený (porov. uznesenie Okresného súdu Bratislava III vo veci 37Em 3/2012).Je nevyhnutné tiež rozlišovať, či mal. Kamila styk s otcom odmieta, resp. ide o situáciu, keď matka na styk s otcom mal. Kamilu nepripraví a na jej neochotu sa nečinne pozerá, resp. bez relevantného dôvodu túto neochotu trpí.
  26. Ako bolo vyššie uvedené a z obsahu listín v spise nevyplýva nič iné ako to, že matka na styk s otcom mal. Kamilu dostatočným spôsobom nepripravovala a nezdôrazňovala jej dôležitosť druhého rodiča v jeho živote, keďže mal. Kamila v sebe živí spomienky spred 3 rokov a poukazujúc na ne styk s otcom odmieta. Je nepochybný záver, že matka neochotu mal. Kamily stýkať sa s otcom bez relevantného dôvodu udržiava. Iné dôvody nesúhlasu styku s otcom a jeho odmietanie okrem incidentu spred 3 rokov nie sú obsahom spisu, odvolaciemu súdu nie sú ani inak známe a ani neboli matkou, resp. mal. Kamilou tvrdené. Na druhej strane je to tiež práve otec, ktorého nevhodné správanie sa v minulosti odrazilo na postoji mal. Kamily k nemu a determinuje ich vzťah doposiaľ. Všetky tieto skutočnosti v zhode spôsobili stav, ktorý sa nepriaznivo odráža na vývoji mal. Kamily.
  27. Odvolací súd zastáva názor, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni by zaručovala bezproblémový výkon styku a viedla by k obnoveniu narušených väzieb medzi mal. Kamilou a otcom. Záujem mal. Kamily, ktorý by mali obaja rodičia sledovať by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj mal. Kamily. Právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom môže byť porušené len vtedy, ak rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším záujmom a právami dieťaťa.
  28. Odmietavý postoj k styku mal. Kamily s otcom by pomohol zmierniť zodpovednejší prístup oboch rodičov a snaha všetkých o dosiahnutie harmonického a láskyplného vzťahu postupným budovaním dôvery, a to nenásilným spôsobom. Optimálnou formou by bolo v predmetnej veci stretávania sa otca s mal. Kamilou spontánne, a to styk založený na vzájomnej dohode oboch rodičov. Uvedená forma styku by mala pozitívny vplyv na obnovení vzájomných vzťahov otca a mal. Kamily. V dôsledku neschopnosti rodičov sa na takejto forme stretávania dohodnúť je preto vecou súdu, aby o otázke výkonu styku otca s mal. Kamilou na základe a v medziach ust. § 272 a nasl. O.s.p. rozhodol. Výkon styku je s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v záujme mal. Kamily. Aj otec má v živote mal. Kamily nezastupiteľnú úlohu. V tomto smere odvolací súd apeluje na matku, ktorá si musí uvedomiť dôležitosť úlohy otca v živote mal. Kamily, na mal. Kamilu vplývať za účelom zlepšenia naštrbených vzťahov.
  29. Právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa názoru odvolacieho súdu tak k porušeniu tohto práva môže dôjsť aj rozhodnutím súdu o zamietnutí návrhu na výkon rozhodnutia bez splnenia zákonných podmienok na uvedený postup. Odvolací súd musí nemilo konštatovať, že v predmetnej veci ubehli roky zlyhávania všetkých orgánov verejnej moci, ktoré mohli ovplyvniť priebeh konania o nútený výkon styku, vrátane súdu starostlivosti o dieťa i úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý ako kolízny opatrovník mal sledovať najlepší záujem mal. Kamily.
  30. Za takejto situácie odvolací súd uznesenie o zamietnutí výkonu rozhodnutia ruší a vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods.1 písm.f/, ods.2 O.s.p.). Nedôsledný prístup prvostupňového súdu sa rovnal stavu odňatia možnosti otcovi konať pred súdom.
  31. Odvolací súd je presvedčený, že aj vo veku dieťaťa takmer 17 rokov má význam opatrenie súdu. Zdá sa, že zmena osobnej starostlivosti je nereálna. U detí v nižšom veku by zistenie deficitu psychickej prípravy na styk malo viesť k dôslednejšiemu zváženiu aplikácie ustanovenia § 25 ods.4 Zákona o rodine s cieľom zveriť dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča cit. ,,Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti“(porov. prípad mal. Hajtol uznesenie KS v Prešove z 3.10.2003 č.k. 2CoP/52/03-35).
  32. Odvolací súd je presvedčený, že stav, keď rodič nepripravuje dieťa na styk s druhým rodičom a dieťa druhého rodiča odmieta, sa rovná ,,neumožneniu“ druhému rodičovi stretávať sa s dieťaťom a preto by takémuto rodičovi v zásade nemalo byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Nespĺňa morálne predpoklady na osobnú starostlivosť o dieťa. Niet záruky, že dieťa bude vychovávané v zdravom prostredí. Ide totiž len o skryté pestovanie odmietania až nenávisti, čo je zo strany rodiča a v záujme zdravého vývoja dieťaťa neakceptovateľné, ak neexistujú dôvody na zákaz styku. V predmetnej veci sa žiaľ dajú už len zjemniť vážne dôsledky spojené s faktickým odtrhnutím otca od dieťaťa a to prijatím iných výchovných opatrení. V tomto smere je odvolací súd značne kriticky k takému postupu prvostupňového súdu, ak sa len obmedzí na otázky pre znevýhodneného otca, či trvá na návrhu, ak ho dieťa nechce. Vždy existuje nádej, že dieťa v takomto veku môže prehodnotiť svoj odmietavý postoj, no potrebné sú objektívne vplyvy najmä zo strany odborníka.
  33. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZoR, ,,ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach“.
  34. Úlohou prvostupňového súdu po vrátení veci bude postupovať v zmysle ust. § 272 a nasl. O.s.p. Odvolací súd len pripomína, že veci týkajúce sa maloletých detí sú vždy citlivou oblasťou, preto je potrebné k použitiu donucovacích prostriedkov pristupovať s maximálnou opatrnosťou (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Reigado Ramosvs. Portugalsko).
  35. Odvolací súd berúc zreteľ na odmietavý postoja mal. Kamily, ktorý je založený na dôvode bez relevantného základu, nedostatok úprimného citu na strane matky vo vzťahu k akejkoľvek forme prípravy dcéry na styk s otcom a so zreteľom na význam otca v živote mal. Kamily, dáva podnet prvostupňovému súdu na postup podľa § 37 ZoR. Opatrenie je potrebné sledujúc najlepší záujem mal. Kamily. Na prelomenie bariéry je potrebná a javí sa ako nevyhnutná pomoc špecializovaného zariadenia.

Senát Krajského súdu Prešov v zložení:

Predsedníčka: JUDr. Antónia Kadravá

Členovia: JUDr. Peter Straka, JUDr. Michal Boroň

Ilustračné foto: www.najmama.sk